Arsenal83

Hans Matheson zahral v roku 2002 skvelého Živaga, to bol celkovo filmový skvost. A o dva roky si zahral Nera, ktorý je tu tak veľmi kontroverzne vnímaný. Najprv som nevedel prečo. Prvá časť je bez romantickej línie za 5 hviezd, ale ok, keďže tam tlačia tú zbytočnú Neoronovu zaľúbenosť, tak je len za 4. Kritika snáď pramení z toho, že je zobrazený ako normálny chlapec. Ale prečo nie, veď je známe, že aj prvý rok po vláde resp. až päť rokov od nástupu na trón bol úplne normálny a u ľudu obľúbený, nebol to človek, ktorý sa ako psychopat narodil. Druhá časť to trochu pokazila tým, že nepoukázala príliš na prerod osobnsoti tak, aby sme si to ako diváci užili. Všetky tie vraždy a šialenstvo sú zahrané veľmi slabo a dokonca úplne inak ako sa údajne stali. Najmä vražda matky bola pozoruhodná a chudák Nero sa s tým dosť natrápil, tu to vôbec ukázané nie je. Matheson sa inak na Neronovu postavu vôbec nehodil, veď Suetonius o ňom napísal: „Bol priemernej postavy s telom škvrnitým a zapáchajúcim, vlasmi svetlo blonďavými, s rysmi tváre skôr obyčajnými, než atraktívnymi, s modrými, akosi mdlými očami, prihrubým krkom, výrazným bruchom a tenkými nohami" Chýbalo tiež poukázanie na Neronovu sexuálnu zvrátenosť, veď súložil aj s vlastnou matkou (áno s tou, ktorú nechal zabiť) a jeho matka Agrippina je sama postavička na pohľadanie – ak si to zhrnieme ako sestra Caligulu mala najprv incestný vzťah s bratom. Potom si odpravila manžela Claudia, aby presadila na trón svojho syna Nera, s ktorým tiež mala incestný vzťah. A ten ju nakoniec sám nechal usmrtiť. Celkovo film hodnotím priemerne pre nevyužitý potenciál. Nero by si zaslúžil pokojne aj samostatný seriál, pretože všetky tie šialenosti, čo porobil, nestihne obsiahnuť žiadny celovečerný film.

Lacná inscenácia, ničím výnimočná rozprávka, ani príbehom a už vôbec nie exteriérovými vsuvkami, ktorá je navyše rušená slabými piesňami. Princezná nevýrazná a Dlouhý ako krásavec, to hovorí za všetko.

Presne ten typ filmu, ktorý mne sadne. Pred príchodom Narcosu zrejme lepší film z tohto sveta nebol. A na feťácku rolu sa asi nikto lešie nehodil ako Johnny. Dnes už žiaľ odpísaný pán herec, lebo liberáli nepopustia, požierajú aj svojich. Príbeh Kokaínu napriek dvom hodinám plynie rýchlo a plynule. Nezastavuje sa hluchými miestami a prináša zaujímavé obraty. Ono to je samo o sebe unikátne už len napríklad že vás udajú vlastní rodičia. Jung je dnes už vonku, má 78 rokov, no hoci film ukazuje že by chcel mať vzťah s dcérou, podľa jeho tvrdenia sa mu to nepodarilo, doteraz mu neodpustila.

Russell Crowe vo svojej typickej top hereckej forme, ktorú ukazuje už pár desaťročí, tentokrát vo svojom chudšom vydaní. Zellweger ešte v stave pripomínajúci jej pôvodný výzor. Chudoba je sviňa a film ukazuje to, čo dnešnému človeku príde ako niečo nemožné. Aby človek nemal peniaze na jedlo a nemohol nájsť ani najprašivejšiu prácu. Aj preto je pre mňa film jedným z mála z prostredia boxu, ktorý sa mi páčil. Príbeh Braddocka je inšpirujúci a povzbudivý.

Americká predstava o tom, ako to asi na Balkáne fungovalo a funguje, ale predsa len toporní herci s absolútne nelogickým konaním, to asi nie je veľmi blízke realite. Prečo by niekto vtrhol do nemocnice, v kuse by vykrikoval jedinú otázku“ „Kde je?“, ale nikomu by nedal príležitosť odpovedať a rovno zabíja všetko okolo vrátane doktorov, ktorí by mu na otázku „kde je“ možno aj vedeli odpovedať, minimálne teda ak hľadal toaletu. Ako kulisu nasadili už len pár atraktívnych juhoslovanských hercov s prvkami bojového umenia a plochý dej má len jedno možné vyústenie podobne ako vo všetkých vandammovkách.

Silný príbeh, výborné dávkovanie tempa a striedanie dvoch časových rovín, špičkové herecké výkony vrátane malého dievčatka a krásna klavírna hudba v medzipasážach, mal som z nej miestami zimomriavky. V rámci francúzskeho holocaustu, ktorý nebol ani zďaleka taký tvrdý ako inde v Európe bolo medzi rokmi 1942-44 deportovaných 11 400 detí. Mnoho tisíc iných detí ale prežilo aj vďaka solidarite a ich ukrývaní v iných rodinách. Tento príbeh je len jednou malou smietkou v tisícoch podobných a predsa tak silný. Jedine čo mi chýbalo je viac histórie, aby bol film ešte silnejší, tá moderná rovina nemala toľko emócií, aj keď zakončenie husľovým koncertom opäť prinieslo husiu kožu.

Dívka na koštěti alias masturbácia s mopom, to je mi už len kúsok, normálne, že tlieskam. Ak má byť tento film reklamou na samouspokojovanie, potom gratulujem, mládež teraz pôjde húfne do obchodov a bude vykupovať metly a staré mobily typu tehla. Teda nie teraz, až po núdzovom stave, čiže ktovie, či na Slovensku to bude vôbec tento rok. Avšak skôr by som povedal, že ide o ďalší z trápnych pokusov zaútočiť na vieru a cirkev. Mne to celé príde tak, že slaboduchší tvorcovia bez nápadu sa chytajú jednej jedinej slamky, ktorá film v očiach liberálnych recenzentov zachráni. Stačí, že bude o deviantoch alebo proticirkevný a je to zaručený úspech, nikto to kritizovať nebude. Vo všetkých filmoch je akoby nainštalovaná povinná propaganda kritizovať alebo minimálne zosmiešniť všetko, čo súvisí s kresťanstvom, hoci práve na jeho koreňoch naša moderná spoločnosť vyrástla a zo všetkých veľkých náboženstiev je ďaleko najliberálnejšie . Napriek tomu ho film ukazuje ako čisté pokrytectvo, ukrývajú sa v ňom latentní buzíci a byť členom kresťanskej komunity znamená pomaly oprátka na krku. Som zvedavý, kedy tak začnú útočiť aj na ostatné dve monoteistické náboženstvá, ktoré sa nechávajú obrezať, búchajú hlavami o múr alebo koberec, ľudí mimo svojej viery považujú za nízkokategorický hnoj, o právach žien ani nesnívali, rovnosť a sloboda im smrdí. Alebo tam už liberálom odvaha chýba?

Prvá výraznejšia rola Vittorie Puccini, ktorá ju priniesla do svetla talianskych kinematografických celebrít. Azda aj preto, že napriek doskovej veľkosti podprsenky, nikdy neváhala ukázať zo seba všetko, a aj preto sa objavila v tomto filme ladenom do sedemdesiatych rokov, ktorý je o sexuálnej revolúcii, vzťahoch, láske, nič prevratné. Gérard Depardieu si tu zahral vlastné cameo.

Krásna otázka a ukážka toho, čo je človek ochotný urobiť pre svoje sny a túžby. Aké hranice je ochotný porušiť? Asi je to individuálne. Podobne ako v Naprostých cudzincoch, filmom dnes už okopírovaným aj v našich končinách, aj tu dominuje minimalizmus v podobe jednej miestnosti a nekonečných dialógoch. Ale zaujímavých, posúvajúcich dej. Čo mu tu chýbalo bola ale prepracovanejšia pointa, záver, ktorý by priniesol motívy hlavnej postavy. Pretože ak šlo len o obratnú manipuláciu, potom tu cítim nevyužitý potenciál.

Veľmi dobrý seriál, prvá séria vyšla (dalej zatiaľ neviem), sú tu veľké pozitíva – dej okorenený intrigánstvom, je tu veľmi veľa prekvapení a zvratov, dobre zahrané postavy, skvele zobrazené to snobstvo smotánky, pomsta a jej dôvod a všetko okolo nej sa odhaľuje len pomaly, vrstvu po vrstve. Mínusom je možno paradoxne zaangažovanie Emily VanCamp ako hlavej predstaviteľky, to nie je herečka, ktorá sa hodí do postavy pomstiteľky ovládajúcej dokonca bojové umenie či niečo také. Ostatné herecké výkony super, ale hlavne vyčnieva Madeleine Stowe. A to nielen herecky. Kto by tejto pani a fakt že pani hádal 53 rokov? Ja som si pozrel súčasné fotky, keď už má 62 a stále neveriacky krútim hlavou.