tron

Intimita vám možno roztrhne srdce, pretože v skutočnosti nie je až taký chladný film, ako sa tvár. Bohužiaľ, zrejme ho roztrhne len tým, ktorí majú podobnú skúsenosť. Keď som pozeral Horký mesiac, rozhodne som nemohol povedať, že by som zažil to, čo Peter Coyote. No ten príbeh ma napriek tomu dostal. Intimita nie (čo ale neznamená, že nechápem, o čo jej išlo). Škoda, že to, čo dokázal Polański, nedokázal aj Patrice Chéreau. Každopádne to má niečo do seba, zbožňujem krásne pochmúrnu anglickú atmosféru, dialógy majú hlavu a pätu a postavy sú reálne (najviac sa mi páčil Timothy Spall ako manžel). Nanešťastie, za obrovský problém Intimity považujem Marka Rylancea, ktorý sa neskôr po tomto filme v Hollywoode vcelku slušne presadil a vždy, keď ho vidím, spomeniem si na...

„V pekle nič nie je zadarmo.“ Paco Plaza ma zaujal horormi [REC] 1 – 2, ktoré nakrútil s Jaume Balagueróm. Začal som si teda začal zháňať jeho staršie horory. Bohužiaľ zombícko-satanským snímkam dosiahli ledva po pás: či už HONBA NA VLKOLAKA alebo dnešný film, ktorý u nás beží pod pôsobivým názvom DRUHÉ MENO PATRÍ PREKLIATYM. Našťastie nie je príliš dlhý, takže sa to dá zvládnuť... ale len tak-tak. Kde-tu nájdete stopy atmosféry, nanešťastie to na dno zasa rýchlo stiahne priemerný scenár s nudným „odhaľovaním tajomstva mŕtveho otca“ a nesympatická hrdinka (vlastne všetci sú nesympatickí). Myslím, že ak by to režíroval Balagueró, bol by to dobrý film. Ale nerežíroval. Tak nie je.

„To je po taliansky.“ – „Nevedel som, že ste z Talianska.“ – „Ja nie. Len to slovo.“ Hoci sa mi nová verzia z roku 2004 páčila oveľa viac, som príjemne prekvapený. Videl som trojhodinovú verziu (údajne existuje aj dvojhodinová... neviem) a som pozitívne prekvapený hereckými výkonmi, atmosférou a (čo je takmer neuveriteľné, keďže väčšina hororov nemá s hororom veľa spoločného) niekoľkými až nepríjemne strašidelnými scénami (učiteľa v noci navštívi upír, škrabkanie upírskych detí na okná). Ale nie je to nič oscarové a film odporúčam skôr zaprisahaným fanúšikom Stephena Kinga na „doplnenie vzdelania“. Osobne ma už nudná kniha nebavila, film režiséra, ktorý v minulosti omylom nakrútil dva dobré horory (TEXASKÝ MASAKER MOTOROVOU PÍLOU, POLTERGEIST), to troška napravil.

„Čo ak existuje aj niečo inteligentnejšie, ako gorila?“ – „Tomu nie je ťažké uveriť.“ Spoilery. Začíname doslova tam, kde sme minule skončili. Resp. ešte dokonca predtým, keďže prvé štyri minúty dvojky sú reprízou posledných minút jednotky. Taylor a Nova po šokujúcom objave na pláži vstupujú hlbšie do Zakázanej zóny, čo sú v skutočnosti pozostatky amerického veľkomesta. Tu Taylor záhadne zmizne a vráti sa až na konci (wtf?). Nahradzuje ho iný svalnatý, polonahý, opálený americký muž, ktorý tu stroskotal počas záchrannej misie (zachraňoval Taylora - wtf!). Keďže Taylor zmizol, pohotová Nova si naráža nového kolíka a spolu sa dobrovoľne (!) vracajú do smrteľne nebezpečného opičieho mesta (wtf). V ňom stretávame známe tváre (Ziru, Cornelia, ministra vedy Dr. Zaiusa) a následne obaja z opičieho mesta utekajú (hmmm) do Zakázanej zóny (?!), prenasledovaní armádou goríl (wow). V podzemí Nova a Kolík č. 2 objavia pozostatky zmutovanej ľudskej generácie uctievajúcej ako Boha jadrovú hlavicu (ach bože), ktorú sú mutanti ochotní odpáliť vo vojne proti toľko nenávideným opiciam. Príbeh sa končí vyvraždením všetkých kladných postáv (!) a následnou erupciou celej (fakt celej!) planéty. Dej je natoľko svojrázny, že sa k samotnému filmu ani nemusím príliš vyjadrovať; detailný opis deja hovorí v tomto prípade za všetko. Hrozné dialógy, trápne akčné scény, blbé zvraty. Ale bizarnosť toho celého (a jeden logický omyl za druhým) tomu dáva akúsi šialenú kuriozitu, ktorá sa nemôže nepáčiť. Alebo môže? Objektívne chcem oceniť mrazivú atmosféru post-apokalyptického podzemného sveta (metro).

„Kedy to zviera vyhynulo?“ – „Nevyhynulo.“ Asi hodinu som uvažoval, že dám až 20%, lebo som sa dobre vyspal a vonku bolo príjemné sychravé počasie. Potom ma to ale prestalo baviť: niektoré filmy sa nedajú ani dopozerať. Že sú postavy nulové, detto vzťahy medzi nimi, dialógy a monológy, to je jedna vec. Že výprava, až na drobné detaily, nemá úroveň, je druhá vec (v Amazonke som nikdy nebol, ale naozaj nie som presvedčený o tom, že to v nej vyzerá takto). Že logika neexistuje, je tretia vec (k návnade prihodíte zapálenú svetlicu, pričom viete, že korisť, ktorú chcete prilákať, sa bojí ohňa? KDE to má logiku?). Tým však peklo len začína: umelohmotné herecké výkony nesympatických mladých ľudí (kebyže aspoň stepujú v negližé...), mínusová práca s napätím, zlé nápady (močenie na stany) a vôbec, nebudem sem ani ďalej vypisovať všetky mínusy. VRAŽEDNÝ PRIMÁT (ktorému sa nepochopiteľne upísal oscarový F. Murray Abraham) mi vzal hodinu a pol zo života. Mám rád horory a prvá ANAKONDA sa mi veľmi páči, toto je ale malér amatérskeho zrna, kde samotného „vražedného primáta“ 99% filmového času nevidíte (!). Chabé KONGO bolo oproti tomuto tu hotové veľdielo.

„Tu dole ťa nie je počuť. Ani keď ti mama leje vrelú vodu na brucho, lebo si sa počúral.“ Nie je to také dobré, ako režisérove predchádzajúce TEMNÉ LESY. Už tie mali čudný scenár a nepochopiteľné rozuzlenie, ale veľa im dala pozoruhodná atmosféra bravúrnych nórskych hôr. SKRYTÝ má bohužiaľ nielenže rovnako svojrázny scenár (koniec som vďaka úplne poslednému záberu „z pohľadu kamery“ pochopil, bola to kópia slávneho Hitchcockovho filmu), ale už sa len občas odohráva v nočnom lese. Kým ten (prípadne úvodný prieskum domu, ten bol takmer na infarkt) stále dokáže maskovať slabší scenár, akonáhle sa dej presunie do mestečka, vypláva na povrch fádnosť; kým Pål Øie len strašidelne behal TEMNÝMI LESMI a občas blikla baterka a blesk, bolo to strhujúcejšie, pôsobivejšie a pri pozeraní mi nebolo všetko jedno. SKRYTÝ je bohužiaľ už len taká psychologická hračička. Našťastie ústredný hrdina (Kristoffer Joner hral už v TEMNÝCH LESOCH) bol charizmatický, dĺžka rozumná (96) a scény z prekrásnych vlhkých hustých lesov, kde sa REÁLNE môžete navždy stratiť a zomrieť (alebo niečo horšie... napríklad sa zblázniť), boli šokujúco bombové. Bohužiaľ ich nebolo veľa.

„Tento pán prišiel z penisového pardon penzijného úradu.“ Len 40% dávam nie preto, že je to drsná komédia, ale preto, že je MÁLO drsná. Mám Adama Sandlera rád, ale toto bolo skrátka nudné a takmer dvojhodinová minutáž to prizabila. Zasmial som sa len občas (odzemok s bezdomovcom, zženštilý syn, sexuálne VEĽMI JEDNOZNAČNÉ návrhy od poštára, všetko s Vingom Rhamesom... najvtipnejšia bola scéna s mydlom), čo ma mrzí, lebo som mal chuť na vulgárnu komédiu.

„Je to tu zamorené krysami.“ – „To znie ako slogan roku, bejby.“ Nie je to žiadna ZELENÁ MÍĽA (vlastne ani CUJO...), ale tiež to má ďaleko od nevydarených kingovských mizérií NIEKEDY SA VRACAJÚ a CREEPSHOW 2. Dobre budovaná atmosféra, kingovské odkazy (Castle Rock), pôsobivé podzemné exteriéry, dobré ksichty (Brad Dourif ako expert na ničenie hlodavcov a jeho „vietnamský monológ“) a mal som pocit, že je to v rámci možností nie za každú cenu krvavé, ale ide o postavy a napnuté vzťahy (šéf fabriky by sa uživil ako hlavný zlosyn v jednej z tých lepších seagaloviek). Kingovu poviedku (vyšla v Kingovej kultovej zbierke Nočná zmena) mám rád a hoci som sa bál, že film bude myšie céčko, som rád, že som sa mýlil. A niekedy v budúcnosti sa k nemu rád vrátim.

„Démoni nezvonia. To bude niečo horšie. Sestry Leeové.“ THE GATE som prvý raz videl v roku 2011. Paradoxne, dva týždne po pozretí THE HOLE (2009) Joea Danteho. Paradoxne preto, že Dante (resp. scenárista) od THE GATE zjavne opisoval. V oboch filmoch ide o trojicu detí (2x chlapci, 1x dievča), ktoré sú niekoľko dní samé doma v rodinnom dome na americkom predmestí a objavia „dieru“, ktorou k nim prechádzajú nadprirodzené, strašidelné bytosti. Hoci sú oba filmy určené pre detského resp. tínedžerského diváka, prekvapilo ma, že ponúkajú scény, ktoré nie sú práve dvakrát „rodinné“. Filmu THE GATE dominuje atmosféra, fajn herecké obsadenie (malý Stephen Dorff) a dobré triky, ktoré nezostarli až tak, ako som si myslel, že zostarnú.

„Oceán vás vždy dostane.“ V čase uvedenia do kín ambiciózna vec. Atraktívna výprava, slávne herecké obsadenie, uznávaný režisér (BULLITOV PRÍPAD), určite nie malý rozpočet... Bohužiaľ, nezaujalo ma to. O filme som toho veľa nevedel a kvôli naštudovaniu zlých zdrojov som si myslel, že to bude horor (snímka vznikla podľa knihy Petra Benchleyho autora Čeľustí, podieľal sa na scenári a scéna v potopenom vraku s murénami je hororová, ale to je asi tak všetko), takže dvojhodinové šarvátky dvoch skupín, naťahujúcich sa o „niečo tam dole“, ma nudili. Najviac som sa tešil na to, čo predvedie môj obľúbený Robert Shaw (PODRAZ, ČEĽUSTE) a po polhodine som sa zmätene pýtal, kde trčí. Netušil som, že sa naňho už niekoľko minút pozerám – skvelý Shaw si totiž oholil svoju známu bradu... a zo skvelej mužnej charizmy zostalo desivé torzo.