Arsenal83

Neviem, akým spôsobom sa tu ocitli tak komerčne silní herci, ako si to rozpočet mohol dovoliť, pretože ide skutočne o niečo, čo môžete pozerať na TV Doma každý deň v príbehoch od Pilcherovej, pričom tu sa pridáva štipka humoru a prostredie je vidiecke Írsko. Hudba z Labutieho jazera je asi to najlepšie, čo prináša tento film, ale to si viem pustiť aj na YouTube.

Prvá časť sa dokonale strápnila scénkou s lovením hovien z hajzla, čo bol zatiaľ vrchol umeleckého ťaženia zo strany Romana Poláčeka. V tejto časti prišlo k ďalším trápnym scénkam ako pán opuchnuté viečko Ľubo Paulovič zaseknutý vo vani a ženskom rozkroku, Kavaschová totálne prehrávajúca kurtizána, či Svarinská nekonečne opakujúca slovíčko „láska“ presne tým istým štýlom ako kedysi pred desiatimi rokmi maďarskému turuluvi Nemtudovi vo filme Lóve. Z jej strany žiadny herecky posun už od narodenia. Na Studenkovú sa pri všetkej úcte nedá pozerať, šesťdesiat plastík sa na nej zapísalo podstatným spôsobom. A tak chuderka jedna hviezda ostala len na Jozefa Vajdu, ktorý sa v tomto úbohom projekte ocitol zrejme len náhodou po zočení mastnej sumičky na zmluve a ktorý tu všetkých herecky prevyšuje minimálne o Gerlach.

V Amerike kde si študentíci strieľajú po škole v rámci hobby sú takéto filmy asi povinnosťou. Inak všetci zlí sú našťastie belosi z toho dva retardované ksichty, takže chvalabohu nebudú protesty. V podstate okrem prvého vtrhnutia auta do budovy a potom bezbrehého strieľania sa vo filme dokopy nič neudeje. Akurát je tu nesmierne veľa scenáristických medzier. Dievča je na hajzli 3 metre od miesta činu a nepočuje streľbu, za to vrahovia počujú, keď na poschodí spadne stolička. Alebo na začiatku paľby niektoré obete šialene utekajú nie preč od vrahov, ale priamo k nim. Potom hoci už polhodinu sa v škole strieľa, v tej istej budove naďalej prebieha vyučovanie, nikto si nič nevšimol, nikto nič nepočuje, pritom sa tam nepáli z detského koltíka a o tlmiči tiež ani nesnívali. A takýchto dier tu bolo veľa. Jediným pozitívom je hlavný záporák a potom fakt, že aj v tomto filme sme mali možnosť počuť zázračné slovíčko roka 2020 – lockdown, tentokrát sa našťastie jednalo iba o školu.

Wow, tak keby som bol Eskimákom a zvádza má holka typu Sharon Ishpatao Fontaine, to by som sa podujal radšej obrábať ľadovú medvedicu, lebo v tomto prípade nestačí ani vreco na hlavu. Možno by inuitský druh nadobro vymrel, ale predsa len by samica mala spĺňať aspoň základné estetické parametre a hlavne nemať hmotnosť väčšiu ako výšku. To, že ju v tomto filme Étienne pozval na rande zaradzuje film do žánru sci-fi.

Z toho jasného snehu ma skoro oslepilo, ale inak niektoré zábery sú úchvatné, hoci sotva by som tam chcel žiť. Tento film si musí nájsť konkrétneho diváka, cieľovka je podľa mňa úzka. Lebo sledovať dvoch postarších Inuitov ako si spievajú v posteli zabalení v kožušine alebo ako režú drevo, to sú hluché scény, ktoré si nevyžadujú extra pozornosť. Výborná hudba akoby zo starých filmov mi nestačila, potreboval som viac tempa do deja. Všetko nahrádza poetickosť. A ja nie som fanúšik básnikov.

Dve fuchteľné Germánky, ktoré by nechcel ani lovec mamutov, sú logicky v lesbo vzťahu, bez detí, vidia len kariéru. Rodina, akokoľvek môže byť narušená, ide automaticky do úzadia. A ono to môže mať tragické následky. Táto dráma sa celkom vydarila, len myslím, že zainteresované osoby, ktoré by sa v nej mohli vidieť nezasiahne, nenechá pre nich memento. Ten záver totiž mohol byť zobrazený tragickejšie.

Akčné béčko s bojovými scénami hodných maximálne do počítačovej hry. Príbehovo nezaujímavé, dialógy miestami až strojovité, naučené, málo uveriteľné.

Podmanivá hudba, no menej podmanivý obraz. Dobrý námet s finále, ktoré malo byť síce vrcholom, no očakával som viac. Každopádne na nezávislý film s väčšími hercami dosť zaujímavá záležitosť.

Patizón svojim mumačím výrazom a pokusom o spev pôsobí ešte viac mdlo ako keď bol napudrovaným upírom. Wasikowski tu zas híka ako uhýnajúca kobyla, aby následne prejavila top afekt, sťaby bola v súťaži o Zlatú malinu. Následne obaja hlavní herci prepadnú v hystériu. Obaja to zrejme považujú za umelecký prejav.

Dobrí basketbalisti sú zväčša, hoci nie výlučne, urastení černosi. Tak kde inde ich hľadať než vo väznici? Zaujímavý pohľad na to, že talenty sú naozaj všade a myslím, že ten basmanský tím by nemal problém so slovenskou reprezentáciou.