Seraphine

Niekde na STV 2 som zachytil, že tento francúzky film, ktorý sa onedlho chystajú odvysielať, získal doma niekoľko ocenení a tak sa moja zvedavosť zväčšila. Príbeh o naivnej, divnej, čudnej maliarke sľuboval okrem zaujímavého príbehu i herecký koncert, čo sa viac menej splnilo. Filmu veľmi pomohla vedľajšia postava nemeckého maliara a kritika, ktorý Seraphine vlastne objavil a podporoval. Bez neho by nebol film ani zďaleka taký pozerateľný, pretože cestu k Seraphine si divák hľadá len veľmi ťažko, ak ju vôbec nájde. Možno je to vina režiséra, možno to bude jej komplikovanou povahou, ale na mňa pôsobila dosť chladne. Okrem lásky k prírode som na nej nenašiel nič, čo by mi bolo blízke alebo sympatické. Stačilo ju len trochu viac "poľudštiť"a výsledok by bol určite lepší. A jej obrazy? Ok, ale, ...Kvety, kvety, kvety. Namaľovala aj niečo iné? Slabé štyri hviezdy. 70%. (24.03.2015)

Príbeh umelkyne Séraphine de Senlis s výborne stvárneným hereckým výkonom Yolande Moreau, za podpory pôsobivej kamery. Skvele režijne a scénický zvládnutý autentický netradičný art životopis so skvelými kostýmami a výpravou. Pohľad do srdca umelkyne, ktorá sa zaradila medzi velikánov svetového maliarskeho umenia naivného štýlu. Jej obrazy sú skvostom tohto umeleckého štýlu. Príbeh nenudil, mal pôsobivý a hlboký spád s inocentným koncom. (21.06.2019)

Máme tu životopis umelkyne, ktorá sa vymyká bežným predstavám o nadaných ľuďoch. Aspoň v tom zmysle, v akom sú nám bežne zobrazovaní vo filmoch. Seraphine je citlivá, nepríliš múdra, postaršia a navyše už ťažko príťažlivá žena, ktorá celý život pracuje ako slúžka a berie to ako fakt. Ani by ju nenapadlo svoj talent prezentovať na verejnosti a nebodaj na ňom aj zarábať. K tomu potrebuje niekoho ďalšieho, kto by sa toho ujal. Taký človek sa našťastie našiel a vďaka Uhdemu môžeme dnes sledovať tento životopisný portrét a zistiť si niečo aj o tvorbe Seraphine. Film pôsobí trochu televízne, trochu akademicky a trochu ako art, našťastie to ale v tejto kombinácii funguje a netreba dodávať, že film stojí na hereckých výkonoch. Pri Yolande Moreau vôbec nevnímate, že sa jedná o hereckú kreáciu, proste máte pocit, že sledujete skutočnú historickú postavu. (14.03.2015)

Nehezká Séraphine mi přišla v některých scénách až krásná a mnohý z jejich obrázků bych si ráda doma pověsila. Nejvíc mě ale okouzlila její dílka z doby, kdy její umění prý ještě nebylo tak vyzrálé. Zářila z nich stejná čistota a jednoduchost, jako z malířčiny duše. To, jak se Séraphine začala později měnit a zdála se být mamonem přitahována více než samotným uznáním svých děl, bylo možná způsobeno už její počínající duševní chorobou. (12.12.2014)

Tak obrovská byla a tak křehká ve svých náladách; kdy propadala smutku, že její zvěčněné květiny jsou pouhým výplodem primitiva, který mimoděk vyměnil hadr za štětec. Že není jen loutkou, která jakousi náhodou byla objevena v zatuchlých zdech francouzské honorace. Tam to začalo a tam to mělo končit. Yolande je úžasná, taková zkroušená bludička, která nemluví - spíš se vyjadřuje skrz plátno. Usíná s představami, že se zavděčí andělům, aniž by si všimla, že jí všechno utíká skrz prsty, že se jí urousané, zpité vlasy až příliš často vpíjejí do maleb. Přál bych si, aby film byl jen o ní. Detailně s ní šel přímo do nitra hlavy, kde by vyplula na povrch minulost, která ji nutila měnit obvodové zdi v umění. Andělé byli, myslím, zástěrkou. 70% (17.11.2012)