Adrian

Ako prvy som videl USremake preto reverzne beriem to druhe videne (v tomto pripade original) ako zbytocnu duplikat,ktory az na uplne minoritne detaily je identicky so svojim dvojcatom

Aj ked nie tak hollywoodsky okazale ako menovec od tandema Donnie-Wilson, ovsem minimalne rovnako narodnobuditelske s porovnatelne kvalitnymi bojovymi sekvenciami (co sa da chapat dvojako -> ako povzdych, ze ani Herman Yau sa nevyhol pouzitiu "dratov", ovsem aj radostne skonstatovanie, ze bojove sekvencie su prehladne nasnimane a strih ich nenici). PS: Yuen Biao velmi potesil.

S danym pribehom bolo velmi lahke sklznut k citovemu vydieraniu a lacnemu sentimentu. Sion Sono sa tomu vsak dosledne vyhol a nie neznamy pribeh ponukol a az asketicky cisto, bez jedinej zbytocnosti navyse. PS: Malicky odkaz na Love Exposure potesiil :)

Voci MA filmom, kde strih nici uroven zapasov mam iba jedno pravidlo -> "No Mercy".

S01 - 90%, S02 - 90%, S03 - 60%, S04 - 40%. S02E01 - Scandal in Belgravia bol vrchol.

Toto kinoleto to pozorujem asi najmarkantnejsie. Bud som sa zhladiska vnimania filmu definitivne zasekol v teenage veku, alebo naopak, uz zacinam byt stary. O co viac som bol trailerom "odradovany" z chuti vidiet cely film, o to viac som si vychutnal regulernu celovecernu verziu. Od uvodnych minut som nastupil na linku "back to the edge of 80´s - 90´s" a s usmevom som vystupil z tohto mixu akcie a komedie az s chytlavym songom v zaverecnych titulkach. Mangold a spol (za vyrazneho prispenia Powella) vytvorili film, ktory by som si osobne predstavoval ako odpoved nejakeho studia v roku 1995 na Cameronov flak True lies z roku 1994. Vediac, ze hoc dokonalost spominaneho nedosiahnu, aspon uspesne obslahnu cely koncept, ktory naspat (resp. dopredu) v roku 2010 posobi ako vyrazne pohodova tequila v zaplave umelych splaskov z automatu. Spominany koncept je v svojej jednoduchosti ucinny. "Over the top" sceny v mojom pohlade spolahlivo uvedu do modu a pravidiel hry predkladaneho konceptu, v ktorom som si mix velmi dobrej akcie, spravne casovaneho humoru ale i fungujuceho iskrenia medzi hlavnymi predstavitelmi s radostou vychutnal aj napriek faktu, ze v detailoch na tvar ustredneho dua zub casu neoklames. Apropo nacasovanie -> ta nonsalantna hrava elegantnost funguje nielen na poli humoru, ale vyborne graduje aj spominanej akciu v previazani s hudbou. A na tvrdenie, ze tento film by sa mozno uzivil v dekade 90´s, ale v sucasnosti nema sancu a nema tu co robit, odkazujem iba jedine. Nechajte si svojich Iron Manov, A-Team a spol., ja si s radostou beriem Toma s Cameron.

V mojich ociach tomuto filmu s velkymi ambiciami chyba to hlavne, co rovnako v mojich ociach mali filmy, snaziace sa o podobny zaber - chybalo tomu srdce, alebo inak povedane, nieco, co by ten myslienkovy konstrukt ozivilo do niecoho skutocnejsieho, ako len sledu peknych obrazkov. Ovsem snaha tam bola - vidno to v linii s Annou. Sama o sebe by bola ovela viac, ako v tomto spolocnom utvare.

Jeden z najoriginalnejsich heist filmov za dlhu dobu a zaroven najosobnejsi Nolanov film v jeho doterajsej kariere. Inception v sebe spaja vsetky vyznamne motivy (v deji i v style), s ktorymi si Nolan doteraz pohraval a synergicky ich prepaja do funkcnej, hravej a pritazlivej symbiozy. Z vyskladanej pyramidy pozitiv mi s odstupom casu velmi imponuje uchytenie celeho konceptu - pribeh je o snoch -> o akcii i deji v snoch. Napriek tomu nie je vo filme takmer ziadna surealisticka scena resp. obraz, tak charakteristicka pre sen a jeho inorealitu. Prave naopak, obraz v tonoch chladnych farieb poskytuje priestor pribehu, ktory je v svojom vyobrazenom svete prisne logicky a kauzalny. Dalej, nejde o film zalozeny na twistoch resp. takmer neustalom obracani doteraz videneho. Iste, pribeh sa pochopitelne permanentne cely cas vyvija, nie je v nom nudza o moment prekvapenia, vratane "nejednoznacneho" zaveru (tak dejoveho ako i moralneho). Este raz ale opakujem, vsetko je podriadene logike a vysvetlenym pravidlam predkladaneho sveta. Najkrajsie to asi vystihuje zaverecna tretina filmu - pararelne sledujeme naraz v urcitom momente az 4 plany / urovne deja (v skutocnosti ich je pat, ale tu piatu - realitu tu neuvadzam, pretoze vo vztahu prestrihavania medzi jednotlivym urovnami sa vyskytuje len na zaciatku samotneho zakroku vnuknutia), pricom ani v jednom okamihu nie je problem sa orientovat, kde sa divak i postavy v tom okamihu nachadzaju. Logika vesmiru, ktory sledujeme, prenika az na uroven rozzaberovania jednotlivych sekvencii, resp. dlzky obrazov z kazdej jednej zo styroch urovni presne v priamej umere k tomu, akej relativite podlieha cas v spominanych jednotlivych urovniach. Inception predstavuje jeden z moznych vrcholov sucasneho inteligentneho high-end blokbasteroveho konceptu made in Hollywood. Je to hollywoodsky dream-team v svojej najlepsej sucasnej kondicii / podobe tak pred ako i za kamerou.

V intenciach "navrat k 80´s" v mojich ociach Predatori na plnej ciare porazaju dychavostou na respiratore zavisly a neduzivy A-team. Ak budu Slyovi Expendables hoc len z polovice tak "cisty", budem spokojny. Prva polovica filmu je bezchybna. Aj napriek tomu, ze vieme viac ako postavy, nijak to v mojich ociach neubralo na atmosfere. S nastupom Fishburnovej postavy pride k niektorym "kompromisom", ktore ma sice dvakrat nepotesili, ale vysledny dojem nijak vyrazne neskazili. Predators nie je pusta vykradacka originalu, ale ide o zmes dostojnej pocty a pohravania sa s jeho motivom i jednotlivymi detailmi. V tomto smere svoju ciel naplnili vrvchovate. K tomu este dva male postrehy:___1) To, ze si tu niektori z nas pamataju original dost podrobne este z dob nasho detstva a pri Predators je velka sanca ze upadne v zabudnutie po par mesiacoch nie je ani tak chyba Predators, ako onoho jednoducheho faktu, ze original sme videli v case, kedy sme celu magiu filmu vnimali inak a bolo pre nas vsetko nove, hlavne i vdaka vtedajsiemu statnemu zriadeniu ovela menej dostupne.___2) V dobe svojho vzniku bol Predator v podstate brany/ocakavany uz ako A-ckovy high-end blokbaster i vzhladom na stredny rozpocet a Arnieho v hlavnej ulohe ako uznavanej hereckej hviezdy svojho zanru (jednym z vyznamnych dovodov preco Predator vznikol bola prave aj skutocnost, ze malo ist o dalsi film so "Schwarzeneggerom", ktory jeho status akcnej hviezdy posilni, zaroven po neuspechu Stalloneho Cobry a Over the top utvrdi a specati suboj "Arnie vs Sly" o tron krala akcneho filmu, navyse v obdobi kedy nielen akcny ale i scifi zaner zazivali svoje velmi plodne mesiace). Rodriguezovy Predators su naopak priznanym B-ckom - tak rozpoctom, hereckym obsadenim i reziserom. V ramci tychto mantinelov sa pohybuju nadmiernu obratne a isto, pricom nie lstivo - vobec nezakryvaju tym cim cheli byt a cim aj nakoniec su.

V zasade viac pozitivnych prekvapeni ako tych negativ (Jayden, stopaz a ta povinna kozmopolitna neurcitost). Velmi sa mi paci, ze su tu vsetky povodne scenaristicke ingrediencie originalu, ovsem prenesene do noveho havu s novymi "tahmi" (referencnym prikladom nech je namiesto stareho malovania "hore a dole" tentokrat obliekanie a vyzliekanie bundy). A Jackie, ktory myslim nasiel dostojnu ulohu k jeho veku. 6-7/10