tron

„Ak má niekto pocit, že prvý raz volil neuvážene, môže voliť ešte raz.“ Keď túto vetu vysloví „jediný kapitán svojej ponorky“ Gene Hackman, začne sa hrať s otvorenými kartami, ale hoci k tomu dôjde až polhodinu pred koncom, dlho predtým spracúva skúsený režisér Tony Scott (POSLEDNÝ SKAUT) napätie v uzatvorenom priestore celkom dobre. K tomu výrazná atmosféra a zaujímavé herecké obsadenie titulných (Washington, Hackman) a podporných roličiek (Craven, Dzundza, Mortensen, Gandolfini). Ale mne tento boj dvoch kohútov na jednom smetisku nikdy veľa nehovoril. Hoci to celé tlačí na pílu, vo výsledku je to prekvapivo nevýrazný kvázi ponorkový triler (z produkcie Dona Simpsona a Jerryho Bruckheimera). "Kvázi" preto, že samotná ponorka je natoľko futuristická, až pripomína skôr mostík lode Enterprise.

„Pán Thorn. Jeho matkou bol šakal." A prečo nie, dočerta? Mne sa to páčilo! Iste, remake klasického satanského hororu Richarda Donnera zo 70. rokov je úplne zbytočný, ale keď už vznikol, je podľa mňa taký dobrý, ako mohol byť. Audiovizuálne zaujímavá réžia, výborný scenár (je fuk, že je plus mínus kópiou originálu, jedna dôležitá zmena tu ale je SPOILER Thorn od začiatku vie, že chlapec je "podhodený" SPOILER) a perfektné herecké obsadenie (nielen prekvapivo sympatický pár Julie Stiles a Liev Schreiber, ale i Thewlis, Gambon, Postlethwaite či Rosemary Farrow) vyháňajú tento „zbytočný“ a „doslovný“ remake na poctivé 4*.

Woodoo, ktoré svoju temnú púť započalo na Haiti prostredníctvom miestnych bocorov vyznávajúcich čiernu mágiu, ako nástroj pomsty ohrdnutej milenky? A prečo nie? Takže žiadnych zombíkov dáviacich žiletky nečakajte, UMENIE DIABLA pripomína skôr – snáď sa nerúham - Miikeho KONKURZ (1999). A na úhorov len tak nezabudnem.

"Ta Milan ta to čo robíš, to čo je s tebou?! To čo ti to mám po anglicky povedať, šak ja po anglicky neviem, chlapec!“ Peter Sklár je podľa mňa už nejaký čas najvýraznejším respektíve najsamostatnejším respektíve najtalentovanejším komikom z exbandy kedysi známej ako S.O.S. Napriek (práve) preto, že na to nevyzerá. Práve tajomstvo, ktorým je jeho osobnosť zahalená, mu však dáva náskok pred "obyčajnými komediantami" a vďaka nej má svojim fanúšikom stále čo ponúknuť a čím ich prekvapiť. Keďže navyše dostal takých výrazných spoluhráčov, ako sú niekdajší frajeri z markizáckeho "Kakaa" (páni Igor Adamec a Martin Vanek, o Banánovi a Prcovi nehovoriac), je výsledná jojkárska šou patrične excentrická, sama sebou a všetci v nej naplno využili neskoré večerné vysielanie (čo sa prejaví predovšetkým na sprostom dialógu).

"Karči, si pravák alebo ľavák?" - "Ja neviem, Lajči." - "Ktorou rukou cikáš?" - "Ja necikám rukou, Lajči." - "Hovado, pravák!" Výborná záležitosť, zmietajúca sa na vlne paródie, politickej satiry, Tele Tele a Monty Pythónov. Pomajbo, Dangl, Polnišová a predovšetkým vynikajúci Peter Sklár (toho odporúčam ale hlavne v jojkárskej "Mafstory") dali dokopy výbornú televíznu šou. Záverečné titulky, plné pokazených záberov, naznačujú, že banda Gu-NaGu sa pri nakrúcaní baví tak dobre, ako aj my, hoci tempo je často nevyrovnané.

"Môj otec vždy vedel stavať domy, ale nikdy nie domovy." Dá sa nakrútiť romantický film o ľuďoch, ktorí sa nikdy nemôžu stretnúť? Prekvapivo dá - a hoci mám radšej filmy, v ktorých mimozemšťan kozmonautom žerie mľaskavo mozgy, dobrá romantika raz za čas neuškodí (CASABLANCA, NOTHING HILL). Ázijský originál, na ktorého motívy zaujímavou jesennou poetickou atmosférou obdarovaný DOM PRI JAZERE vznikol, som nevidel. Predpokladám, že americká verzia je "jednoduchšia", patetickejšia a prízemnejšia. Ale možno aj nie. Každopádne, nič z toho pri pozeraní nebudete riešiť. Prečo? Pretože herecké výkony sú mimoriadne disciplinované (ak vezmeme do úvahy, čoho sú schopní – v najhoršom zmysle slova – Keanu Reeves a predovšetkým Sandra „Láska a vojna“ Bullocková), krása obrazu pozoruhodná (výprava, kamera) a scenár taký zamotaný, až je to miestami skutočne skôr sci-fi. Film som videl niekoľkokrát a zakaždým ma dojal i roznežnil... a zmiatol. Dodnes rozmýšľam... mohlo sa to naozaj kvôli „časovej slučke“ skončiť tak, ako sa to skončilo? Viac na mojom ex-blogu: http://ivokucera.blog.sme.sk/c/152934/Dom-pri-jazere-80.html

Náhodou, ja som spokojný. Čakal som niečo oveľa horšie. Bájny grécky mýtus o Minotaurovi (mužovi-býkovi z labyrintu pod mestom, kam sú mu hádzané ľudské obete) ma už nejaký ten piatok fascinuje. Preto ma mrzí, že okrem televízneho celovečeráku Herkula (s Kevinom Sorbom) som ho v ničom nevidel. To sa teraz konečne, našťastie, zmenilo. Dej je jednoduchý a atmosféra labyrintu nemusela byť až takáto monotónna (steny, zákruty, steny, zákruty - určite sa to dalo spracovať oveľa pôsobivejšie a hororovejšie). No stále slušný akčný horor, zasadený do originálnych/pôsobivých dávnych vekov. Rutger Hauer a Candyman Tony Todd sa len mihnú. Čo je hlavne u Tonyho Todda dobre, lebo má fakt hnusné bradavky.

„A ešte niečo... ja na férovku neverím.“ Angličania sa do toho zasa (MŔTVA HLIADKA, PÁD DO TMY) riadne opreli. Chvíľku síce trvá, kým sa PUSTATINA rozbehne a i potom v nej nájdeme tupé klišé (stratený mobil... a to neriešim, kde ho dobíjali, keď ho ešte mali). No akonáhle lesným vzduchom zasvišťia prvé smrtiace šípy a priblíži sa desivé štekanie, dostane PUSTATINA (nemýliť s mládežníckym seriálom Kevina Williamsona) ostrú, v dobrom ´špinavú´ príchuť. Aj naďalej sa jednoduchý dej odvíja v odhadnuteľných šlapajach (SPOILER jediná postava, ktorá by situáciu dokázala vyriešiť, je zlikvidovaná medzi prvými SPOILER), ale situáciu zachraňuje pochmúrna výprava, surová atmosféra, drsná akcia, fajn herci (mladí aj starí, muži aj baby) a napriek vštekým klišé stále ako-tak vynaliezavý scenár (SPOILER napr. vrahova identita je odhalená už v prvej polovičke snímky! SPOILER).

Ak existuje vo svete filmu ešte niečo horšie, ako je Christian Slater v akčnej úlohe, tak jedine Christian Slater v romantickej. Je síce fajn, že tvorcovia túto mizernú snímku obohacujú skôr vážnejšou melanchóliou, než neškodnou komédiou á la Ryanová/Hanks... čo s ami zdá osviežujúce, lebo s ami zdá, že 80% romantík je skôr komediálnych, než vážnych. Ale to je asi tak všetko. Nebyť „kvetového fenoménu“, neviem, čo by z POSTELI PLNEJ RUŽÍ zostalo. Slabá atmosféra, čajová réžia, matné dialógy a mdlá Mary Stuart Mastersonová (VYPRÁŽANÉ ZELENÉ PARADAJKY).

Ach jaj. V rutinných seriáloch, ako je tento, je kľúčové obsadenie titulnej postavy. Pretože ak nie je čo najuniverzálnejšie/resp. také charizmatické, ako sa len dá, samo osebe odpíše z daní množstvo potenciálnych divákov. Sheena je nudná a nezaujímavá blondína, večne sa po afrických stepiach premávajúca vždy perfektne nalíčená, učesaná a v skromnom ale čistulinkom oblečení.