Arsenal83

Napätie založené na niečom, čo neexistuje. Diváci vedia, hlavné postavy to vedia, všetci to vedia, že Worthington proste z tej rímsy neskočí, hoci sme mu to všetci priali. Tak ale z čoho má teda pochádzať celé to vzrušenie? Snáď nie z tvrďáckych žien, ktoré tu feministicky dostávajú mužov na úroveň Homo habilis, hoci priznávam, že niektorí fyzicky tento rod pripomínali. Vrcholom je americké publikum, ktoré dolu tlieska a smeje sa na mužovi, ktorý sa chystá skočiť. Ale toto asi bolo na filme jediné realistické.

Na osadnícky horor celkom slušné, možno nevydesí, ale nejakú atmosféru prinesie a takisto aj škaredé tváre, niektoré škaredé dokonca ešte pred tým, než prejavujú strach. Je pravda, že tých škrekotov pripomínajúceho mladého nadržaného kohúta tu bolo veľmi veľa a mali nahradiť chýbajúci úľak u diváka, ale aj tak za málo peňazí aspoň nejaká muzika. Horor určite neprináša nejaké nové nápady, akurát to hinduistické zázemie.

Keď si človek zoberie tie semináre vo všeobecnosti, či už kňazské alebo aj takéto kolegiálne, tak má vzhľadom na priebeh týchto seminárov pocit, že to slovo je odvodené od slova semeno, ale nie je tomu vždy tak. Niekedy to môže skončiť riadnou sekanou, na nešťastie účastníkov však nejde o sekanú z mletého mäsa. Slasher s komediálnymi prvkami a typickými škandinávskymi prvkami, ktorý nie je v rámci zmesi žánrov výnimočný, ale nuda to nebola.

O utrpení a odpustení. Japonsko vs Veľká Británia, chvíľu to bolo 1:0, nakoniec sa to ale obrátilo a svojím skutočným príbehom dáva Eric Lomax svedectvo, ako sa dá prekonať i to najhoršie. Film nie je silný na násilné situácie, ktoré tu mohli byť zobrazované plnou hrsťou, ani bitie palicou mi pankreas nezdvihlo, ale sleduje hlavný cieľ dať divákovi hlavnú myšlienku a posolstvo, ktoré si má zapamätať. Je naozaj zaujímavé, kým boli Japonci len pred nedávnom a kým sú dnes. Ideológia dokáže zatemniť aj tie najgeniálnejšie mozgy.

Pamiatka s výnimočným osudom, ktorá sa stala symbolom národa. Kedysi vojenský, dnes už protivojnový pamätník. Od hrdosti Napoleonovej ríše cez po poníženie Nemcami až po súčasnú oslavu republiky. Dnes sa tam protestuje alebo oslavujú športové víťazstvá. Je však zaujímavé a až našu dobu charakterizujúce, že samotní Francúzi dnes hovoria, že je to krásna stavba, ktorá veľmi priťahuje, ale zároveň odpudzuje a že treba viac zelene. Pozitívny dokument, no stále mi chýbala tá historická sila, pretože dejiny boli prejdené len tak krátko, popisne, no a súčasnosti sa dával väčší dôraz.

Vraj slovenské Grammy. Ale nebyť Adama Ďuricu či Kaliho a možno pár skvelých textárov tak je to len ošuntelá nudná prehliadka bez života. Ešte aj progresívec Vallo si tam zrobil reklamu, aby sa nezabudlo, že on je nielen primátorom Bratislavy, ale aj veľkým to umelcom. Pritom zatiaľ sa len vie, že za jeho primátorovania sa v Bratislave všetko dojeVALLO. Ale Bratislavčanom to zjavne nevadí, rozhoduje značka strany, nie schopnosti. Najvtipnejší moment ale prišiel hneď na začiatku, kedy prišiel šéf RTVS Machaj a zvestoval všetkým, že on chce RTVS viesť tak, ako predtým viedol rádio. No hej. Ale to rádio Twist pod jeho vedením skrachovalo. 😂

Fíha, tak páry v kríze či pred rozvodom teda nemusia zúfať. Sú aj horšie stavy, kedy by sa vaša manželka či manžel naklonovali, to by boli už krízy dve, ako vo vodkovom delíriu brptal na tlačovke Heger. Že on to vraj tiež zažil. Tak ho voliči poslali do prdele, nech sa už netrápi. Film je kvalitnou vzťahovou drámou, ale Woody Allen to nie je. Skôr také experimentálne sci-fi.

Zellweger sa v tomto filme vrátila k filmu a nízkotučné mlieko jej mohlo len závidieť. Len z toho mlieka nevisí tak tá kožka. Inak pomalá právnická dráma, kde sa zdá byť všetko jasné. Ale záver to zachráni, veľmi nápadité rozuzlenie.

Pre fanúšikov hororov určite veľmi dobrá podívaná, veľa kriku, násilia, krvi, hnusu a nenávisti. Skoro niečo ako tlačovka Oľano. Napriek dlhšej stopáži to má veľmi dobré tempo a dokonca je to inšpirované určitými skutočnými udalosťami, čo vždy diváka vtiahne viac. Miestami veľmi naštve a film, čo vzbudzuje emócie má nepochybne svoju kvalitu.

Celé to prišlo nejaké lacnejšie. Detektívka s mimikou niektorých hercov, ktorým dali asi pozáručný botox, takže sa im občas brvy aj pohnú, ale v akomsi kŕči. Komediálna časť žiadna, asi majú v Lubline a okolí iný druh humoru, ja som v rehot teda neprepadol. A tom som skúsil použiť aj pierko na mastenie plechu.