ad142

Komorný príbeh starnúceho boxera, odohrávajúci sa len počas jediného večera. Napriek tomuto krátkemu času a aj kratšej minutáži celého filmu sa tvorcom (hlavne režisérovi Robertovi Wisemu a hercom R. Ryanovi či Audrey Totter) podarilo zhrnúť celý životný príbeh boxera a dokonca aj načrtnúť jeho budúcnosť. Podarilo sa im ukázať prehnité a bezútešné prostredie okolo boxerských zápasov nielen v osobách skorumpovaných ľudí, stojacich za samotnými boxermi, ale nešetria ani divákov takýchto zápasov. Neustále prestrihy na tváre divákov a viacero scén (napríklad tá, kde Audrey Toth stojí na železničnom moste a ako keby do nej vchádzali nočné vlaky, slávny dlhý boxerský zápas, alebo zúfalý útek Ryana cez opustené hľadisko) je ťažko zabudnuteľných a právom zaraďuje toto zdanlivo zabudnuteľné béčko do výšin súčasných noirových rebríčkov.

DOBRÚ NOC VŠETKÝM. UVIDÍME SA, SUZAN! The Prowler je príbehom cudzoložstva a chamtivosti, v ktorom policajt Webb Garwood, brilantne stvárnený Van Heflinom, zmanipuluje a zvedie domácu pani Susan, žijúcu v manželstve bez lásky a bez detí, po tom, čo ona zavolá policajnú hliadku, lebo mala podozrenie, že zazrela nejakého lupiča, motajúceho sa okolo domu. Tým lupičom je však nakoniec samotný policajt Web, pretože sa rozhodne ulúpiť nielen Suzan, ale aj jej majetok, ktorý by zdedila po svojom staršom manželovi. Svoj plán sa mu síce podarí uskutočniť, avšak nasleduje jedno klamstvo za druhým, až sa čoraz zúfalejší Webb stále viac zamotáva do vlastnej sieti skazenosti a zločinu. Brilantné finále v opustených púštnych ruinách mesta Calico, kde pár hľadá svoje posledné útočisko, navyše poskytuje nezvyčajné vyvrcholenie.

Napínavý a atmosférický noir, priam ušitý na mieru herečke Joan Crawford, ktorá v tom čase už mala takmer 50 rokov a úplne sa hodí do úlohy bohatej starej panny, ktorá sa na "staré kolená" bezhlavo zamiluje. Jack Palance aj Gloria Grahame sa však hodia pre svoje úlohy takisto. Film sa síce naplno rozbehne, až, keď sa Crawfordová dozvie, že jej manželstvo je veľká chyba, avšak potom nastáva gejzír zaujímavých scenáristických a aj režisérskych nápadov, umocnený nádhernou hudbou. Zaujme hlavne záverečná časť, kedy sa niektoré scény hry na mačku a myš dlho zaobídu bez jediného slova.

Ďalšia z ukážkových spoluprác dua Anthony Mann a John Alton tentokrát ponúka vizuálne úchvatný historický dobrodružný film zasadený do obdobia tzv. thermidorského prevratu v Paríži v lete 1794, kedy skupina sprisahancov počas dvoch dní zvrhla vedúceho revolucionára Maximiliána Robespierra. Historické nepresnosti sú nahradené zádumčivými kulisami, skvelým hudobným sprievodom a veľmi dobre zvolenými hereckými charaktermi (exceluje najmä Arnold Moss ako J. Fouché) Všetko je to dokreslené občas až úžasnou low-key Altonovou kamerou využívajúcou neustále polotiene, či slabé osvetlenie. Noirové prvky sú obsadené aj v príbehu: Jedna konfrontácia za druhou čakajú za každým temným, pochmúrnym a upršaným parížskym rohom. Vzhľad filmu je proste vynikajúci. Atmosférický, drsný a neustále temný, so všade prítomnými výraznými tieňmi vo veľkej noirovej tradícii.

Skôr psychologický thriller, než noir od R. Siodmaka zaujme veľmi pôsobivým výkonom herečky Olivie de Havillands v dvojúlohe sestier-dvojičiek a na svoju dobu presvedčivými optickými efektami. Pozorný divák si všimne, že rozdvojenie osobnosti tu evokujú aj malé tzv. hitchcockovské detaily (napr. v úvodnej scéne, sa policajný poručík pozerá akoby náhodne do zrkadla) a vlastne celý film je tak trochu rozdelený na dve polovice, keď aj hudba Dimitriho Tiomkina je sprvoti až prekvapivo ľahká a príjemná, aby v druhej polovici výrazne potemnela, rovnako ako celá atmosféra, pretože nenávisť pomaly kypiaca v temnejšom dvojčati už hrozí, že sa prenesie do reality.

Herecký rozsah Petra Lorreho je málokedy taký zjavný ako práve v tomto rannom, béčkovom noire, v ktorom predstavuje najskôr žoviálneho, dobromyseľného prisťahovalca, potom depresívneho a melancholického netvora, pričom neskôr sa zase stáva citlivým sympaťákom počas vzťahu so slepou ženou. Scenár je napísaný veľmi dobre a dáva Lorreovi skutočne veľa príležitostí zažiariť. Jadrom rozprávania je rozbitie amerického sna, a preto je celkové vyznenie príbehu veľmi temné, pričom obsahuje aj sociálny aspekt. Záver filmu, obsahujúci aj nepríjemný zvrat je zvlášť vydarený a len zvýrazňuje veľkú tragickosť a beznádejnosť hlavnej postavy a jej osudu.

Lizabeth Scott v asi svojej asi najnesympatickejšej úlohe zlomyseľnej, sebeckej a zákernej ženy. Večne zvláštne usmievavej, zraniteľne vyzerajúcej, ľadovo chladnej a psychopaticky vražednej. Scottovej nestíhal ani taký slizký záporák, akým je v noiroch tradične Dana Duryea a jeho facky boli len výrazom slabosti. Páčilo sa my, ako tvorcovia jej ústami jasne povedali, že chceli zobraziť tlak na prispôsobenie sa "normálnej" existencii strednej triedy v povojnových rokoch. Potreba definovať svoj úspech voči ostatným v materialistických pojmoch niekedy stačí na to, aby človek zabíjal a je stále nadčasová. Postava Lizabeth Scottovej tu vlastne zosobňuje kapitalistickú spoločnosť, dovedenú až do nočnej mory:   Boli sme síce zo strednej vrstvy, mali všetko potrebné, ale v podstate chudáci. Ľudia, ktorí nedokážu držať krok so svojimi úspešnejšími susedmi.

Pozoruhodný nadprirodzený thriller, kombinujúci výrazné psychologické motívy s tematikou skutočnej mimozemskej invázie. Výrazným pozitívom je nepochybne komorná atmosféra a  náznakové prezrádzanie prítomnosti cudzích, neľudských entít. Herecké výkony taktiež bezpochyby patria medzi silné stránky filmu. Hoci sa tu režisér rozhodol zamerať pozornosť na (z filmárskeho hľadiska) pomerne klišovitú tématiku, patriacu skôr do sféry produkcie Bčkových hororov s nízkym rozpočtom, určite treba oceniť, že sa mu ju podarilo sprostredkovať režisérsky s citom a scenáristicky viac než napínavo. A to pri tomto type filmov nie je vždy samozrejmosťou.

Ranný noir režiséra Stuarta Heislera (The Glass Key, Storm Warning) boduje skvelou kamerou Theodora Sparkuhla a hereckými výkonmi, dokonca aj vedľajších postáv vo vedľajších úlohách. Nielen Albert Dekker v dvoj-úlohe dvoch bratov, ala aj mladučká Susan Haywardová podávajú skvostné výkony. Psychologické aspekty postáv sú kvôli krátkej minutáži síce samozrejme zjednodušené, ale za to tu nie je vôbec žiadna vata a všetko svižne odsýpa. Viacero scén už silne pripomína štýl noir ešte predtým, ako sa stali pre tento žáner normou, napríklad scéna naháňačky hrozivými a upršanými tienistými ulicami, ktorá sa končí vraždou. Na druhej strane sú skvelé zrežírované aj masové scény, ktoré pripomínajú tvorbu Fritza Langa (The Fury), najmä v závere, kedy mestečko Radentown zachváti chamtivosť a túžba po lynči.

Gotický noir Fritza Langa, ktorý mu produkovalo len malé štúdio sa síce vyznačuje nízkym rozpočtom, ale nádherne zachytenou zádumčivou atmosférou a veľmi umne využitými dobovými kulisami. Príbeh je síce zdanlivo jednoduchý a točí sa okolo náhodnej vraždy slúžky a vzťahu dvoch charakterovo úplne odlišných bratov, avšak v hlavnej úlohe je tu skôr samotná bezmenná rieka a aj dom, v ktorom sa všetky podstatné scény odohrávajú pri schodisku. Ďalšia brilantná práca Fritza Langa je plná zdanlivo bezvýznamných detailov a vyžaduje opakované pozretie.