Anderton

Sofia Coppola prichádza po rokoch s dlho očakávaným novým filmom, čo bude jeden z dôvodov jeho slabšieho úspechu. Po Lost in translation zrejme každý očakával niečo svetoborné, čo by reflektovalo súčasnú spoločnosť. V podstate s tým prišla, ale v komornom historickom filme o francúzskej královne, ktorý nie je ani zďaleka pre všetkých. Ukazuje ju ako prirodzené mladé dievča, ktoré si robí, čo sa jej zachce, zároveň dokáže byť ale lojálna voči manželovi. Film bohužial príliš negraduje a skôr sa časom stáva viac melancholický. Hudba mi nesadla, nie som fanúšikom britskej scény spred 25 rokov. Nechápem nezáujem nášho distribútora, predchádzajúci Sofiin film bol v kinách, teraz sa po vačku plesklo aj štúdio a je to predsa film z historickej Európy. Tak trochu problematický postmodernizmus.

Buď som sa pozeral na iný film, alebo som bol v nejakej divnej nálade, kedy sa mi páči úplne všetko. Klasická dobrodružno-romantická omáčka je doplnená pomerne realistickými a drsnými zábermi zo Sudánu, s jednou dobre (nie výborne) natočenou bitkou uprostred púšte. Ústrednej trojke to spolu sekne, len som mal pocit, že film vznikol kvoli neustálemu detailovaniu Ledgerovej tváre a jeho očí (takže, aby na to došlo čo najviac žien). Britská vojnová posádka v Sudáne mi bola neskutočne nesympatická, tak som skor držal palce arabom. Záver bol trochu rozpačitý, ale pi hroze, čo som podla komentárov čakal, som bol celkovo spokojný.

Čo je na tomto tak úžasné, že to má hodnotenie 85 percent a ja som sa pritom celkom nudil? Asi super akcia, hromada mŕtvol, zdemolovaná nemocnica, záchrana mimina, extramegacool Yun-Fat, ale ja si nemožem pomôcť, je to o ničom a klišovité. Na užitie si takéhoto filmu asi treba mať trochu napozeranú hongkongskú kinematografiu a tamojšiu tvorbu Johna Woo. Môj pohľad na vec ale nezmenil ani Killer.

Will Smith sa rozbieha. Herecky sa zdokonaluje, v akcii bol vždy dobrý, teraz vie zahrať bez problémov slávneho boxera, byť cool, dojať a byť jedna z najvačších hviezd planéty. Najviac mu to sluší so svojim synom, ktorého si prizval do príbehu o tom, že nikdy nie je tak zle, aby bolo ešte horšie, a nikdy nie je tak zle, aby sa mohlo všetko v dobré obrátiť. Treba len skúšať, aj keď je šanca iba jedna ku dvadsať, nikdy neviete. Nechápem, prečo si syna nezobrala k sebe jeho matka.

Stephen Frears aj keď nakrúca filmy o akokolvek vážnych veciach, vždy sú v prvom rade prístupné pre diváka, ale nikdy nie lacno komerčné. To je aj prípad královny, z ktorej sa mohla vykluť didaktická biografia, ktorá by nič nezarobila a všimli by si ju akurát kritici. Frears si vybral to najvďačnejšie obdobie jej života (pre diváka, nie pre královnú) a výborne vykreslil atmosféru v královskej rodine, jej členov a ich pocity (aj keď čo my možeme vedieť). V televízii rozpráva Clinton, rodinka si ho nevšíma a venuje sa svojim záležitostiam. A pozor, poularita je velmi nestála, Tony.

Clark Johnson zase nič moc, aj keď réžia nie je na zahodenie, dopláca ale na príšerný scenár, ktorý v závere neprinesie žiadne prekvapenie. Dej a rozuzlenie je tak klišovité, že sa mi ani nechce veriť rok výroby. Zloduch strieľa po agentovi, toho ale zachráni sklo, ktoré sa efektne rozbije a guľku zrejme zastaví. To Douglas, Basinger, Sutherland a Longoria nemajú nič lepšie na práci? Hovoriť na kameru dialógy ako "ty ho stále ešte miluješ, že" by mali herci úplne inej kategórie v úplne iných filmoch. V telke to ale celkom ujde.

Jeden z najpozitívnejších filmov, aké som kedy videl. Paradoxne je hlavným hrdinom starší pán, ktorý už mal dávno záhradničiť na dôchodku a pozerať kvízy. V podaní v tomto prípade geniálneho a presného Hopkinsa si ale tento prístup nepripúšťa a dokazuje, že kde je vôla, tam je cesta. Pozitívnu atmosféru dotvárajú výhradne ochotní a optimizmom nabití ľudia, ktorých Munro stretáva na ceste za svojím snom.

Postupne doplňujem filmografiu Carpentera a v tomto prípade som siahol po veľmi vydarenom kúsku. Zažívať šoky pri ľakačkách u starých filmoch je skor pre mňa raritou, 80-roky sú z hľadiska módy extrém a na postavách v hororoch sa skôr zabávam. O to je tento horor hodnotnejší. Scenár neponúka iba ďalší jednoduchý príchod pána temnôt, snaží sa ho spojiť aj s vedou, toto spojenie vedy a náboženstva je ukázané na všade prítomných vedeckých prístrojoch v kostole. Škoda, že si tu musel upevňovať svoje ego Alice Cooper, podobne ako Marilyn Manson v Lost Highway.

Očakávaná adaptácia slávneho komixu dopadla možno trochu proti očakávaniam. Totalitný režim tu nie je vykreslený nijak zvlášť odpudzujúco a nie je ho príliš v atosfére filmu cítiť. Ja som ho ale necítil ani v nudnom 1984. Takže ostáva scenár, ktorý sa vydaril a ponúka niekolko kontroverzných myšlienok a jeden prekvapujúci a logický zvrat. Velkým plusom je hlavná postava v podaní zamaskovaného Weavinga a Stephen Fry. Možno tá atmosféra totality, ktorú nie je príliš cítiť je zámer a tvorcovia ju chcú ukázať čo najpodobnejšiu dnešnému svetu.

Občas mám chuť na bezduchý akčný, historický alebo fantasy film, ktorý je výpravný, stále sa v ňom niečo deje a nenudí. Van Helsing toto splnil dokonale, ak niekto čakal niečo viac, asi nevedel, na čo ide. Akcia a výprava sú perfektné, síce nereálne, ale sme predsa v bláznivej fantasy bez hlavy a paty. Len Sommers si mohol odpustiť dať okrem odkazov na staré horory aj odkaz v závere na svoj obľúbený program Teletubies.