Arsenal83

Osud Židov v umeleckom a stále takom nepríjemnom až mrazivom zobrazení, kde trhá uši stále hrajúci klavír, aspoň teda po začiatku, no a potom je to klasická cesta holocaustom. Kde aj málo slov vypovie veľa.

Od prvej časti som predpokladal, že to nie je nič pre mňa, v druhej som bol už o tom presvedčený a v tretej som si už povedal - Haló, šetri oči! Napriek tomu som to dopozeral s prižmúreným kwanhaovským okom, lebo má to aj pekný vizuál a nádhernú rasovú diverzitu, až tak bijúcu do očí, že tu obdržíme aj politicky korektné príbehy hlúpych postáv len pre to, že majú oči v šikmejšom uhle.

Nič sme sa nedozvedeli, len proste prišli náckovia, spôsobili nárek detí a strieľali hlava nehlava, zatiaľ čo gardisti tancovali, spievali, ožierali sa a dokonca obchytkávali ženy (nie je to homofóbne?), ktoré na nich pozerali s hnusom. Pán Strmeň, podľa ktorého je vraj príbeh natočený, mal v dobe povstania 16 rokov. Už naozaj neviem, aké ročníky sa tam ešte brali, ale dúfam, že na oslavách o 10 rokov (ak nejaké budú, keďže Čaputová ich progresívne zakazuje) neuvidíme hrdinov, čo boli v dobe povstania v kolíske. Inak Strmeň je braný ako hrdina, avšak veľký to modroknižkár a plochonohár Naď ho nazval ako? Ako "hlupáka a nesvojprávneho papagája bez vlastného názoru." Tak sa už dohodnite, lebo mnohí majú práve plešatého skunka za hrdinu súčasnosti. Síce skôr amerického a ukrajinského.

Vetchý ako moderátor, Vetchý, ako keď ešte vyzeral ako ten slávny čert, ktorého stvárnil. Takže čert referoval v krátkych dieloch o čertoch, alebo až diabloch. Ale tie desať-pätnásť minútovky stačili. Každý príbeh má veľa do seba, prináša hrôzy na povrch. Také hrôzy, ktoré inak ostávajú pochované a nikomu sa o nich nechce ani rozprávať. Takzvané zabudnuté obete.

Pekné, záhadné a zároveň záhadu odhaľujúce. Tie tajomstvá už dostávajú aj odpovede. Možné odpovede, isté nie je nič. Isté je len to, že kým my obdivujeme tú "večnú" krásu neuveriteľných stavebných diel a dokonalých aj pre dnešných architektov, tak on ich postavil nejaký retardovaný Chufu, tyran, despota a hajzel že by mu ani Stalin nestačil. To sú ale paradoxy.

Jedna z tých lepších a dá sa povedať aj dobrých Sandlerovych vecí, hoci pár jeho blbých fórov a vajcová hlava ako opakovaný vtip, ktorý prestáva byť vtipom, sa tu stále objavujú. Dokonca ani neatraktívna Lucy k nemu pasuje a tak v podstate nenáročná komédia sa mení aj v milú záležitosť, v ktorej mi ani nevadil môj neobľúbený odpaďák Schneider, ešteže ho zamaskovali. Jeden z mála filmov, kde mi do uší nerezali ani trápne sandlorovské vtipy typu zvracanie.

Už je to do očí bijúce, ako to Dangl točí len pre samého seba. Ide mu len o to, aby sa hlavne on sám ujebal od smiechu a tými lopatami máchal ako kedysi v Partičke o stôl. Žabí smiech sa ozýva sálou a jeho hostia sa tiež rehocú - veď za pár šaškovín dostali krásny honorár a po namastení si stále hladného vrecka ešte stihnú natočiť video, ako sa má chamraď skladať na tank pre Ukrajinu. No a šestnásťkrát zaboostrované stádo v publiku jasá, čo za výkvet humoru to zase videlo, pritom až na pár scénok, či skôr kúskov scénok, tu nie je nič nápadité, pretože je to taká Danglovina - vzduchom musí lietať čo najviac jedla, nech sa všetko zničí, zašpiní, veď toto prítomnú čriedu, ale hlavne mňa veľkého Dana, najviac pobaví. Lenže toto reálne môže baviť len deti v škôlke a ľudí intelektuálne na ich úrovni.

Umelecké pamiatky boli vždy terčom záujmu a vojnovej koristi a nie je to nič zvláštne. Keby napríklad Napoleon "neulúpil" z Egypta Rosettskú dosku, tak dodnes nemáme hieroglyfy možno rozlúštené. Takže v tom pozitívum a hoci sa tu spája len Napoleona  Hitler, netreba zabúdať, že najväčší lupiči všetkých čias sú na ostrovoch incestu a artefakty v Britskom múzeu v Camdene tiež nie sú vo veľkej miere britské.

Ukrutánsky dlhé, nesúrodé, do seba až nezapadajúce. Avšak tá stopáž je zabijakom sama o sebe a nerozumiem, ktorého režiséra môže napadnúť tento žáner natočiť na cez 2 hodinový materiál. Nakoniec je z toho koláž scénok, ktoré nedávajú zmysel, pričom námet je viac než súci na dobrý film. Lenže v spleti zbytočných dialógov a mätúcich spomienok sa z dobrého potenciálu stal len filmový asociál.

Úpadkové mesto, ani to jedlo nestojí za veľa, hokej šiel tiež do kytek a niektoré časti mesta vyzerajú ako po bombardovaní Belehradu. Časť, ktorá nedáva veľa pozitivity.