Anderton

Viac som bol spokojný s jednotlivými scénami (napr. parafráza Krížnika Potemkina), ako s celkom, ktorý mi pripadal trochu roztrieštený. Záchranou sú ale herci, najcharizmatickejší je Sean Connery a prekvapí jednorozmerná figúrka Al Caponeho v podaní De Nira. Ten si tu ako keby strielal zo svojich drsných mafiánov z minulosti. Niekedy sa nájdu ludia, ktorí za nás a pre nás idú proti múru s neistým výsledkom a treba si ich uctiť, napr. filmom. De Palmov výrazný rukopis je cítiťaj v klasickej gangsterke, akou Neúplatní určite sú.

Jeden z vrcholov De Palmovej tvoby a jeho posledná skutočná bomba. Na Scarface to ale nemá, Carlito má trochu uvolnenejšiu atmosféru a nepohltí takým sugestívnym spôsobom. Bolo mi vtipné horekovanie Carlita nad zmenami pomerov v mafii, podla ktorého sa za päť rokov toho vela zmenilo. Kamaráti zrádzajú kamarátov, čo akože predtým v rámci mafie takto nefungovalo? Leguizamova postava je príkladom maximálnej vytretosti, príjemná zmena oproti vykreslovaniu mafiánov ako cool machrov.

Pôvodný seriál som nikdy nevidel, takže štýl tohto filmu ma celkom prekvapil. 2/3 filmu sa zaoberajú konšpiráciami vo vedení CIA, aby sme na konci boli svedkami impossible akcie. Tá tu bola iba na to, aby bolo na čo prilákať divákov do kina. Škoda, že tvorcovia nenabrali odvahu sa odprostiť od zbesilej akcie a ostať iba pri tých konšpiráciách. V rámci žánru vysoký nadpriemer a filmu svedčí aj európsky feeling, ktorý jeho nasledovníci už postrádajú, čo nie je kritika, ale iba konštatovanie.

Taký typický-netpický cool triler z deväťdesiatok. De Palma využil Cageovu akčnú charizmu z tohto obdobia a dobre urobil. Scenár už tak cool nie je, ako De Palmove dvojobrazy a tak pri závere skôr znudene zívnete. Za zhliadnutie to ale stojí. Ak by bol takýto scenár natočený v zlatom období filmu noir, fungoval by v čiernobielom obraze lepšie a mohla by z toho byť klasika.

Ako sci-fi vcelku obstojné, zaujímavá myšlienka, pekný vizuál. Ako film De Palmu ťažké sklamanie. Jeho rukopis sa stratil v červenej pustine Marsu. Takže to budem hodnotiť ako sci-fi oddychový kúsok pre priemerne náročného diváka. Slávni herci asi pri scenári netušili, že z toho bude sklamanie. VIDENÉ ZNOVA 12/19: Tak musím skonštatovť, že už aj tá Červená planéta bola lepšia. Slabé dialógy, naivne zobrazení... nebudem spoilerovať, v podstate celé na smiech. Ale stále ide o slušné guilty pleasure s pekným vizuálom, kde charakteroví herci hrajú postavy napísané pre béčkarov.

Iba pre pripravených a správne naladených. De Palma rád šokuje, má svojrázny filmársky štýl, jeho rukopis v momente spoznáte, ale či Vás aj niekedy osloví, záleží na vašom vkuse. Tento film je najgýčovejší v jeho kariére a ťažko je prísť na to, čo si vôbec o ňom myslieť. Za pokus to ale rozhodne stojí. Možno prázdne nič, možno geniálna skladačka. A keď nič, tak určite telo Rebeccy Romijn Stamos. Možno treba kvôli detailom vidieť dvakrát.

TTrochu viac komplikované, aby to bolo príjemne komplikované, s velmi slušnou atmosférou a hviezdnym obsadením. Bohužial rozuzlenie nie je tak šokujúce a uspokojivé, ako si tvorcovia mysleli. Každopádne s Black Dahlia strávite príjemný večer v štýle dobovej hollywoodskej smotánky. Na to, čo naši distribútori spoza velkej mláky privážajú do kín, a na čo zabúdajú, by sa dali viesť dlhosiahle reči. Pri takomto obsadení si prečítať iba na DVD od: je hanba.

Maximálne neambiciózne, hviezd ako v Dannyho parťákoch a nič z toho. Na druhú stranu je to pozeratelné a nenudil som sa. Langdonove rýchlolúštenia záhad sú najväčšie wtf scény roku a hravo prekonajú svojím wtf faktorom aj najviac wtf momenty v Da Vinciho kóde. Howard po výbornom Frost/Nixon zasa ukazuje, že vábenie peňazí je preňho minimálne rovnako lákavé ako umelecké výzvy, trebárs v spomenutom filme. Na výsledku sa to ale pozná. Filmu na druhú stranu svedčí skutočnosť, že ho nesprevádzal až taký hype a očakávania, ako v prípade Da Vinciho kódu.

Nablýskaný a vyleštený Miramax so všetkým, čo k tomu patrí. Čiže aj s tými negatívami. Hallstrom má aj lepšie filmy, tak sa trochu čudujem, že týmto získal najväčší ohlas. Na druhý krát ma to chytilo o niečo viac, ale stále platí, že na rodinkára Hallstroma sa jedná o jeho štandard. V jeho prípade to znamená však v Hollywoode vysoký nadpriemer. On totiž chytí za srdce aj vtedy, ak ho aj náhodou nemáte.

Po vlne fantasy, spôsobenej Pánom prsteňov a Harrym Potterom, sme svedkami adaptácií všetkého, čo bolo v tomto žánri napísané. Nie všetko na papieri bolo aj kvalitné, tak sa dostavilo zväčša mierne či väčšie sklamanie. V tomto merítku sa jedná v prípade Stardust o výrazný nadpriemer, aj keď film samotný je iba mierne nad priemerom. Buďme radi aspoň za takéto adaptácie, ktoré síce nie sú bombasticky výpravné, ale sú kvalitne natočené a majú fajn scenár.