Epero

Skvelé obsadenie, no veľmi priemerný film, ktorý nevyužíva potenciál ničoho, čo naznačí. Nedočkáme sa vyšetrovania brutálnych vrážd, lebo keď sa Denzel zapletie k vyšetrovaniu, máme len jedno miesto činu, o chvíľu je klišé každej kriminálky s falošným podozrivým a potom už sledujú svojho hlavného podozrivého. Nedočkáme sa ani súboja myslí detektívov a extrémne inteligentného darebáka, pretože len čo ukáže, že hneď prekukol ich lesť keď mu chcú prehľadať byt a zavolá na nich políciu, už sa ďalšie takéto ťahy neobjavia. Nemáme tu ani osobný príbeh trápenia a cesty za vykúpením, lebo celý čas je to u Denzela naznačené len ako bežný syndróm policajta, ktorého pracovná posadnutosť tak pohltila tak, až mu zničila osobný život aj zdravie. Čo sa naozaj stalo sa dozvieme až v úplnom závere filmu, takže nemáme žiadne priame reakcie počas filmu na udalosť z jeho minulosti a tak s ním nič neprežívame a v závere to už vyznie po všetkom do prázdna. Snažia sa viesť inteligentné dialógy, ale neraz pretárajú o ničom celé minúty filmu a tak sa nič podstatné nedeje. Rovnako sa minimum deje mimo dialógov, väčšinou len zízanie na steny, jazdenie v aute, proste sledujeme ako dumajú, nesledujeme žiadne skryté stopy a detaily, čo by objavili spolu s divákom. Zbytočne dlhé a žiadny z predstavených námetov nedotiahnutý.

Julii sadnú aj normálne role, ako tu, či Prípad Pelikán a Erin Brockovichová, ale romantika je asi istejšia a zárobkovejšia. No napriek tomu, že je Julia fajn, tento film stojí čisto na Malkovichovi. Film je tak komorný, až pôsobí ako divadelná hra a nebyť neho, boli by to iba vážne postavy hĺbajúce v pochmúrnom prostredí. On tomu ale dodáva iskru vďaka ktorej je to celkom fajn film. Nie je to horor, ako sa uvádza. Film sa ani nesnaží byť nejako desivý, ide si svojim tempom na tajomnú drámu.

Spoiler:  Už v prvých 5 minútach ukazujú, ako všetky funkcie zastávajú Barbie. Kritika patriarchátu je, že vedenie zastávajú muž a nedajú priestor ženám. Toto nie je rovnosť, toto je matriarchát na entú. Kompletne všetko, od prezidentky, cez doktorky, kozmonautky, až po smetiarky robia barbíny. Kenovia na druhú stranu sú len doplnky na úrovni domácich maznáčikov. A neschopní tvorcovia asi nechápu, že útlak vedie nevyhnutne k vzbure. Už v prvých záberoch povedia „Barbie má každý deň dobrý, Ken len keď si ho Barbie všimne“ a keď chce ísť k nej, tak mu aj pripomína „Nechcem ťa tu. Toto je Barbiein dom snov, nie Kenov dom snov“. Potom sa ide zabávať a jasne ukáže Kenovi, že jej na ňom nezáleží, nech si robí čo chce, ona sa ide baviť s kamoškami. Celý čas je k nemu povýšenecká a zjavne ním pohŕda. Ešte aj o zvieratká sa ľudia starajú lepšie. Keď sa chváli, že každá Barbie má svoj dom a spýtajú sa jej, kde býva Ken, tak odpovie „neviem“. A to je naša hrdinka.                  A okolo 17tej minúty nám ukážu, že nemáme čakať žiadnu logiku, ani len chabú, rozprávkovú. Prezentujú, že Barbíny reálne odrážajú to, ako sa s nimi v reálnom svete hrajú. Len jedna jediná je „divná“, keďže ju spotvorila jej majiteľka. Ale nikoho nenapadne, že stovky bábik sú spotvorené, zničené, spálené, vyhodené, polámané. A že je jej majiteľka smutná – ako keby všetky ostatné dievčatká, čo sa hrajú s barbínami nikdy neboli smutné.                  A príchod do skutočného sveta ukáže, aký je otrasný a hnusný, lebo je v ňom patriarchát. Hoci reálne nie je, ale čo už, film tá skutočná realita nezaujíma. Len vysnívaná feminodiktatúra, keďže Barbie je šokovaná z toho, že tu pracujú muži a že nie sú v područí žien. A samozrejme, ako takmer v každom woke filme, aj tu sú muži vyobrazení ako zlí, neschopní, hlúpi a hulváti. Hneď po príchode jej okoloidúci capne po zadku. Možno v nejakom treťotriednom bare by si to dovolil, ale takto na verejnosti nie. Scenáristi zjavne nechodia veľmi medzi ľudí. A čo je láska medzi mužom a ženou ani netušia.                  Ďalej sa nám predstaví dievča, ktoré sa hralo s Barbie. Je to protivná, nesympatická potvora, ktorá má zrejme predstavovať progresívnu feministku. Správa sa otrasne k matke a počas filmu sa nedozvieme žiadny dôvod, že zažila niečo, zlé, či podobne – proste sa k nej chová hnusne, alebo je taká. Myslí si, že zjedla všetku múdrosť sveta a preto môže všetkých poúčať a všetkým opovrhovať. A s ňou máme našu Barbie, egoistickú narcistku, veriacu v nadradenosť žien nad mužmi. Komu tu máme fandiť?                  Keď sa Kena normálne spýta jedna žena v reálnom svete koľko je hodín, tak je až šokovaný, že s ním jedná ako s rovnocenným. Veď to je klasická ukážka z iných filmov, kde sa otroci, či nižšie kasty, alebo proste inak utláčané skupiny dostali na dráhu oslobodenia. Keď zistili, že to môže fungovať aj inak. A on má byť záporák.                  Napokon sa protivné dievča a jej mama dostanú do barbiesveta, kde Kenovia začali patriarchát. A aby zachránili úbohé Barbie, tak im táto mama, začne rozprávať, aké náročné (až nemožné) je byť ženou a to im vráti inteligenciu.                  Celý film je propagandistickou kampaňou proti mužom, ktorí sú zlí, neschopní, hlúpi. Až je podivné, že dokážu viesť svet a podľa scenáristov, ešte aj utláčať ženy. A posolstvo je, že ženy si majú uvedomiť aké sú skvelé aj napriek mužom. A láska nemá vo svete miesto. Barbie nechce Kena. Ženy nechcú mužov, ktorí ich len utláčajú, obmedzujú, zneužívajú. Ešte aj táto matka s dcérou, keď idú do Barbielandu a dcéra vraví, že nemôžeš len tak odísť bez otca, tak matka povie „bude v pohode“. Evidentne žije v manželstve bez lásky. Všetky tie reči o ťažkom údele žien to len potvrdzujú. Zjavne tvorcovia nevedia nič o ochranárskych otcoch, milujúcich manželoch, nápomocných bratoch, či podporujúcich synoch, alebo starostlivých starých otcoch. Nie, muži sú ako nacisti a/alebo idioti, rad-radom, nik z nich nepomáha, nemiluje, nerešpektuje, jediným cieľom existencie muža je ničiť ženu.                  Celé to mohli krásne uzavrieť s posolstvom, ako sa potrebujeme navzájom, muži aj ženy, ako sa dopĺňame so svojimi silnými stránkami aj slabosťami. Vylepšiť to mohli ešte nejakým iným záporákom, trebárs aj tým šéfom Matelu, proti ktorému by sa spojili Barbíny aj Kenovia aby ukázali, že spoločnými silami dokážu zdolať prekážky. Ale nie, muži sú prekážkami žien, zároveň ich bremenami, ktoré im bránia v rozlete.                  A šťastný koniec je ten, že sa Barbieland vráti pod diktatúru matriarchátu a posmešne povedia, že raz tu budú mať Kenovia toľko moci, ako ženy v skutočnom svete. Vážne si myslia, že diváci takýmto nezmyslom veria?                  A stupídnosť tvorcov šperkuje na záver rozhodnutie vytvoriť „obyčajnú Barbie“, ktorá má znázorňovať obyčajné ženy. Nik nechce obyčajné hračky. Ani chlapci nechcú utiahnutých chlapcov a ak, tak ako Harry Potter, že sú v skutočnosti čarodejníkmi. Hrdina, či hrdinka má inšpirovať, nie odrážať všednosť. Tak ako skutočná bábika Barbie mala rôzne profesie, aby ukázala dievčatkám, že môžu byť čím len budú chcieť.                  Odhliadnuť od tej protimužskej propagandy sa tu ani nedá, lebo sa ani neskrýva a pchajú ju asi toľko, ako Bláznivá strela vtipy do každej scény. Ale ak by to človek aj skúsil, film nemá čo ponúknuť. Nie je zábavný, má nezmyselnú zápletku, nesympatické postavy, nevtipné vtipy. Jedine to prostredie z Barbielandu môže osloviť ženy, ktoré vyrastali s bábikami Barbie. Ale kvôli prostrediu sa na film neoplatí ísť. A čo si z tohto filmu môžu vziať deti? Chlapci, že sú zo svojej podstaty stelesnením zla a dievčatá, že ich čaká mizerný život plný utrpenia, pokiaľ nezačnú vládnuť ženy, ktoré mužov rozhodne nepotrebujú. V oboch prípadoch to neprospeje ich vývoju.