tron

„Je tu priveľa nešťastia.“ – „Všade je nešťastie.“ Akože zázrak to nie je, ale pozeral som to na nočnej a ušlo to. Na francúzsky televízny film to nebolo zlé, malo to vcelku sympatické postavy a scenár ponúkol hŕstku solídnych zvratov.

„Každý dobrý príbeh sa musí pokaziť, aby sa zlepšil.“ Scenár nie je žiadny zázrak. Č čakáte, toho sa dočkáte. Pelikány nie sú moje práve najmilovanejšie zvieratá; nič proti nim, ale nemyslím si, že, na rozdiel od psa alebo delfína, je to zviera, ktorému by sa tak nejak normálne dalo fandiť (nie je to taká tá ľúbivosť na prvú dobrú, treba to povedať nahlas tak ako to je). Ale takýmto filmom menej ako 4* nedávam. Geoffrey Rush (ktorý to zároveň produkoval) opäť potvrdzuje svoju povesť jedného z najvšestrannejších (a teda najlepších?) hercov planéty. Krásnou bizarnosťou je, že v Hľadá sa Nemo daboval... pelikána! To nevymyslíš, to je život. Veľa tomu prekvapivo dáva aj Jai Courtney, samozrejme originálne austrálske prostredie a viacero mrazivých a nečakaných nápadov (výskyt v jednej scéne postáv, ktoré nie je reálne, aby boli spolu v jednej scéne – keď uvidíte, pochopíte). Okrem toho je to fajn príbeh o synoch a otcoch (a dedkoch a vnučkách), čo je vždy pôsobivé.

Vitajte pri druhom (kanadsko-thajskom!) pokračovaní kvázi hororovej série, známej tým, že sa herci divne zatvária a ďalší herci preletia polovicu miestnosti, vymrštení neviditeľnou silou, prípadne nejakému raz za trištvrte hodinu vybuchne hlava. Vlastne ani neviem, čo sa mi na tom páčilo, ale na druhej strane neviem ani to, čo sa mi na tom vyložene nepáčilo. Čiže ukážkový priemer. Osobne by som túto sériu za hororovú ale každopádne absolútne a vonkoncom nepokladal. Režiséra Christiana Duguaya zjavne fascinujú explózie, pretože okrem tohto a dvojky natočil aj Explóziu s Brosnanom.

Scenár fakt viac klišé byť nemohol, ale tentokrát mi to prekvapivo nevadilo. Mohol za to jednak ústredný (geniálny) megadom uprostred lesov, jednak to, že mám pomerne rád home invasion a napokon slušný kasting v čele so sympaťákmi Gabrielle Union (ktorá si to celé aj produkovala) a Billym Burkeom (ktorý hrá hlavného záporáka, takže jeho sympatickosť pôsobí mierne schizofrénne).

„Chcem vidieť svojho syna.“ Na štvrtú hviezdu to nemá, ale disponuje to fakt úžasne sympatickými postavami. Páčila sa mi aj nie ani tak retro atmosféra (ktorá mi naopak pravdupovediac zas až tak nejako extra detailne retro nepripadala...), ako skôr to, ako stále všetci utekali (jednoduchý, ale skvelý nápad). Pozdávalo sa mi aj finále, ktoré je asi povinné (zrejme inak sa to skončiť nemohlo), ale ja som bol spokojný. Príjemne mrazivé, ale zároveň sympatické a svojím spôsobom feel good.

Mám vcelku rád vodácke trilery (Divoká rieka, Vražda na Rio Grande) a naivne som si myslel, súdiac z fotiek a názvu (volá sa to Proud smrti, preboha), že toto bude tiež podobná žánrová. Nedajte sa oklamať tak ako ja! Toto televízne béčko v skutočnosti vôbec nie je druhá (ani desiata) Divoká rieka. Na rozbúrenej rieke sa odoráva len prológ. Takže ak čakáte triler o rodine v ohrození psychopatického stalkera v lone čarokrásnej prírody, tak proste nič také nedostanete. Palec hore za vcelku sympatickú hlavnú hrdinku v podaní Emmanuelle Vaugier a fajn detektíva v podaní Camerona Bancrofta (ktorý má dosť zaujímavé pracovné postupy: zatkne osobu z podozrenia zo spáchania úkladnej vraždy, informuje ju, aby nič nehovorila, lebo to môže byť použité na súde proti nej a následne sa niekoľko desiatok sekúnd normálne rozprávajú o inkriminovanej záležitosti).

Druhej sezóne dlho trvá, kým sa rozbehne, takže by sa dalo povedať, že prvej polovičke zachraňuje kožu najmä charizmatický Mando a baby Yoda, ktorý, či chcete alebo nie, vás svojou rozkošnosťou dostane. No a práve keď som začal premýšľať nad tým, že je to vlastne poriadna nuda a do tretej série sa už nepustím, preklopila sa druhá séria do svojej druhej polovice... a začala jazda. Jasné, ťažko od toho čakať, že to bude stíhať hollywoodskym vysokorozpočtovým veľkofilmom. Napriek tomu som bol miestami milo prekvapený z toho, ako dobre to po vizuálnej stránke vyzerá. Výprava bola väčšinu času pôsobivá a akcia postupne nabrala slušné obrátky. Potešili ma tiež nové postavy, ktoré oživili kvalitní herci ako Rosario Dawson, Timothy Olyphant (!), Michael Biehn (!!) alebo... ďalej vlastne už nemôžem pokračovať, lebo by som brutálne spoileroval. Nesmiem sa bohužiaľ vyjadriť ani k fantastickému finále s božskou Deus ex Machina (nejde len o to, kto to je, ale aj o to, ako je to natočené). Inak, na druhej sezóne režisérsky zarezávali mená ako Peyton Reed, Robert Rodriguez, Bryce Dallas Howard (!), či Carl Weathers (!!).

Kým prvá séria mala báječný rozjazd a trochu divný dojazd, druhá na to išla presne naopak, takže práve keď som to v polovici druhej chcel odpískať, začal do mňa Jon Favreau (vďaka režisérom typu Peyton Reed alebo Robert Rodriguez) sypať jeden štvorhviezdičkový diel za druhým. Stále to malo chyby, ale proste bolo by nefér dať tomu menej ako 4*. Z druhej série musím spomenúť niekoľko výborných cameí (alebo skôr slávnych vedľajších postáv), čo vyvrcholí v parádnej poslednej epizóde. Medzi ďalšie pozitíva ako prvej, tak druhej sezóny patrí charizmatický sympaťák Mando (ktorý je tak trochu šmejd, ale možno i práve vďaka tomu je sympatický a uveriteľný) a samozrejme Gro... Baby Yoda. Obe série sú pomerne komorné a akčné scény nie sú nijako zvlášť perfektné (za zmienku stojí azda len finále druhej série s Veď-Vy-Viete-Kým), ale po vizuálnej, i trikovej stránke vyzerajú dobre.

No, nebolo to príliš dobré a scenár bol hrozné klišé (okrem ústrednej zámeny, ale vlastne aj tá je hrozne neoriginálna). Ale zas videl som už toľko fakt zlých a nevydarených filmov, že by bolo nefér, aby som tomuto dal menej ako 3*. Najväčším (nielen doslova - 196 cm) plusom snímky je Vince Vaughn. Jeho prácu sledujem už viac ako dve desaťročia a stále je pre mňa slušnou neznámou: len čo podá v niečom skvelý výkon, spravidla to behom roka „dobehne“ nejakou príšernou otrasnosťou, kvôli ktorej nad ním zlomím palicu... aby som ju o rok znova lepil leukoplastom, lebo opäť hral v niečom, čo bolo dobré. V Slečne beštii určite patrí k tomu najlepšiemu a komediálna rovina mu (tentokrát, hral aj v mnohých komédiách, v ktorých bol hrozný) sadla. Nastavované finále v dome ma iritovalo. Christopher Landon ozaj nie je môj obľúbený (pseudo?)hororový režisér.

Kazachstansko-bulharský film, čo dodať. Rád by som povedal, že som šokovaný a že mi odpálilo dekel, ale v podstate som len otrávený a znechutený. Nápad svojím spôsobom (azda, ehm) geniálny, ale inak jedna obrovská šialenosť. Ak ste fanúšik trashu, tak to pre vás bude za 5*, ale ak si myslíte, že je to horor o prasacích ľuďoch, tak vám radím, aby ste to ani nepozerali. Miestami som sa až divil, aké blbosti je niekto schopný natočiť, tak ale na druhej strane ako vravím – ak to budete brať ako „odpadový“ film, budete sa (možno, neviem) kráľovsky baviť. Je to taký maglajz, v ktorom je možné všetko (fúzaté ženy, roboty) a občas sa zjavne išlo na prvú dobrú (neuveriteľné naprávanie zošmykujúcej sa prilby robota). Danny Trejo tu má len cameo. Režisérov predchádzajúci film bol Pach krvi 6. Nechcem tým nič povedať. Len aby ste vedeli.