Anderton

Pre mňa dovtedy najlepšia bondovka. Možno aj preto, že predchádzajúce dve moje očakávania nenaplnili. Podobne, ako si Connery sadol k bond girl v Pozdravoch z Ruska, tak to Mooreovi sekne s Bach. Konečne aj on nepôsobí trápne pri nakopávaní prdelí. Kvitujem už 50 rokov tvorcom, že dokážu variovať dokolečka tú istú blbosť a nás to stále baví. Moore sa tu konečne vyrovnal Connerymu a bol jeho solídnym nástupcom.

Film, ktorý nemá zmysel. Esencia osemdesiatkového gýču a patosu. Otázka je, či to považovať za chybu. To medzi klipami, čiže dej, je nuda, pri hudbe sa zamyslíte nad tým, ako je obdivuhodné skladať hudbu pre všetkých bez inteligenčného rozdielu. Hviezda navyše za ňu, avšak hneď škrtnutá za pavúky. Som proste arachnofobik. Btw pochopíme, prečo obsadil Scorsese Pesciho do Mafiánov :)

Máme tu životopis umelkyne, ktorá sa vymyká bežným predstavám o nadaných ľuďoch. Aspoň v tom zmysle, v akom sú nám bežne zobrazovaní vo filmoch. Seraphine je citlivá, nepríliš múdra, postaršia a navyše už ťažko príťažlivá žena, ktorá celý život pracuje ako slúžka a berie to ako fakt. Ani by ju nenapadlo svoj talent prezentovať na verejnosti a nebodaj na ňom aj zarábať. K tomu potrebuje niekoho ďalšieho, kto by sa toho ujal. Taký človek sa našťastie našiel a vďaka Uhdemu môžeme dnes sledovať tento životopisný portrét a zistiť si niečo aj o tvorbe Seraphine. Film pôsobí trochu televízne, trochu akademicky a trochu ako art, našťastie to ale v tejto kombinácii funguje a netreba dodávať, že film stojí na hereckých výkonoch. Pri Yolande Moreau vôbec nevnímate, že sa jedná o hereckú kreáciu, proste máte pocit, že sledujete skutočnú historickú postavu.

Čo dodať. Je to samozrejme zbytočný remake, ale dôvodom vzniku je práve to, aby si látku pozrel aj niekto, kto originál nevidel. My väčšina zase môžeme porovnávať scény. Lee niekde akcentuje témy, niekde uberá, niekde mení. Symbolika je aj tu prítomná, ale mám pocit, že ak by Lee chcel z Oldboya spraviť zadumaný art, rozdrbal by mu Brolin kladivkom hlavu. On si totiž ukradol celý film pre seba a je jedným z najvýraznejších bad ass posledných rokov. Za jeho vytesaný mramorový antický ksicht a nekompromisnosť jedna hviezda hore. Len potom mu ťažko veriť zosypanosť.

Najnovší film Dardenneoviec bráchov mi pripomenul futbalový zápas. Hral sa na dva polčasy, máme tu dva vyrovnané týmy, polčas končí nerozhodne, druhý polčas toho moc nerieši a tak sa musí rozhodovať v penaltách. Padne zopár žltých kariet po zákerných fauloch a bude sa odnášať aj na nosidlách. Len škoda, že vo filme je táto schéma predvídateľná a výsledok tak nejak dramaturgicky tušíme. No a treba ignorovať fakt, že východzia situácia príliš nedáva zmysel, treba to brať tak, že sa tak skrátka niekto rozhodol. Za štyri s odretými ušami.

Ran a Kagemuša, nájdite desať rozdielov. Pre Japonca možno diametrálne odlišné filmy, pre nás, bežných smrteľníkov, môžu statky zmätky japonskej histórie pôsobiť ako hokej. A to je Kurosawa, povedal by som, ešte zámerne prehľadný. Ale uznajte, máme tu dvojníka panovníka, ktorý už má dvojníka a navyše všetci Japonci majú rovnaký účes, takže utriediť si, kto je kto, vám zaberie určité množstvo času, počas ktorého sa film poriadne rozbehne. Vďaka tomu občas pôsobí komediálne a trochu to bol aj zámer. Možno ním bola aj hudba, intertextuálne odkazujúca hádajte na čo. Kurosawa je patrične epický, dialógy striedajú akčné pasáže, nasleduje veľká bitka a zase znova atď. Proste historický veľkofilm so všetkým, čo k tomu patrí a navyše inteligentne natočený.

Pokiaľ chcete ochutnať indické tradície prostredníctvom Bollywoodu a bojíte sa dĺžok jeho filmov a zásad, ktoré tieto filmy sprevádzajú (striktne dané časy, kedy musí zaznieť pieseň a musí sa tancovať), Monsoon wedding je príjemný kompromis. Je tu dosť postáv a zápletiek a podzápletiek na to, aby udržal film po celé dve hodiny pozornosť a zároveň je prehľadný a zrozumiteľný. Možno vás napadne, že vzťahy v Indii sú prirodzenejšie ako tie u nás, ale stále je to iba film, tak to netreba brať ako samozrejmý odraz reality. Sú tu mierne kritizované miestne stáročné obyčaje ako svadby na objednávku, alebo rozhodnutie otcov, ako bude vyzerať budúcnosť ich detí. Na všetko ale nahliadame s rešpektom a úctou. Iba na náznaky pedofílie nie. Vydarený film, ale jednoducho táto odnož kinematografie nie je moja šálka kávy, takže iba za tri, Ak by som film hodnotil v nejakom periodiku kvôli jeho odporúčaniu, hodnotil by som vyššie.

Beznádejní sú klasickou ukážkou aktualizácie historickej témy. V šesťdesiatych rokov mali Maďari ešte čerstvé rany a prostredníctvom komunizmu dostávali rany ešte nejaké to desaťročie. Beznádejní mi atmosférou a uzavretosťou prostredia trochu pripomenuli Lumetov Pahorok. Ten je však o niečo dejovejší a v postavách sa dokážeme bez problémov orientovať. V prípade Jancsovho filmu tak tomu nie je. Ak by ste sa ma spýtali po každej štvrťhodine, kam sa posunul dej, asi by som mal problémy s artikuláciou. Ak by ste sa ma spýtali na zábery a ich komponovanie, spomenul by som ich na každú minútu jeden. Miestami veĺmi kruté, miestami poetické, ale podobne ako pri spomínanom Pahorku stále veľmi dusné. Rozdiel medzi maďarskou krajinou a Saharou pri takýchto podmienkach nemusí byť až tak razantný.

Točiť paródie na JB je zbytočné, pretože najlepšie paródie na JB sú filmy JB. O Mužovi so zlatou zbraňou to platí dvojnásobne. Či je toto lepšia alebo horšia bondovka ako tie okolo, je pre mňa bezpredmetné, pretože stále je to tá istá zábavná blbosť. Moore je však skôr elegán ako fyzický akčný typ, tak mu tie jeho unavené kopance a pravé háky príliš neverím. Eliminácia Leeho bola síce vtipná, ale trochu nehodná tejto série.

Možno dôkaz, koľko toho má psychoterapia spoločné s filmom. Na podobne originálny dokument málokedy narazíte. Škoda len toho zvuku.