tron

Nie som expert na sovietsku kinematografiu. Na Zlého ducha tajgy som sa však napriek tomu tešil, nakoľko som zachytil informácie, že by teoreticky mohlo ísť o horor. Nuž... nejde. Áno, v deji sa čiastočne vyskytuje medveď ľudožrút, ale ak budete čakať zvierací survival horor, tak upadnete do šoku, z ktorého vás nasledujúcich 48 hodín nikto nepreberie. Fakt vôbec nechápem, prečo tu niektorí hovoria v súvislosti s týmto filmom ako o horore. Toto s ním nemá nič spoločné. Prečo teda až 3*? Lebo ako „nie horor“ to vôbec nie je zlé. Ústredný hrdina je sympaťák, nechýba moja obľúbená filmová ingrediencia (pes), sovietska mrazivá výprava má veľa do seba a z filmu som mal príjemnú nostalgickú retro atmosféru. Miestami značne amatérske (technicky, aj herecky), ale paradoxne aj to tomu dodáva istú silu.

„Miluj ich tak, ako sme my milovali teba. A teraz leť, synak. Je čas.“ Whedon to dal do akčnej komédie, Snyder do ponurého (akčného) trileru. Niektoré scény vystrihol (u ruskej rodinky som mu za to bol vďačný, ale môjmu detskému Ja chýbalo pravdovravne laso, zákerne použité na Aquamana), pridal dve hodiny (!) nových a iné má rovnako nevydarené, ako Whedon (Gordon). Síce Cyborgovi a Flashovi pridal veľa scén, čo je na jednej strane sympatické a určite to postavy prehlbuje, ale v konečnom efekte zdvojnásobniť priestor extrémne nudnému Cyborgovi je asi taký „dobrý“ nápad, ako stráviť dobrovoľne v zubárskom kresle nie desať minút, ale tri hodiny. Flashovmu hereckému predstaviteľovi pre zmenu hádžu polená pod nohy (ehm) absurdné bežecké scény; najmä prvá je nechcene smiešna (nevraviac o tom, že sme sa nedozvedeli, odkiaľ Barry vzal svoje superschopnosti, uvedomili ste si to?), ale ku koncu sa ich úroveň prekvapivo citeľne zlepší. Takisto až vo finále začne fungovať Batman v podaní masívneho Afflecka; u Whedona mal Temný rytier drajv od začiatku. Vadil mi parádny spoločný hudobný motív, ktorý zaznie počas príletu do Ruska, ten ale nie je využitý a všehovšudy tu zaznie na osem a pol sekundy, za čo si Snyder zaslúži nepodmienečné odsúdenie. Extrémne prepálená minutáž mi v podstate nevadila, miestami som sa na nej dokonca svojráznym spôsobom bavil (v zmysle „táto pasáž trvá ´iba´ päť minút, to je nejaké podozrivé, ako ju Snyder natiahne ešte aspoň o tri štyri minúty?“... na čo na scénu naletel motýľ a začal okolo Clarka desiatky sekúnd poeticky poletovať). Triky sú miestami hnusné a rôzne fanúšikovské drobnosti (Martian Manhunter, tank z Millerovho Návratu Temného rytiera, Joker, Green Lantern) mi boli ľahostajné. Snyder látku v mojich očiach uchopil lepšie, ako Whedon, ale čo z toho, keď mal k dispozícii zastaraný superhrdinský scenár? V tretích Avengers pramenila hrozba z toho, že zmizne polovica ľudí, ktorých ste poznali. To bolo zaujímavé, originálne a mohli ste nad tým premýšľať. Tu je tradičný záporák v podobe dvojmetrového CGI panáka, ktorý chce ľudstvo alebo zničiť alebo zotročiť. Koho toto prosím vás v dnešnej dobe ešte môže vôbec zaujímať?

„Chodit do kostela člověka dobrým neurobí.“ Diabolský splodenec pekla Sekal je v podaní (na James Woodsa sa ponášajúceho) poľského herca Bogusława Lindu brutálne vydarenou zápornou postavou. Aspoň na začiatku. A vlastne aj na konci. Možno ho dokonca budete nenávidieť. Čo je pocta. Svojím spôsobom (ale pre herca určite). Pointa je v tom, že v skutočnosti, ako v realite, tak ani v zaspatej dedine (uprostred pšeničných polí zaliatych spaľujúcim, vyčerpávajúcim slnkom) nie je nič jednoznačné. Všetci majú špinavé tajomstvá. V každom sa ukrýva kus krutosti. Každý nesie vinu na tom, že je tu Sekal resp. že je taký, aký je. Do takto drsnej podoby ho vytesalo každodenné správanie každého obyvateľa dediny, keďže preňho od útleho detstva nemali pekného slova, ľútosť a bohužiaľ ani pochopenie. Príjemne priamočiary scenár Jiřího Křižana (Stíny horkého léta, Pokoj v duši) je vyšperkovaný výbornými dialógmi (a herci si to zjavne uvedomovali, takže si ich prenášanie patrične užívajú), prepracovanými charaktermi a tým pádom i silnými hereckými výkonmi. Všetci sú fantastickí, najmä pohľad na všetkých tých ohromne charizmatických „dedkov“ je úplne hypnotický, vedel by som sa na nich dívať hodiny. Okrem nich (a pochopiteľne oboch Poliakov) mi nedá nevyzdvihnúť skvelého Bartošku ako kňaza (!). Okrem toho treba spomenúť uhrančivú letnú atmosféru a tomu odpovedajúcu kameru a výpravu. Asi by som nemal problém označiť to za jeden z najlepších českých filmov 90. rokov. Ešte by som na záver rád povedal niečo vtipné o Stevenovi Seagalovi a jeho obľúbených akčných scénach, v ktorých svojich sokov doslova sekal nožmi. Ale Je třeba zabít Sekala je tak dobrý a tragický film, že ma prešla akákoľvek chuť žartovať.

Zo začiatku The Dark and the Wicked vôbec nie je zlý horor. Dvojica dospelých súrodencov prichádza k rodičom, z nich jeden leží na smrteľnej posteli, druhý je z toho samozrejme psychicky absolútne na dne a okolo, na divnej farme, sa dejú, nuž, divné veci. Nepríjemné scény (rôzne zvuky a tiene) sú správnym spôsobom nepríjemné. Fungujú. Herci neveľmi sympatickí, ale zas nemusí byť každý sympaťák á la Omar Sy. Niekde v strede sa to ale nie že pokazí, to ani tak nie, ale proste to začne upadať do nudy a scenár prestáva fungovať a zaujímať diváka.

Možno to pre niektorých bude znieť ako rúhanie (alebo neuveriteľná vec), ale videl som už oveľa horšie horory, než je Shark Season. Dokonca som mal chuť udeliť až 3*, pretože to fakt nie je také zlé, ako by sa mohlo zdať, floridské prostredie je vcelku atraktívne a ústredné baby sú kočky. Potom som si spomenul na strašne nízkorozpočtové CGI, dialógy plné periel (telefonát: „Nie sme tu v bezpečí!“ – „Ste v poriadku?“), miestami nepochopiteľné správanie postáv (fakt niekto považoval niekoľkohodinovú plavbu kajakom za praktickú?) a divný strih (chlapík zahlási, že na mieste fotenia budú o dve hodiny a v nasledujúcej scéne už sú tam). A nie som expert na hľadanie nezvestných osôb uprostred mora, ale nad niektorými momentami sa mi zastavoval mozog. 63-ročný Michael Madsen si zrejme splnil svoj sen, keď celý film odohral plus mínus v jednej miestnosti a tvári sa, že telefonuje. Scéna s delfínmi môže pôsobiť absurdne a áno, je natočená dosť mizerne, ale v minulosti bolo zaznamenaných viacero prípadov, kedy plavca pred žralokom fakt zachránil práve delfín, ktorý sa nebál a na žraloka zaútočil, čím ho odohnal.

Indonézska hororová pecka len pre drsné povahy a odolné žalúdky. Sympatický kasting, pekelná atmosféra, pôsobivá výprava nočného sirotinca s temnou minulosťou a plno scén, ktoré sú razantným spôsobom nepríjemné, či už útočia na psychiku, ale na váš žalúdok. Nechcel by som tam byť s nimi. Fakt nechcel.

Zvláštny horor. Pristupoval som k nemu ostražito a pravdupovediac ktovieako sa mi doňho nechcelo. No zaujalo ma, že o ňom na svojom Facebooku v marci 2021 pozitívne písal britský hororový spisovateľ Adam Nevill (Rituál), tak som sa odhodlal a pozrel som si ho. Najskôr mi to pripadalo nie zlé, ale priemerné. No s pribúdajúcimi minútami to prekvapivo dostávalo pazúry a tesáky... a začalo ich to drsne používať. Scéna v pôrodnici je niečo, čo by v hollywoodskom horore zrejme nikdy nemohlo byť, ale rovnako brutálna je i scéna s bazénom. Herci boli dobrí (niektorí viac než to, Tobin Bell tu dokonca vyzerá ako Mads Mikkelsen!) a veľmi veľa robí prostredie moderného, ale zároveň stále mystického a poverčivého Mexika, kde sa bije nová doba s drogovými kartelmi a prastarými strašidelnými poverami. Scenár obsahuje viacero sympatických zvratov, ktoré som nečakal a niektoré z nich by cirkev zrejme vyhodnotila ako značne znepokojujúce a poburujúce. Priznávam, že tie 4* si to možno tak úplne stopercentne nezaslúži, ale na druhej strane by bolo podľa mňa nefér dať tomu 3* (a menej).

Zaujalo ma, že tento španielsko-francúzsky horor na svojom Facebooku odporúčal výborný britský spisovateľ Adam Nevill a keďže jeho Rituál sa mi páčil (kniha, aj film), tak som si ho pozrel. A musím dodať, že je to fakt výborná vec. Možno nie nejako extrémne originálna, ale ozaj dobre natočená, tempo je príjemne pomalé, je čas na vyrozprávanie ako príbehu, tak na postavy, ich charakteristiku, vzťahy medzi nimi a podobne. Mal som z toho veľmi pozitívny dojem, ktorý ešte vylepšili strašidelné scény a miestami prekvapivo skvelý vizuál, podporený dobovou atmosférou (dej sa odohráva v 70. rokoch v Madride).

„Tak čo ty v tých okuliaroch, pohni si.“ Pravdupovediac, mňa vôbec neprekvapuje, že to natočil Eli Roth (Hostel). Pohodový rodinný film plný znesiteľných trikov a najmä príjemnej atmosféry, parádnej výpravy (dom) a sympatických hercov v čele s Jackom Blackom, pričom tentokrát mi sadla aj mnou osobne inak nie príliš vyhľadávaná Cate Blanchett. Scenár ma každopádne v druhej polovici skôr nebavil, než bavil a najmä to bolo vo finále možno už až príliš pretrikované (ale satanské dyne boli fajn – „Nebojte sa, majú mäkké zuby, nemôžu nám ublížiť.“). Palec hore za basketbalovú scénu.

Vzhľadom na báječnosť prvých dvoch dielov katastrofálne sklamanie v podobe finále. Tretí diel síce ako-tak ešte OK, ale predsa len sa jedná o zjavný pokles kvality oproti prvému a druhému. Štvrtý budete tolerovať s tým, že je to určite len nádych pred veľkým finále... ktoré sa ale nekoná! V poslednej epizóde sa rieši všetko možné, len nie (mdlá) linka s Pellegriniovcami. Po piatej časti pravdupovediac na druhú sériu ani nemám chuť, pretože som si myslel, že motív náhrdelníka sa uzavrie v prvej a v druhej dostaneme niečo úplne iné. Namiesto toho to vinou mizerného finále vyzerá tak, že nás tvorcovia mienia s náhrdelníkom otravovať aj celú druhú sériu, čomu úprimne nerozumiem. Urobili by lepšie, ak by bol každý diel o inom podfuku. Takto sa z toho pokúsili spraviť moderného Grófa Monte Christo (najlepšieho príbehu o pomste, aký kedy vznikol), ale skoro vôbec im to nevyšlo. 3* za až extrémne sympatického Omara Sy, za rozumnú minutáž (žiadny diel nepresahuje 50 minút), francúzsku výpravu/atmosféru, pekne spracovaný vzťah rozvedených manželov a za scenár, ktorý sa v prvej polovici tvári tak rafinovane, že vás poľahky presvedčí o tom, že nie je nič jednoduchšie, ako ukradnúť miliónovú vec z Louvru (čo je samozrejme totálna blbosť).