tron

V júni 1996 Púder našimi kinami presvišťal bez výraznejšieho ohlasu, ale s odstupom desaťročí poctivá deväťdesiatková mysteriózna dráma. Mysterióznosť je síce nadbytočná (pokojne by sa rovnaký príbeh dal vyrozprávať s drobnými kozmetickými úpravami scenára aj bez nej, keďže ústredný hrdina je dostatočne „iný“ aj bez svojich „schopností“), ale nemôžem povedať, že by mi vadila. Jasné, scenár nie je žiadny zázrak. Vlastne je to slušné klišé (vedľajšia linka so šerifom pripomína Zelenú míľu), ale nerušilo ma to. Veľmi tomu dáva nielen atmosféra a výprava (zaspatý americký vidiek) a presvedčivý výkon Seana Patricka Flaneryho v hlavnej úlohe, ale i viacero silných scén, vcelku prekvapivý koniec a zaujímavý kasting (vidieť v jednej scéne Lancea Henriksena a Jeffa Goldbluma je zážitok).

S o čo väčšou nechuťou som si k Bloody Hell sadal, s o to väčším nadšením som to dopozeral a štvrtá hviezda tomu unikla len o nohu. Pasáže z banky sú síce od istého bodu skvelé, ale zároveň je ich predsa len veľa; toto mal byť v prvom rade príbeh o Američanovi medzi fínskymi kanibalmi a namiesto toho to občas pripomína skôr Spojenca s Denzelom Washingtonom (OK, preháňam, ale...). A keď sa práve dej neodohráva v banke, ale v spoločnosti fínskych kanibalov, tak to paradoxne vlastne ani vtedy o fínskych kanibaloch stále príliš nie je, je to skôr o chlapovi v suteréne. Rozhodne ma ale bavil sympatický ústredný hrdina, nápad s jeho oživeným vnútorným Ja bol geniálny a finálna satisfakcia v kuchyni je natočená patrične drsne, aj keď vzhľadom na to, čo si prežil, mohla byť ešte drastickejšia.

„Natreli ho načierno, lebo majú zakázané zabíjať belochov.“ Od dua Herzog/šialený Kinski zbožňujem Aguirre, hnev Boží a Fitzcarraldo (Nosferata ani nie), preto som si v roku 2021 povedal, že je načase doplniť si filmové vzdelanie ich starším kúskom Zelená kobra. A tak sa aj stalo. Nezaujalo ma to, ale vravel som si, že sa to dá pochopiť, lebo sa jednalo len o akúsi predprípravu na spomínané pecky. Aké bolo mojej prekvapenie, keď som zistil, že Zelenú kobru v skutočnosti natočili až potom. O to viac nechápem, že im po tak fantastických spoluprácach z ďalšej vzišlo niečo tak divné, neuchopiteľné (v niekoľkých scénach som sa vôbec nechytal), podpriemerné a miestami až amatérske. Spočiatku som si vravel, že tomu aspoň 3* dám, ale proste to na ne nemalo. Kameramanom bol Čech Viktor Růžička (Tajemství hradu v Karpatech).

Mám rád Austráliu ako krajinu. Je to pozoruhodný kus sveta a mám rád aj austrálske filmy. Film Austrália chcel byť epickým vysokorozpočtovým megatrhákom o láske a akcii á la Titanic, má skoro tri hodiny, stál 130 miliónov a disponuje na prvý pohľad bombastickým kastingom (nevraviac o renomovanom režisérovi, ktorý natočil jeden z najlepších filmov roka 2001). Ale nakoniec v mojich očiach dopadol ešte horšie, ako Pearl Harbor (ktorý sa svojho času snažil o to isté). Hlavne – ten scenár je strašný. Po originalite v ňom nenájdete ani stopu. Všetko ste už niekde videli – postavy, motívy, zvraty. A oveľa lepšie spracované. V neposlednom rade je to gýč (čo by teoreticky nevadilo, ak by to bol DOBRE spracovaný gýč), humorné scény nie sú vtipné a dojemné scény vás zanechajú chladnými. Nefungujú ani postavy – Hugh Jackman a Nicole Kidman vedia byť fajn, niekedy veľmi fajn, ale ak majú nešťastne napísané roly, tak nie. A tu ich majú napísané tak blbo, až sú kvôli tomu nesympatickí. Čo nie je dobre. Vlastne je to zle. Veľmi zle. Vizuálna stránka OK, ale že by som si z nej sadol na zadok sa povedať nedá. Po dramaturgickej stránke je to hrozne divné, až to vyrušuje: rozprávacom je najnepravdepodobnejšia postava príbehu, najlepšia záporná postava je zavraždená takmer mimo záber a na jej miesto uprostred filmu (!) zasadne nová (úplne nezaujímavá), Jackman s Kidman sa správajú ako nevyzretí puberťáci a postavy prijímajú informácie o smrti iných postáv štýlom „to je škoda, že už nemáte čokoládovú zmrzlinu, ale tak dám si aj vanilkovú, čo už“. Vrcholom je akčné  finále, ktoré malo byť veľkolepé, ale pôsobí dojmom, že bolo dodatočne a nasilu prilepené k pôvodnému koncu, ktorý bol komornejší, čo sa producentom nepáčilo a tak rozkázali natočiť nové finále... ktoré je bohužiaľ mdlé, miestami až útrpné (puška). Myslel som, že situáciu zachráni špecifická austrálska poetická mysterióznosť (ehm). Mýlil som sa.

Mrzí ma to, ale Láske a príšerám nemôžem dať 4* s čistým svedomím. Je to dojemné, milé, rozkošné a zábavné... ale nie nonstop a naopak často to upadá do trošku... nudy? Nepotešil ma ani malý priestor pre Michaela Rookera, občasná nelogickosť a od finále som čakal oveľa viac. CGI scény s monštrami sú prekvapivo kvalitné, ale je to skôr len taká povinná atrakcia (viac, než scény s gigantickými monštrami, ma zaujala poetická komorná scéna s robotom). Hlavný hrdina sympaťák, ale jeho láska nie. Pes parádny. Oceňujem soundtrack a feel good atmosféru.

S prižmúrenými očami musím dať 4*, pretože to má viac plusov, ako mínusov, ale nedávam ich s čistým svedomím, ale len preto, aby som Run odlíšil od vyložene priemerných trilerov, spomedzi ktorých predsa len vykúka a je jednookým medzi slepými. Plusy: výkony Sarah Paulson a Kiery Allen, zábavný mix Misery, MacGyvera a Psycha, množstvo mrazivých scén, napínavé finále, veľmi slušný pofinálny dojazd a šialený twist, ktorý všetko prevráti naruby. Mínusy: hoci sú scény mrazivé a napínavé, zároveň sa jedná o obrovské a predvídateľné klišé (odkiaľ mohla vedieť, že šla do lekárne?). A hoci onen zvrat je fakt desivý a nepríjemný, hoci som sa skutočne snažil, nakoniec som neuveril, že by niečo také bolo možné (SPOILERY Z čoho žila? Dostávala na dcéru peniaze od štátu? Ak áno, ako je to možné? Štát predsa musel vedieť o úmrtnom liste jej dcéry. SPOILERY).

Toto fakt nie. To už je príliš. Gašparko zabijak (ehm) nie je béčko. Je to plnohodnotný trash. Britská odpoveď na o rok staršieho amerického Leprechauna? Alebo skôr na To a iné klaunovské horory? Alebo Nočnú moru z Elm Street? Alebo Majstra bábkara? Neviem... a je mi to jedno. Ak máte radi trash, tak si prirátajte 4*. Ak nie, tak nie. Účasť Christophera Lee ma absolútne neprekvapuje, rád hral vo „všetkom“ (hlavne že keď sa Michael Caine  vyskytol svojho času v Čeľustiach 4, pomaly sa kvôli tomu robili protesty).

Kebyže chcem byť zlý, cynický a nevtipný, napísal by som, že taký dobrý seriál nemohol byť v žiadnom prípade napísaný na Slovensku. A svojím spôsobom by som mal pravdu, pretože sa nejedná o originálny SK projekt, ale o prevzatý zahraničný formát, ktorý v seriálovej podobe spracovali už Nemci, Španieli, Taliani a dokonca Rusi s Ukrajincami (najznámejšou je asi americká z produkcie Stevena Spielberga). Lenže ja nechcem byť zlý, cynický a tentokrát dokonca ani nevtipný, lebo viem, že aj kvalitný „prevzatý“ scenár sa dá pokaziť. Napríklad zlými hercami. Tí v slovenských Červených páskach sú však super a to či už detskí, alebo dospelí. Dospelí sú tu skôr len ako podpora, hlavnými postavami sú deti a puberťáci (z dospelých ma každopádne najviac bavil asi Dano Heriban). Občas je to predvídateľné, ale obecne ide o veľmi príjemné prekvapenie s jedným (aspoň pre mňa určite) šokujúcim úmrtím a skvelou feel good atmosférou podporenou vydareným soundtrackom.

„To už si prehnal.“ Ak prvú Cestu do Ameriky občas dávajú v telke, tak si z nej síce vždy rád kúsok pozriem, ale nikdy si ju nepozriem celú. Rozhodne sa nejedná o žiadnu moju osobnú filmovú srdcovku. A dvojka? Dvojka je... fajn. Je síce dlhá, ale nejako extra to nevadí. Wesley Snipes si to užil, ale má len malú rolu. Eddie Murphy s Arseniom Hallom si s chuťou zahrali spolu osem (!) rolí. Cameá ma nechali chladným. Naopak, takým ma nenechal absurdný humor, ktorý obecne zbožňujem a pravdupovediac som bol (milo) zaskočený, že ho dali do tohto druhu komédie, keďže jednotka mi nepripadala v dobrom WTF. Bohužiaľ, spravidla hneď po takejto úžasnej scéne to tvorcovia vlastnoručne pochovajú a zahádžu tonou mokvajúcej hliny úpenlivým klišé, alebo nudnou pasážou. Oceňujem návrat starých známych (Shari Heydley, Clint Smith, šesťdesiatnici Paul Bates a Louie Anderson, osemdesiatnik John Amos, neuveriteľný deväťdesiatnik James Earl Jones).

Thank You for Your Service pre mňa nebol ľahký film. Neznášam filmy o amerických vojakoch, ktorí ledva dokončili strednú a potom sa radšej zbalili a išli za hranice zabíjať obyvateľov iných krajín. Ale ono to nakoniec nebolo až také zlé. Vlastne to bolo miestami dosť dobré. Miestami však i dosť nudné. A zbytočne dlhé. Slušná dráma, ktorá sa nebojí ukázať odvrátenú stranu amerického patriotizmu. Film presvedčivo a vcelku drsne a temne poukazuje nielen na traumy vojakov (vracajúcich sa z bojových musí, kde zabíjali a sledovali umierať svojich priateľov), ale i na ich (často značne zúfalé) pokusy začleniť sa po návrate domov späť do bežnej spoločnosti.