Arsenal83

Videl som dlhočiznú cez 3-hodinovú verziu, nebol som sklamaný, avšak film nepriniesol emotívnejšie chvíle. Teda ak za emotívne nepovažujete, že v renesančnom Taliansku bolo normálne, že sa mocné rodiny mesta len tak vyvražďovali a nikto ich za to nestíhal. Skrátená verzia je teda zrejme lepšia. Film je natočený podľa toho, čo vieme a tým pádom by som povedal, že správne a pre veriaceho diváka prijateľne.Názor KrestanFilms, že nie je podľa skutočnosti je úplne scestný, veď aká bola tá realita? Kto z nás to vie presne? Takisto výčitka, že film je katolícky, je úplne mimo. A ktorá iná cirkev uznáva svätých? Mimochodom Vittoria Belvedere sa veľmi v tomto filme podobá na našu herečky Mary Bartalos - jednu z mála nášho mainstreamu, ktorá nepodľahla liberálnemu úpadku a razí si svoje tradičné hodnoty. U filmu ešte vyzdvihujem takisto silnú hudbu, ale oni to v tých kresťanských filmoch naozaj vedia dobre vybrať.

Film, ktorý nijako nevyniká medzi žánrovkami "Láska a choroba" či "Láska a smrť". Snáď len výkonom Gyllenhaala. Čo však po rokoch vo filme spozorujeme je v podstate nekonečnú reklamu na firmu Pfizer, ktorej meno sa dnes médiami nesie na dennom poriadku. Nikdy som to neskúmal a tak som sa až vďaka tomuto filmu dozvedel, že Pfizer je autorom známej viagry. A dnes už je to gigant s očkovacou látkou, vďaka ktorej sa na plandémii nabalí. A tak na nete dnes chodia zaujímavé hlášky typu: "Ja Pfizeru verím. Verím, že firma, ktorá vymyslela liek, čo postaví aj mŕvteho, dokáže zachrániť aj živého."

Nicholas Sparks má skvelé predlohy a jeho romány sa dočkali výnimočných filmových kúskov (Zápisník jednej lásky, Nezabudnuteľná cesta), aj tých nadpriemerných (Najdlhšia jazda, Milý John, Bezpečný prístav...). Tento však nedosahuje ich úroveň a to aj z malého dôvodu – kým tento chlapík si zvykne držať na uzde plochú presladenosť, tu to už nedokázal. Teda buď on alebo tvorcovia tohto filmu. A mužskí herci boli okrem pána v najlepších rokoch, Toma Wilkinson, úplne mimo. Najmä Benjamin Walker pôsobí machovsky a nesympaticky.

Jeden z filmov, ktorý opäť potvrdzuje že žiadna cirkev, žiadne náboženstvo by nikdy nemalo mať svetskú moc a všetko by za bez tutlania malo riadne prešetrovať. Vlastne doteraz nechápem, prečo sa páchané svinstvá neriešia v trestno-právnej rovine, ale nechajú sa ututlať. A to som veriaci človek, hoci s triezvym názorom na cirkevné štruktúry. Avšak myslím si, že hodnotenie 80% je tu trocha prehnané, videli sme už oveľa silnejšie filmy, v tomto nie je dokopy nič, hoci samozrejme tie mníšky mali ďaleko od kresťanského správania, to bol otras. Mimochodom, nechápem, kde sa v Írsku nabralo toľko prespaných dievčat. Vo filme ich ukázali v jednom rade asi 15 kompletne nahých. Videli ste tam aspoň dve pekné? Ale zas Anglosasi ľahnú na všetko.

Attila je skvelá téma a tento film aj priniesol herecké esá. Anthony Quinn a krásna Sophia to je už niečo. Avšak film trpí na svoju dobu, natočený bol v čase, keď sa takéto historické snímky plnia vatou, ako tančeky na dvore, nekonečné súboje v prírode, to všetko za pochodu masívnej hudby či spevu. Dej filmu je posúvaný zvyčajne dlhými dialógmi a v rámci nich nájdeme výrazné, niekedy až patetické výrazové prvky. Bola to doba, keď musel herec svojou tvárou až nadmieru ukazovať emócie. Najväčším negatívom je ale záver, ktorý vlastne ani nezobrazil Attilovu smrť a pochovanie, ktoré sú historicky tak zaujímavé. A pritom tu priestor bol, veď film má len slabú hodinku a štvrť.

Určite zaujímavý, novátorský príbeh, do akej miery však má prínos? Pre mňa maximálne na poukázanie na toho echt dedinského katolíckeho pokrytectva v spore o pochovanie jedného muža, z ktorého ostal už len prach. Akoby na tom tak veľmi záležalo. A falošne si nepripúšťať, že naše deti nie sú celkom nevinné. No na druhej strane je príbeh málo uveriteľný. To si fakt myslí, že do morku kosti veriaca obec uverí, že chlapec s kruhmi pod očami ako po celodennom kukaní do vysávača, ktorý fajčí, chlastá, nadáva je skutočný kňaz? Šaty síce robia človeka, ale nie až takto.

V celku pohodový film o penzistoch, ktorí veľa toho v živote zažili, ale nie všetko stihli vybaviť. A tak ujdú z domova dôchodcov, ktoré sa im stalo väzením. Ak sa bavíme o pojme komédia, tak sa tu nájde pár úsmevných situácií, ale žiadna extra sranda to nie je. Ale ako príbeh to má niečo do seba, objíma témy kamarátstva, starej lásky, ale aj demencie a dožívania na mieste, ktoré nenávidíte. Keďže sa tu namnožili odpady, stále som hľadal niečo, čo mohlo niektorých ľudí rozčúliť natoľko, aby filmu neudelil ani puntík. Nenašiel som však nič kontroverzné, trápne, urážajúce. A herecké výkony boli veľmi dobré. Pekný výrok: "Problém so šťastnými koncami je, že nenastanú samé od seba. Musíte si ich zaslúžiť."

Animačne veľmi pekne zvládnuté. Veľká farebnosť, trochu vtipu, ale nie príliš mnoho. Dogabali to ale tými mimozemskými existenciami, to v peknej rozprávke z prostredia džungle nemá čo hľadať.

Okrem spomínanej pridanej hodnoty v podobe osobných svedectiev Wajdu a Polanského by som ja vyzdvihol predovšetkým výpoveď syna Hansa Franka, ktorý osvetľuje ako skutočne bezohľadne sa správala napríklad jeho matka, keď nakupovala v židovskom obchode v ghette a pohľadom seba ako dieťaťa nám dva vedieť, ako to v tom ghette vyzeralo. Na druhej strane by sa mali aj slobodní vykladači dejín z liberálnych kruhov zamyslieť pri hodnotení Slovenského štátu, čo sa dialo v okolitých štátoch. Pozrime sa ako dopadlo Poľsko (a Hitler chcel Slovensko prenechať práve Poľsku a Maďarsku v prípade nevyhlásenia samostatnosti). Pozrime sa, čo sa dialo v Čechách, snáď tam nebola židovská otázka riešená kruto? Pozrime sa na Ukrajinu a uvidíme tie najhoršie zločiny. Len u nás sa akýkoľvek, čo i len jemnejší pohľad na vojnový štát označuje termínmi nácek, fašista, extrémista... Slobodná diskusia sa vytráca.

Súhlas s užívateľkou Hedka, film Svätý Anton Paduánsky je oveľa lepší a dojemnejší. Tu sa tie city nepodarilo až tak vytlačiť, ale posolstvo ostáva.