Anderton

Uf, tak to bola teda silná káva. Podobné citové utrpenie pociťujem iba pri filmoch Von Triera. Čakal som fantasy, tá sa ale skoro nekoná, film sa skor sústredí viac na reálny svet malej Ofélie, ktorá v snahe utiecť z neho náhodou nájde imaginárny svet Labyrinthu, kde je princeznou. Pri pohlade na finále a jeho dvojité vyznenie som bol už emocionálne maximálne vyčerpaný a ak sa k nemu niekedy vrátim, bude to chcieť dosť velkú dávku odvahy. Otázne je , nakolko sa podarilo Del Torovi tieto dva svety spojiť, niekomu to bude vadiť viac, niekomu menej, niekomu to bude pripadať geniálne prepojené. Ja to príliš neriešim, emocionálny dopad je doležitejší.

Takáááááááááááá pohodička. Hviezdy v totálnej pohode, diváci v ešte vačšej, ale v najvačšej režisér. Hlavne si po filme nepozrieť druhú časť. Memento pre Soderbergha, že tu je viac doma ako pri pseudoumeleckých pokusoch typu Full frontal. Takýto prípad, keď sa režisérovi podarí dostať do filmu toľko hviezd a natočiť s nimi čistú zábavu takmer bez chyby, je dnes skôr unikát. V 40tych a 50tych rokoch to bola samozrejmosť.

Po (takmer) dokonalej pohodovej jednotke nám Soderbergh naservíroval upachtené prekombinované dobodružstvo z noblesných miest Európy a hlavne sa neopakovať. Vyšlo to, film sa neopakoval, bol omnoho menej zábavný. Pri dvoch hodinách stopáže som sa nedočkal žiadnej poriadnej lúpeže, iba akéhosi divného podvodu, ktorý sa so svižným vylúpením kasína v jednotke nedá porovnať. Niet sa čo čudovať, že sa v trojke vrátil spať do Las Vegas.

Tento film som pri pozeraní vnímal ako fajn inteligentnú krimi oddychovku, potom som si prečítal na nete podrobný rozbor tohto diela a zistil, že som ho vobec nepochopil a radšej by som mal pozerať iba Dannyho parťákov. Kamarát mi na tento článok povedal, že jeho autor vidí aj to, čo vo filme nie je a ja som mu radšej dal za pravdu, aby som sa cítil inteligentnejšie. Stále to ale výborne funguje aj bez odborného výkladu každej vety a záberu vo filme. Na tretí krát mením názor a pridávam poslednú hviezdu, napínavé od začiatku do konca s množstvom inteligentných detailov. Hitch sa zameral na dopravné prostriedky a pridal k tomu obligátnu krásnu ženu so zbraňou, ktorá v krimi nesmie chýbať. Ona síce strieľa slepými nábojmi, režisér ale na diváka ostrými a my sa chytaním guliek náramne bavíme.

Pri tomto sa mi nechce veriť, že to natočil Allen, nie že by to bolo lepšie alebo horšie ako jeho komédie, len je to príjemná zmena oproti vzorcu každý rok nová nenáročná komédia. Herci sú super, tá živočíšnosť medzi Meyersom a Johanssonkou je hmatatelná. Začiatok a koniec s tenisovým prasiatkom je pekná metafora, rovnako ako relatívnosť happy endu pre hlavného hrdinu.

Na začiatku su všetci cool, hláška strieda hlášku, hviezdy sa zabávajú. Potom príde zlom a zistíme, že pozeráme vážnu drámu o pomste, čo akosi k sebe nepasuje. Každopádne žiadna nuda to nie je, utečie to rýchlo, ale v telke to úplne stačí. Rozuzlenie Vám príde vo vačšine prípadov skôr, ako to s Vami zamýšlali tvorcovia. Z filmu sa žiadna cool klasika nestala, čo je pre tvorcov iste mierne sklamanie.

Takýchto malých filmíkov je v zemi neobmedzených možností ročne natočených asi ako muzikálov v Bollywoode, k nám sa ich dostane ale iba pár, tak si ich treba užiť a nezamýšlať sa nad tým, že tamojšia nezávislá produkcia sa príliš od seba nelíši. Táto snímka sa líši pomerne hviezdnym obsadením a hláškujúcim dedom, ktorý presne vie, ako najlepšie prežiť mladosť. Záverečné art performance zdvihlo hodnotenie na ****.

Zo začiatku velmi divné dialógy, ktoré mi vobec nedochádzali a vobec som z nich nemal pocit, že sú od Shanea Blacka. Keď sa ale film rozbehol, resp. keď som pochopil, o čo kráča, sa to zlepšilo a lepšilo sa to až do konca, čo je vždy lepšie ako naopak. Obsadenie sa tiež podarilo, takže 3,5. Film bol v USA myslím dosť velký prepadák, to ich tam už nezaujíma ani odtrhnutý prst jedený psom pred očami jeho povodného majitela? (toho prsta).

Film, ktorý priniesol medzi dnešných najvýznamnejších animovaných a komediálnych filmových hrdinov veveričku. Trochu infantilné oproti Pixarovkám a Shrekovi, ale nemože byť všetko pre cynických dospelákov. Navyše postavičky sú roztomilé spôsobom, ktorý nie je pre nich (nás) otravný. Už je to desať rokov, čo film urobil dieru do sveta a oproti oným Pixarovkám predsa len trochu zostarol. V Blue sky ale pochopili, poučení starými Disneyovkami, že ak animák primárne pre deti, nemá zmysel ho príliš naťahovať cez jednu hodinu.

Tak toto som ledva vydržal dopozerať až do konca, párkrát som mal namále, cítil som sa ako maratónec, ktorý musí počas závodu chytiť niekolkokrát druhý dych. Dopredu ma hnal pocit, že na konci ma čaká niečo emocionálne odzbrojujúce, namiesto toho som do troch minút zaspal. Prvá tretina sa ešte tvári normálne (ako zo života európana), potom ale nastúpi sci-fi prvok a začína sled metafor, nad ktorými sa mi nechce rozmýšlať, pretože nechápem chlapíka, ktorý nie je schopný žiť so ženou, ktorú lúbi a píše knihu, kde sa zalúbi do androidky, ktorá ale nemože lúbiť jeho.