Arsenal83

Vykradnutá predloha seriálových slávnych Čarodejníc, ktoré ma bavili svojho času viac než táto temnejšia verzia s feministickým a rasovým presahom, keď to ešte nebolo povinne tlačené ako kapusta v každom filme. O horor sa tu jedná len u tých, ktorí trpia fóbiou z hadov alebo potkanov, ktoré sa tu mihnú v dostatočnom počte a pri starostlivom naukladaní užoviek na hlavu sa dá vytvoriť celkom šikovný afro účes à la medúza.

Idealizované rozprávky pre dospelých, kde zlodeji a vrahovia sú vylíčení ako hrdinovia, všetci krásne upravení a okolo nich sa točia len tie najvábnejšie dámy. V skutočnosti boli všetci tým, o čom hovorí meno jedného z nich: grázli. Teda okrem posledného, ten ani neexistoval. Pekne zahrané, človek sa dozvie, ako asi ten ktorý lotor žil, ale treba to brať s rezervou.

V tomto prípade ide len o historku a asi len vymyslenú tvorcami. Nikdy žiadny Salvador alebo Jean Ferey neexistoval a ani taká povesť nie je známa. Čo je veľmi čudné do príbehoch o skutočných lúpežníkoch pridať aj úplne vymyslený.

Maďarský negramotný lump s prvkami Robina Hooda. Ale vďaka mu za to. Vďaka Sándorovi som prvýkrát v živote zistil, že pekné slovíčko beťár pochádza z maďarčiny a betyár neznamená nič iné ako zbojník.

Každý sa nejak inak preslávi. Po takom Caesarovi neostal len slávny titul, ale aj pôrodný rez či šalát. Po Mozartovi neostali len krásne melódie, ale aj gule. No a po Grázlovi ostalo jeho priezvisko. Sám by si asi želal, aby to boli radšej tie gule.

Vrah je mŕtvy už skoro 20 rokov, jeho obete 40. Napriek tomu sa stále nájde niekto, kto pátra ďalej. Záslužná robota. V čase natáčania dokumentu 8 obetí bolo bez identifikácie, k dnešnému dátumu ostali ešte piati.

Ortega má budúcnosť, ukazuje, že jej kariéra márna nebude a aby to podporila, tak veľmi jemne zdvihla aj dúhovú vlajočku, aby bolo jasné, že je na správnej strane barikády. Ale ako objekt dráždenia učiteľových nohavíc? Nuž, ja by som ešte počkal, lebo Ortega stále pôsobí len ako pedo objekt. Problém je, že vo filme nie je toho oveľa viac, než je v traileri. Tej látky je málo a koniec môže privodiť pocit, že to bolo celé o ničom. Celé to stojí len na kvalitných hereckých výkonoch, ktoré film potiahli vyššie, pozerá sa to dobre, no nejaká pointa príbehu nakoniec nepríde. Film je skôr o šikovnej manipulácii, ktorá v človeku môže časom prerásť do psychopatických rozmerov.

Polnišová povedala, že pri tomto skvoste treba vypnúť mozog. No hej, ale jej sa to hovorí, keď ho má vypnutý celý život. A tak sa z nej stala odrazu scenáristka, lebo dnes ti takýto titul napíšu, keď len cez prekladač preložíš scenár z iného jazyka a aby sa nepovedalo, dáš to do česko-slovenských reálií, aby nikto neprišiel na to, že v skutočnosti nevieš napísať ani odkaz na korešponďák. Polnišová to urobila už druhýkrát. Treba uznať, že niektoré fóry sa aj podarili, ale niektoré boli skutočne nechutné, cez čiaru, hysterické a naplnené permanentne prítomným sexuálnym podtónom. Že podtónom, celá notová sústava tam bola, ale vidieť prasnicu Kramerovú ako Prachárovi líže hrdlo a ide vyfajčiť vtáka je už skutočne zo žánru horor, na to sa dá pozerať len s prázdnym žalúdkom. Ale netreba sa tešiť, našťastie toho vtáka neukázali, nechceli, aby každý videl, že Kramerová je booster impotencie. No a spoločná účasť Polnišovej a Kramerovej v jednom filme je zároveň odpoveďou na to, prečo je v Afrike hlad.

Od svojich 15 do 24 rokov spáchal minimálne 211 trestných činov, vskutku nekradol len keď spal, ale politikom sa nestal, takže mu to neprešlo. Vtipné je, že rozsudok nad Johannesom Bücklerom, teda Schinderhannesom, bol daný vopred, pretože súd už v októbri 1803 pred začatím hlavného pojednávania pozval priateľov a známych na popravu 21. novembra 1803. Prišlo na ňu 30 000 divákov, kam inam by aj takto hromadne chodili, keď futbal ešte nebol spopularizovaný.

O strastiach patologickej zábudlivosti a ľudskej premeny exekútora, čím sa jasne od začiatku naznačuje, že ide o nečloveka, v aspoň čiastočného človeka, kedy až nešťastie, choroba či nepriazeň osudu dokáže vyhĺbiť z neho aspoň niečo citlivé. Pre mňa to ale až taký veľký film nie je, je dobrý, ale nie strhujúci, taký bežný v nebežnej téme s odkazom, že ten sociálny systém u nás nie je ideálny.