Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Krimi
  • Animovaný
  • Akčný

Recenzie (12 117)

plagát

Výplata (2003) 

Po obsahovej stránke nemám skoro žiadne výhrady, aj keď s predlohou to samozrejme moc spoločné nemá. Mrzí ma viac odfláknutá akcia (a to to točil Woo) a dosť slabá výprava (zrejme dôsledok nižšieho rozpočtu). Porovnajte US robotics v I robot a strohé interiéry firmičky vo Výplate. Lenže je to príjemné sci-fi, ktoré som videl viackrát, pretože ma jednoducho aj napriek svojim nedostatkom stále baví. A sú omnoho horší herci, ako Affleck. Zase mu tak nekrivdime. VIDENÉ ZNOVA 8/23 po opätovnom prečítaní poviedky. Porovnávať originál s adaptáciou je taká zábava, že nemám problém filmu odpustiť aj evidentné chyby. Je to niečo medzi tým najlepším na základe Dicka a tým najhorším, takže aj v tomto moje subjektívne hodnotenie sedí. Objektívne ale za tri hviezdy stále.

plagát

Impostor: Živá zbraň (2001) 

Žiadna avizovaná hrôza sa nekonala, zrejme očakávania ďalšej Dickovskej adaptácie boli privysoké. Proste priemerná, pozeratelná sci-fi s divným Gary Sinisom v hlavnej úlohe. Keď už nie poriadna výprava, aspoň atmosféra bola dostatočne temná. Záver je dosť divný, vlaste inak to ani skončiť nemohlo. Buď to bol on, alebo nie, nič iné, takže prekvapenie sa nekoná. Medzičasom som čítal aj predlohu a tak nejak mi pripadala jej adaptácia celkom k veci. VIDENÉ ZNOVA 7/23 po opätovnom prečítaní poviedky. Všetko platí, len ak nie sú peniaze na triky, tak úvod mal skôr patriť samotnému výletu v lese a tento výrazný problém by sa vyriešil. Poviedka je implicitne o tom, že v každom sa skrýva temná stránka bez toho, aby sme si to priznali, tento myšlienkový rozmer plochá adaptácia opomína, ale zase je tu paralela s atómovou bombou ako akási menšia pridaná hodnota.

plagát

Blade Runner (1982) 

Román Snívajú androidi o elektrických ovečkách ma nezaujal natolko ako niektoré výborné Dickove poviedky a tým pádom ani film mi nepripadá ktovieako geniálny a revolučný. Vďaka vážne temnej atmosfére sa mi ale nejakým nedefinovatelným spôsobom dostal pod kožu a určite sa k nemu niekedy vrátim. Vadili mi niektoré zbytočné zmeny oproti predlohe, napr. som sa tešil na koncert vo filharmónii, vo filme sme sa dostali iba do šatne. VIDENÉ ZNOVA, VIACKRÁT: Blade Runner dokáže stále prekvapovať vecami, ktoré ste si predtým nevšimli. Nakoniec uznávam, že aj zmeny oproti predlohy pomohli, napríklad sekvencia vo filharmónii by mohla na seba pútať zbytočne veľa pozornosti. No a mnohé detaily vo výprave a mizanscéne scén sú dôvodom, prečo sa BR nikdy neopozerá.

plagát

Temný obraz (2006) 

Tvorbu P.K. Dicka mám rád, jeho adaptácie tiež, aj keď sú s ich predlohami spojené vačšinou len ústrednou zápletkou. A scanner darkly som nečítal, čo je chyba, pretože z filmu som žiadne posolstvo alebo zrozumitelný dej nevyčítal. Myslel som, že vo finále prijde niečo špeciálne, film ale zrazu skončil a ja som nevedel, čo si mám o ňom myslieť. Treba ale kvitovať originálny vizuál a (že vraj) vernosť predlohe. VIDENÉ ZNOVA A PREČÍTANÉ: Hodnotenie sa tým pochopiteľne zvyšuje, ako adaptácia je to super.

plagát

Parfum: Príbeh vraha (2006) 

Celé moje okolie mi hovorí, že parfém je dobrý, pokial nepríde jeho záver. Čím by ale tento film bol bez tohto zakončenia? V podstate iba dobrou historickou dekektívkou s výbornou atmosférou a páchatelom v hlavnej úlohe. Potom sa z filmu stane dielo, ktoré nehodnotí Grenouilleho zločiny ako niečo nemorálne, iba ukazuje logický výsledok jeho snaženia. Sfilmovatelné je všetko, ako sme sa už viackrát presvedčili, chce to iba schopného režiséra, ktorým Tykwer bezpochyby je. *hviezdička dole za trochu prestrelenú dĺžku a od výpravy som čakal trochu viac.

plagát

Faunov labyrint (2006) 

Uf, tak to bola teda silná káva. Podobné citové utrpenie pociťujem iba pri filmoch Von Triera. Čakal som fantasy, tá sa ale skoro nekoná, film sa skor sústredí viac na reálny svet malej Ofélie, ktorá v snahe utiecť z neho náhodou nájde imaginárny svet Labyrinthu, kde je princeznou. Pri pohlade na finále a jeho dvojité vyznenie som bol už emocionálne maximálne vyčerpaný a ak sa k nemu niekedy vrátim, bude to chcieť dosť velkú dávku odvahy. Otázne je , nakolko sa podarilo Del Torovi tieto dva svety spojiť, niekomu to bude vadiť viac, niekomu menej, niekomu to bude pripadať geniálne prepojené. Ja to príliš neriešim, emocionálny dopad je doležitejší.

plagát

Dannyho jedenástka (2001) 

Takáááááááááááá pohodička. Hviezdy v totálnej pohode, diváci v ešte vačšej, ale v najvačšej režisér. Hlavne si po filme nepozrieť druhú časť. Memento pre Soderbergha, že tu je viac doma ako pri pseudoumeleckých pokusoch typu Full frontal. Takýto prípad, keď sa režisérovi podarí dostať do filmu toľko hviezd a natočiť s nimi čistú zábavu takmer bez chyby, je dnes skôr unikát. V 40tych a 50tych rokoch to bola samozrejmosť.

plagát

Dannyho dvanástka (2004) 

Po (takmer) dokonalej pohodovej jednotke nám Soderbergh naservíroval upachtené prekombinované dobodružstvo z noblesných miest Európy a hlavne sa neopakovať. Vyšlo to, film sa neopakoval, bol omnoho menej zábavný. Pri dvoch hodinách stopáže som sa nedočkal žiadnej poriadnej lúpeže, iba akéhosi divného podvodu, ktorý sa so svižným vylúpením kasína v jednotke nedá porovnať. Niet sa čo čudovať, že sa v trojke vrátil spať do Las Vegas.

plagát

Na sever severozápadnou linkou (1959) 

Tento film som pri pozeraní vnímal ako fajn inteligentnú krimi oddychovku, potom som si prečítal na nete podrobný rozbor tohto diela a zistil, že som ho vobec nepochopil a radšej by som mal pozerať iba Dannyho parťákov. Kamarát mi na tento článok povedal, že jeho autor vidí aj to, čo vo filme nie je a ja som mu radšej dal za pravdu, aby som sa cítil inteligentnejšie. Stále to ale výborne funguje aj bez odborného výkladu každej vety a záberu vo filme. Na tretí krát mením názor a pridávam poslednú hviezdu, napínavé od začiatku do konca s množstvom inteligentných detailov. Hitch sa zameral na dopravné prostriedky a pridal k tomu obligátnu krásnu ženu so zbraňou, ktorá v krimi nesmie chýbať. Ona síce strieľa slepými nábojmi, režisér ale na diváka ostrými a my sa chytaním guliek náramne bavíme.

plagát

Match Point - Hra osudu (2005) 

Pri tomto sa mi nechce veriť, že to natočil Allen, nie že by to bolo lepšie alebo horšie ako jeho komédie, len je to príjemná zmena oproti vzorcu každý rok nová nenáročná komédia. Herci sú super, tá živočíšnosť medzi Meyersom a Johanssonkou je hmatatelná. Začiatok a koniec s tenisovým prasiatkom je pekná metafora, rovnako ako relatívnosť happy endu pre hlavného hrdinu.