tron

Emanuela - len čo vyslovíte jej meno, vynoria sa spomienky na zakázané časy, kedy bola vzadu v knihovničke strčená útla knižka a rýchlo a hlavne nenápadne putovala pod vankúš. Hoci si užije v lietadle, sama so sebou, s dievčaťom i škaredým fúzatým manželom, porno nečakajte (až na cigarety). Je to skôr šteklivá erotika.

Luc Besson dal umelé dýchanie sám sebe.

„Keď človek spozná svoj vnútorný hlas, získa jeho život pôvab.“ O niektorých filmoch sa dosť ťažko píše a bojím sa, že DÁMA VO VODE patrí k nim. To, čo ostatných štvalo (čudné efekty, čudný scenár, čudné herecké výkony), mňa nadchlo – a to nijako zvlášť nemusím ako Paula Giamattiho, tak ani Bryce Dallas Howardovú. Ten film je ale skvelý, pretože prebudil moju fantáziu a pôsobivo skĺbil „civilizačný fenomén“ s detskou (až detinskou) rozprávkou. Krásna výprava „jednej bytovky s bazénom“, miestami veľmi rozkošní obyvatelia a množstvo vtipných, dojemných a strhujúcich scén. Niekto tento film neberie. Ja ho beriem. Ja ho beriem úplne.

Neviem, ako nás dokážu Japonci stále desiť, keď sú ich "japan shock" v podstate o tom istom (ibaže sa priebežne mení mobil za VHS, prípadne noviny za internet). A to sú všetky tie KRUHY, ZMEŠKANÉ HOVORY a JU-ONY len špičkou ľadovca! I PREDTUCHA funguje na znepokojivej mrazivej úrovni a na rozdiel od hore spomenutých kúskov núti k zamysleniu. Inak, čo by na to asi tak povedali tvorcovia amerického seriálu „Zajtrajšie noviny“ a trilógie NEZVRATNÝ OSUD?

„Koľko krajín som prešiel. Koľko morí. Koľko nebezpečenstiev. Šťastie nie je môj priateľ.“ Klasický Terrence Malick: hviezdne obsadený, vďaka neuveriteľnej kamere, hudbe a strihu úžasne meditačný, miestami až hypnotický, viacvrstvový a žánrovo ťažko, ak vôbec, zaškatuľkovaný. „Pocahontas“ Q'Orianky Kilcherovej je nádherne "prírodná", ale tou skutočnou bombou je famózne vystihnutá atmosféra mrazivo tichej divočiny, ktorá doteraz patrila plachým Indiánom. Viac v mojej recenzii na CinemaView, kam už nepíšem: http://www.cinemaview.sk/clanok/1225652532/novy-svet

„Vybavíme si to sami.“ – „Vidím, že sa vám to darí.“ Uf, tak tadiaľto cesta akčných filmov nevedie. Pritom som si myslel, že takmer NONSTOP akčný film (obsahujúci scénu, v ktorej Lucy Liu rozpráši komando kukláčov dvoma obuškami, následne obsadí džíp a rotačákom vystrieľa aj ich kamarátov) sa mi už z princípu MUSÍ páčiť. S narastajúcim počtom minút (a v spomalenom zábere explodujúcich vozidiel) som však pocítil únavu, rutinu, nudu a stereotyp. Je to nakladačka a ako každá nakladačka, i táto je únavne ukričaná a nabúchaná. Časom všetky údery, priestrely a kopance (a strašný scenár s miestami dosť vtipnými siláckymi hereckými výkonmi) už ani nevnímate. Radšej pozeráte na hodinky a čakáte na vyslobodenie. Pravdaže, existujú aj iné „nonstop akčné filmy“. Tie však nenudia, lebo majú lepší scenár, hercov a režisérov. TELO NA TELO však nič také nemá. Je to béčko v najhoršom zmysle slova, kde scenár slúži len na rozpútanie čo najvyššieho počtu monumentálnych akčných scén. Antonia Banderasa (DESPERADO), Lucy Liu (CHARLIEHO ANJELI), Gregga Henryho (ODPLATA) a ani Raya Parka (X-MEN) nemožno viniť z toho, že by boli v akcii neschopní a že by sa na nich zle pozeralo. Ale tento film je taký zlý/slabý/nezaujímavý/nezáživný, až nie je ani zábavný svojou prehnanou militantnosťou.

„Oci, ja ťa mám stále rada, len ťa nerešpektujem.“ – „To je obojstranné, moja. To je obojstranné.“ Výborná, klasická sitkomová americká záležitosť s vynikajúcim hereckým obsadením v čele s drsným párom Ed O´Neill/Katey Sagalová. Nečakajte obnažujúcu „sociálnosť“ ako v "Roseanne", je to proste len sranda. Ale i tak majú oba sitkomy prekvapivo veľa spoločného. Fantázia 3/2008

Rowan Atkinson, to nie je len Mr. Bean a Čierna zmija, to je aj pomerne civilný a ženatý (a rozprávajúci) inšpektor Raymond Fowler a jeho extrémisticky lúzerský a spomalený „tím“. Kult to nie je a občas to príliš balansuje na hrane, ale ako zábava po sobotnom obede príjemné.

„Musím ti zložiť poklonu Superman, tvoja dokonalá maska oklamala aj mňa.“ Rád by som k tomuto predovšetkým po trikovej stránke extrémne zastaranému (traja Kriptoňáci v skle) komiksovému hitu prechovával rovnako nadpriemerné nostalgické spomienky ako napríklad k PLANÉTE KRULL. Ale nedá sa svietiť - predovšetkým preto, že SUPERMAN II je zlý film. Navyše, fenomén Supermana mi vždy bol vzdialený a za celé roky sa mi zďaleka najviac páčila fanúšikmi nenávidená verzia Bryana Singera z roku 2006. Jediné, čo na SUPERMANOVI II nezostarlo, je hudba Johna Williamsa a úžasný Gene Hackman ako Lex Luthor.

„Dobrý deň." - "Dobrý." - "Nejaký vták by bol?“ – „Bol.“ – „A stál by?“ – „Stál.“ – „A to je najväčší vták, akého tu máte?“ – „Väčšieho má len holič oproti.“ Troška to má ťažké. Nech nakrúti hocičo, stane sa stredobodom pozornosti divákov, ktorí ho automaticky odpisujú bez toho, aby videli nejaký skutočne mizerný amatérsky film. Ak sa vám nepáčila jednotka, nebude sa vám pozdávať ani dvojka. A naopak. Scenár znova pozostáva zo sfilmovaných vtipov, ale druhýkrát to funguje predsa len o čosi lepšie ("príbehovejšie", ak chcete) a na niektorých hercov je radosť pozerať (Genzer).