tron

Odkedy sa Florencia stala azylom Hannibala Lectera v geniálne atmosférickom románe Thomasa Harrisa Hannibal, mám pre toto jedinečné talianske mesto slabosť. Neskôr ma v nej len utvrdil seriál Mediciovci: Vládcovia Florencie. Z dokumentu Florencie, město talentů sála neskutočná atmosféra vďaka jedinečnej tamojšej architektúre, do ktorej svoj podpis vtisla história. Taliansko obecne nejako extra nemusím, ale vo Florencii by som si vedel predstaviť dožiť svoj život.

Remake Kramerová vs. Kramer? Film hodnotím skôr pozitívne, než negatívne a to predovšetkým najmä vďaka Adamovi Driverovi (ktorý ovláda jeden z najrealistickejších plačov spomedzi všetkých hollywoodskych hercov) a Scarlett Johansson. Naopak, u Laury Dern, hoci ju mám svojím spôsobom rád, nerozumiem, za čo získala Oscara. Ja by som ju ani len nenominoval, nieto ešte aby som jej za rolu rozvodnej advokátky dal sošku (o dosť lepší mi v podobnej úlohe pripadal Ray Liotta, ktorý bol fakt výborný, rovnako tak ostatne ako Alan Alda). Veľká škoda, že film neobsahuje také dojemné, nežné a citlivé scény, ako je čítanie listu a zaväzovanie šnúrok. Namiesto toho ponúka dlhé scény, ktoré sú fajn, ale nejako extra ma nestrhli. Hlavné postavy fakt kvalitne napísané, ale to je asi tak všetko. Za mňa priemer.

Typické béčko Stevena Seagala, hoci v tomto prípade by asi bolo vhodnejšie pomenovať to céčkom vzhľadom na nedostatok akcie.

Určite to mohlo byť dojemnejšie, ale minimálne za Buffy a Sheldonov finálny preslov adekvátne rozlúčenie.

Milé, vtipné a dojemné rozlúčenie.

Vojnové filmy nie sú moja srdcovka, ale keď sa nejaký vydarí, tak pred ním dávam dole klobúk rovnako, ako keď sa vydarí horor, komédia, dráma alebo triler. 1917 ma bohužiaľ skôr nudilo, než nadchlo. Priznám sa, že zámeru vytvoriť v divákovi dojem, že sleduje film bez strihu, som vôbec nepochopil. Bežný divák si to nevšimne a „expert“ dobre vie, že to v skutočnosti strihy obsahuje. Prvá hodina sa mi strašne vliekla a dokonca som zvažoval hodnotenie 2*. Ale našťastie prišla druhá a tam už sa to i vďaka početnej akcii a čoraz sympatickejšiemu hlavnému hrdinovi predsa len značne polepšilo.

„Vy nie ste len sadista. Vy ste chamtivý sadista.“ Len u mála filmov som si v živote uvedomoval to, že je scenár len zlepencom iných filmov tak veľmi, ako u Obojku. Je v ňom všetko, čo v tej dobe frčalo: od bômb (Explózia s Brosnanom alebo o čosi neskôr priletiace tituly Nebezpečná rýchlosť a Zdesenie) a explodujúcich a inak divne sa správajúcich ľudských hláv (Scanners, Total Recall) cez útekové filmy (Podpaľačka, T1 + T2, Časť pomsty, Univerzálny vojak) a filmy o love na ľudí ľuďmi (Živý terč, Bežiaci muž) až po futuristické väznice (Útek z Absolomu). Bod navyše za sympatický kasting v čele so stoickým Rutgerom Hauerom, ktorého len tak niečo nerozhádže („To sú ale smiešne prezývky.“). Na Rutgerovej prítomnosti v tomto filme je strašne osviežujúce, že vlastne vôbec nehrá akčného hrdinu, ale polotučného týpka, ktorému to myslí, ale na akciu stavaný rozhodne nie je (a režisér sa nás ani trápne nesnaží presviedčať, že je). Palec hore za fajn Mimi Rogers, ex-manželku Toma Cruisea (áno, najmä týmto sa preslávila). Trocha ma mrzelo, že napriek svižnosti scenáru a dynamickej réžii (Lewis Teague – Cujo, Mačacie oko, Honba za Klenotom Nílu, Námorná pechota, Aligátor) v celom 6-miliónovom filme nie je patrične šťavnato zužitkovaný inak skvelý a chytľavý nápad s obojkami. Zvláštny pocit som mal z momentu, kedy na vlastné oči uvidíme, čo to urobí s ľudskými hlavami, ak sa obojky od seba príliš vzdialia (alebo sú poškodené) a je to samozrejme brutálna scénka, avšak zvyšok filmu je prekvapivo ladený do akčnej skorokomédie bez kvapky krvi (pár drsnejších sekúnd je až na konci). Sám Rutger neskôr ešte hral vo viacerých ďalších filmoch, kde to alebo vybuchovalo (Výbuch) alebo sa lovilo (Hra o prežitie, tam povýšil na lovca). Bangladéšske kostýmy!

Vraveli mi, že je to trochu ako tento najlepší film na svete. A istá, hoci malá, podobnosť tam naozaj je, či už čo sa týka vysokého počtu nemých scén, sily prírody, od zvyšku sveta izolovanej stavby, nízkeho počtu postáv a istej poetiky. Napriek tomu Kukuričný ostrov na Ki-duk Kimov geniálny film nemá. Ani náhodou. A postavy ma nebavili.

„Sú to Robinsonovci. Je to rodina. Občas si lezú na nervy a každý z nich je iný. Ale keď dôjde na lámanie chleba, držia pokope.“ Prvá séria super. Skvelé postavy, nesmierne sympatickí (a typovo dokonale vybratí) herci so vzájomnou charizmatickou a vtipnou interakciou, výborná vizuálna stránka (výtvarne bohato stvárnené lode, kostýmy, planéty atď.) a rýchle, svižné, dynamické tempo. Jasné, náhod a nehôd, do ktorých sa Robinsonovci neustále dostávajú, bije do očí. Ale inak veľmi príjemné prekvapenie. Bohužiaľ, druhá séria (logicky) prišla o moment prekvapenia a, to hlavne, po stránke scenárov sa vybrala iným smerom, než aký by ma nejako extra zaujímal (zmenený robot, nekonečné zrady, mimozemská hrozba a Robinsonovci sa stali len členom obrovskej výpravy, čo je zle, lebo táto vydarená rodina najvýdatnejšie funguje osamote). Žiaľ, tretia séria dokázala, že potenciál seriálu bol naplnený, ak nie preplnený. Robinsonovci sa definitívne stali súčasťou veľkej skupiny vesmírnych moreplavcov, pričom niektoré kusy (rodičia) tu boli v podstate až zbytočné. Hrozné boli i scenáre, ktoré to tak (všetko) komplikovali, že už som fakt nemal chuť báť sa o život jednotlivých postáv, najmä keď mi bolo jasné, že v rodinnom seriáli sa „asi“ nestane, že by zomrelo dieťa alebo láskavý rodič. Takže resumé: prvá séria 4*, druhá hmmm a tretia ďakujeme, ale odíďte. Určite by som Robinsonovcov nechcel mať vo svojej blízkosti. Ráno vstanú a cestou zo spálne do kuchyne ich napadne svorka mimozemských robotov, popritom vytopia celý vesmírny koráb, potom do nich udrie blesk, Judy dostane infarkt, ale otec ju zachráni a následne koráb zožerie gigantický červ, ale našťastie uňho robot vyvolá prudké dávanie, ale po vyvracaní z jeho telesných štiav koráb pre zmenu má poškodený motor, našťastie... OK, toto nemá zmysel. Končím.

Bez spoilerov sa o tom dosť ťažko baví, ale už to nie je ono. Herci stále sympatickí, postavy každá odlišná a panuje medzi nimi zábavná chémia, interakcia. Vizuálna stránka (dizajny lodí, interiérov, skafandrov atď.) stále vynikajúce, rovnako tak rôzne exotické planéty. A Robinsonovci sa neustále dostávajú do nových a nových problémov, čo vytvára dynamické tempo a hoci je tých prúserov občas naozaj priveľa, osviežujúco na to upozorňuje priamo Don West, takže to seriálu odpustíte. Ale už to skrátka nie je také osviežujúce zjavenie, ako prvá séria. ZAČIATOK SPOILEROV Na 2. sezóne mi vadilo, že prvú polovicu v nej robot takmer nevystupuje. Robinsonovci sú v nej však sami, čo je plus. V druhej polovici robot už je, ale jednak je trochu iný, než na akého sme zvyknutí a jednak Robinsonovci sa stávajú súčasťou niekoľko sto členov astronautov (!) obsahujúcej výpravy. To je podľa mňa zle, táto rodina (+ Don West + Dr. Smith + Debbie) najlepšie funguje osamote. KONIEC SPOILEROV