Adrian

Brilantne a to aj bez ohladu na nepopieratelnu historicku dolezitost v ramci dejin HKG kinematografie.

Downey sa snazi co mu jeho sarm staci, ale ani jeho vykon nedokaze zakryt scenarom slabo vyuziteho zaporaka v podobe Rourkea a neschopnost rozhodnut sa, o com vlastne dvojka ma byt. Ci v trende druhych dielov nacriet viac do duse i minulosti hlavneho hrdinu a priniest tak temnejsi a vaznejsi pribeh (s reflexiou na stav americkych vojenskych sil), alebo nezavazne blbnut a vytesovat sa, ze v hlavnej ulohe mame skveleho chlapika improvizatora. Vysledok nie je ryba ani rak, ale ako tak dychajuci morsky hybrid, kde uz nefunguje ani vztah Tonyho s Pepper. Nevadi mi malo akcie, vadi mi, ze jej absencia nema adekvatnu nahradu.

Parada! Ultimatna arenovka, ktora do posledneho milimetra naplna svoje zanrove mantinely. Pribehu a klise je tu davkovane presne len tolko, aby sme doskocili k dalsiemu fightu. A tu zacinaju uz iba slova chvaly. Jednak samotne suboje maju velmi dobru gradaciu vo vnutri, ale aj vo vazjomnom vztahu k sebe. Osobne som tak konecne po dlhej dobe videl film, kde takmer kazdy dalsi fight je o nieco lepsi, napaditejsi a dravejsi nez ten predchadzajuci. Korunou je samotne finale, ktore... nuz videl som v tomto zanri uz vselico, ale to co predvadza Adkins a Zaror patri k absolutnej spicke a k jednym z najlepsich face-off duelov. A to nielen vdaka samotnym akterom ale aj ludmi za kamerou. Florentine dokazuje za sa narodil pre snimanie akcnych scen sposobom, ktory vam pumpuje adrenalin do zil a bojove techniky do hlavy (a vsetkym ackovym reziserom radim, dajte tomu chlapovi priestor aj v svojich blokbasteroch pri akcnych pasazach a spravi vam ich mozno o triedu lepsie nez vy samotni). Choreografia Larnell Stovalla potom zdima z repertoara borcov na place ich najlepsie kusky. Toto je film pre fanusikov zanru od fanusikov zanru, ktori vedia co za "klenoty" v podobe hviezdnej zostavy (v danom zanri) maju na placi a vyuzivaju ich na doraz. Veeelmi velke nadsenie. 8-9/10

Tarantino raz povedal, ze nik nevie tak posobivo natocit automobilove sekvencie nahanaciek ako Ozies, resp. australcania. Ci uplne najposobivejsie to neviem rozhodnut, rozhodne ale Ozies maju svoj styl, resp. grify, ktore ked par filmov vidite, viete ich viac-menej spolahlivo identifikovat. Brian Trenchard-Smith uz v Man from Hong Kong potvrdil, resp. ustanovil toto pravidlo, ktore potom do dokonalosti priviedol Miller v Mad max: Road warriors. Deatchcheaters je takmer cely iba o autach a kaskaderoch. Pribehom nevyzivne, ovsem po stranke prevedenia akcie velmi pritazlive.

Trash s neodolatelnou postapo snovou atmosferou s pocetnymi referenciami na ine filmy, subkulturu, ale i vlastnu zanrovost. Popri mnohych spominanych filmov mi to este pripomenulo aj o styri roky neskor vzniknuty Class of 1999.

Esteze bol por uke rychloposuv :)

Tie briskne dialogy vykazuju intenzivny stupen zabavnosti aj po tolkych rokoch... .

Zaverecne minuty su neskutocne intenzivne... .

V premeitanej verzii chybalo cca 50min (vdaka zasahu HKG cenzorskych noziciek). Vzhladom na dobu vzniku filmu ide dnes uz o strateny material, ktory v urcitych nadvaznostiach po sebe nasledujucich sekvencii je citelny. Po vsetkych ostatnych strankach silne katastroficke "scifi", ktore scifi vobec zial nemusi byt.

Neskutocne drava, vtipna a svizna kombinacia "old school" v sucasnom baleni. V zavere nielen parafrazovanim Rockyho a vybornej hudby Teddy Robin Kwana (vo filme si zahral ulohu majstra skoly "Teahouse" :) ) navyse s presahom, zanechavajucim velmi hrejivy pocit usmevu na tvari. A choreografia nema chybu. Rezijny debut par excellence.