Real Tom Hardy

"IN ANOTHER LIFE MAYBE..." --------- Po dopozeraní Veľmi nebezpečných známostí, ktoré mali mimochodom dosť nahovno záver, ma ale zaujímalo, čo sa dialo ďalej v živote zvodnej manipulatívnej mrchy Kathryn, ktorú Sarah Michelle Gellar stvárnila bravúrne, fenomenálne, úžasne, perfektne, prosto kvantum podobných synoným. A človek sa odpovede aj dočká... 17 rokov po. Pilotný diel nedokončeného seriálu z dielne NBC sa dostal nedopatrením na internet a vďaka tomu tu máme SMG späť vo svojej najlepšej role a hoci to už nie je ako predtým a hoci seriál nevznikne, som rád, že na ňu prikývla, aspoň na tých 45 minút. Z nich si však ťažko vytvoriť obraz o tom, aké to celé mohlo byť, potenciál na ďalšie manipulácie a intrigy som tam videl, dosiahnutie úrovne pôvodného filmu ani náhodou. --- "Your grandson showed up. 17 years later. He showed up in 1956 Jaguar Roadster, expired New York plates, registration's in your name." --- (x / x)

Priznám na rovinu, býval som jedným z tých, ktorí si mysleli, že Zac Efron je nap*ču herec, najmä teda kvôli asociácii so sériou High School Musical, taktiež som býval jedným z tých, ktorí si mysleli, že Robert Pattinson je úplne nap*ču herec, najmä teda kvôli asociácii s Twilight ságou. A vďaka filmovým bohom, že si to už nemyslím. Pattinsona vykúpil jednak Tenet, ale aj Dobré časy bratov Safdieových. Efron bol super už aj v Reportérovi, ale hlavne minulý rok ako Ted Bundy. No ako som tak dopozeral tento filmík a dívam sa na ten rok vzniku – 2009 – tak s "vykúpením" začal už aj o dekádu skôr, lebo tu bol (ešte keď vezmem v ohľad, že to je len rok po poslednom filme HSM série) fakt fantastický a dopozeranie ma len namotivovalo hlbšie prekutrať jeho filmografiu. Znova 17 neskutočne bavilo, hoci je pravda, že prvých 30 minút som uvažoval nad odpadom, scéna zo súdnej siene pevne zafixovala premrštené štyri hviezdy. A tie flashbacky v závere, no hotový som... "I was kicked off the cheerleading squad for being too flexible." --- (x / x / x) (1.2.2021) (6.6.2022) (1.5.2023)

"WHY IS IT THAT EVERYTIME I TELL GUYS THEY CAN PUT IT WHEREVER THEY WANT, THEY ALWAYS STICK IT IN MY ASS? AFTER THEY'RE DONE, I ALWAYS TAKE A HUGE DUMP. ON THEIR CHEST." ---------- Na podmaze 'Tainted Love' od Marilyna Mansona sa odohrávajú zvrhlé sexuálne dobrodružstvá, špinavé zápasy am. futbalu a útrapy života na americkej strednej počas krásneho obdobia začiatku nového milénia, ktoré je patrične nostalgicky zidealizované. Ale nie zas až tak moc. Bulšit je pre mnohých skutočne bulšit, no skôr si myslím, že sa spolu so Scary Movie stal obeťou vlastného úspechu a nástupom desiatok o niekoľko tried horších podobných paródií, ktoré boli v nasledovných rokoch produkované ako na páse, si podkopal nohy nedbalou asociáciou s nimi. V čase produkcie bolo nepochybne primárnym cieľom parodovať čo najviac (nielen sex-teen) stredoškolských/univerzitných komédií, no s odstupom času, čo zachviľu bude nádherných 20 rokov, mi už NATM ako paródia nepripadá, skôr niečo viac, skôr, že už je filmom jedným z nich. Jeho devízou je kompletná znalosť žánru. Vďaka tomu, úmyselným klišé, preháňaním a tonou stereotypných prvkov (myslené v dobrom), môže byť rovno stelesnením týchto komédií, pretože prototypom tematicky spriaznených paródií už je. A tiež časovou kapsulou. Z pôvodného odpadu, ktorý som dal päť rokov dozadu, mením na štyri hviezdy, ktoré treba brať s rezervou a s ohľadom na vyššie uvedené... ♪♫ / ♪♫ ----- Shit. Damn. That is wack. ----- How The Parody Was Perfected / NATM is a F**king Masterpiece ----- (x) (10.9.2017) (13.5.2018) (2019) (29.1.2021) (27.6.2021) (23.5.2022)

"YOU'RE NOT JOKING WITH ME? YOU MEAN, WHAT'S WORSE THAN WHAT WE'VE DONE?" ----------------------------- Fakt neviem, kde je problém. Tento typ filmov – slnečné L.A., 90. roky, skorumpovaní detektívi, geto – žeriem aj s navijakom, drvivú väčšinu z nich milujem na smrť (Žít a zemřít v L. A., Training Day) a aj tie horšie z nich si stále aj opakovane užívam (napr. Glimmer Man), no Gang Related aj napriek tomu, aká je to kvalitka, si nemôžem ani po viacerých násilných pokusoch ani za boha zamilovať. Film som si teraz pozrel už piaty krát a stále nič... A pritom má všetko – parádne herecké výkony ústrednej dvojky (Belushi hral ako Boh a det. Rodriguez je bez pochýb najlepšia rola v Shakurovej filmovej kariére), skvelé sekundárne obsadenie, slušný Koufov scenár, dobrú kameru, neprehliadnuteľný soundtrack, ktorý mal pod palcom ikonický label daného obdobia krátko pred svojim zánikom – Death Row Records, a nechýba špinavá atmosféra, bez ktorej by to celé jednoducho nešlo. I tak však nič... No nevzdávam sa. Skúsim ho šesť, sedem, kľudne aj desaťkrát, ale raz ten deň proste príde. Raz budem Gang Related milovať.

"A CHILD SHOULD NEVER PAY FOR THE SINS OF THE PARENT, BUT THEY MOST CERTAINLY WILL." ----------------- Keď som včera dopozeral Mafiánovcov, bol som celkom dosť hotový z toho, ako úžasne tam vyzerala Dianna Agron. A keďže som ju mal zafixovanú len a výhradne z Glee, rozhodol som sa prekutrať jej filmografiu s cieľom nájsť nejaké ďalšie vizuálne klenoty. Hľadám, hľadám, pozerám, pozerám a medzi všetkým krátkometrážnym balastom, filmami, kde hrá pár krátkych scén, alebo proste len brakmi, vedel som, že sa predsa musí nájsť aspoň jeden diamant, no a práve ten som si našiel. Tradičný, klasický nezávislý film, o akých tu básnim už roky. Prakticky žiadne veľké obsadenie, solídna kamera, tmavý filter, minimalistická hudba, jedno malé zapadnuté mesto ako fungujúci exteriér a príbeh (zvyčajne, tu nie) blízky bežnému životu... Ale aj tak je to všetko o tom pocite... Ako jeden istý chlapík zvykne hovorievať, že sú autá, ktoré si kupuješ "len pre ten pocit," tak sú aj filmy, ktoré sleduješ "len pre ten pocit." A u mňa sú to práve tieto maličké indie drámy. Tri hviezdy za ten pocit. A pre ten pocit uvažujem aj o štvrtej. ------- "Piece of shit kid!" --- (x)

Tento film zreje ako víno. Za páskom má už neskutočných 20 rokov, ktoré ubehli až príliš rýchlo. Je takou časovou kapsulou do krásnych čias na prelome milénia, do čias s lepšími ľuďmi, hudbou à la Limp Bizkit a Linkin Park, pomalým internetom, slnečnejším dospievaním, do čias zidealizovaných spomienkami, ktoré možno až tak vzdialené od reality nie sú. Road Trip ak už po dvoch dekádach nie je klasika, tak je minimálne aspoň exemplár stojaci na piedestáli road movie tripov po Amerike a univerzitných sex komédií hneď vedľa ságy American Pie. A zatiaľ čo tá je Animal House minulej generácie, podobne ako je Projekt X Zverincom tej dnešnej, alebo iPhone generácie, ak chceš, Road Trip je vrstevnatejší a má toho viac – môže byť jednak "našim" Zverincom, ale tiež Ferrisom Buellerom, Raňajkovým klubom či iným esenciálnym road trip filmom, na ktorý si aktuálne v tejto chvíli, ako toto píšem, neviem ani za boha spomenúť, lebo počúvam album Chocolate Starfish a upadám do nostalgickej kómy. A to obsadenie, každý jeden z nich... ďalšia nostalgická čierna diera. Ako som už spomenul v úvode, Road Trip neskonalo dozrel a ja už len zostávam v zvedavosti z toho, aké pocity budú mnou bežať za 5 a/alebo 10 rokov, keď (ak) si ho pozriem znova, alebo rovno každý druhý, ako doteraz... Nie je veľa vecí, čo by som veľmi chcel, stroj času a naspäť na začiatok 00. rokov je bezpochyby jedno z toho. --- ♪♫ / ♪♫ (x) (x) (Regular Size Van / Unleash the Fury, Mitch... / Full Transformation of Kyle) --- ♪♫ (Rotator Splint & Seeing Eye Dogs / National Black Fraternity) --- (2009/2012/2013/2015/2016) (3.9.2017) (12.11.2018) (18.9.2019) (18.1.2021) (28.6.2021) (6.7.2021) (7.9.2021) (18.9.2021) (30.4.2022) (15.5.2022) (14.3.2023) (7.10.2023)

"FROM THERE, FOR ABOUT 10 KM AN 8-LANE ROAD DIVIDES TEHRAN IN TWO. THE SOUTHERN PART WAS LIKE THE 12TH CENTURY AND THE NORTHERN PART WAS THE 20TH CENTURY." ----------- Unikátne archívne zábery a príbehy samotných obyvateľov izraelského pôvodu vytvárajú obraz premeny iránskej metropoly Teherán, ktorá bola v tom čase ich rajom, na peklo po tom, čo bol po Iránskej islamskej revolúcii zvrhnutý Rezá Šáh Pahlaví a nahradený Rúholláhom Chomejním. Ako dokument, či už o samotnej revolúcii, alebo o Iráne, Teheráne a politickej situácii značne nedostatočný, pláva až príliš na povrchu, obstojí čisto len ako výpoveď o tom, aký bol v ňom život pre Izraelcov pred a po. Tri hviezdy by mu akurát sadli, kvôli archívnym záberom však nemôžem dať menej ako štyri.

"FUCK SOSA, THIS HOVA, THIS IS REAL LIFE, THIS IS WHAT THE ENDING OF SCARFACE SHOULD FEEL LIKE." ---------- Ani nespočítam na prstoch dvoch rúk, koľkokrát som na ČSFD vzdal (či už niekde v komentári, alebo inde) svoju neutíchajúcu lásku k albumu Watch The Throne (a samozrejme My Beautiful Dark Twisted Fantasy), čo je celkom paradox vzhľadom na to, že toto je web o filmoch. Nespočítam, koľkokrát som básnil o tom, aké sú tieto dva albumy produkčne kolosálne, megalomanské, brutálne, monštruózne a texty so zvukom tak opulentné, také braggadocio, že viac to už nebolo ani možné potiahnuť hore a viac to zopakovať už možné asi ani nebude. Jedna éra, ktorá už nebude nikdy naspäť. Ak by niekto chcel vedieť/počuť, ako znie grandióznosť, opulencia, prepych, luxus – stačí si pustiť WTT a/alebo dve skladby z neho – 'H•A•M' a 'Illest Motherfucker Alive' – opusy produkcie Southsidea a Lexa Lugera. Tento doku na poli desiatich minút preniká dnu do tvorby albumu a aspoň na takto krátky moment ponúka pohľad na to, ako sa vytváral masterpiece. Medzi zábermi je aj Russell Crowe počúvajúci skladbu, v ktorej je menovaný, no a tiež Shawn Carter, ktorý sa pri tvorbe 'Why I Love You' (zrejme) rozplakal. Pre tých, ktorí náhodou presne vedia, o čom som tu vyššie bľabotal, je týchto desať minút nevyčísliteľných. A pre tých, ktorí si toto náhodou prečítali a vôbec netušia, o čom tu meliem, úplne chápem x) --- (25.2.2021) Po dvoch mesiacoch a minimálne 30 zhliadnutiach (veď len teraz som to pozrel 4x po sebe) v mizernom a príšernom 360p rozlíšení, ako keby sme boli v roku 2005, sa mi to podarilo nájsť v kryštálovom 1080p, čo tomu celému dalo úplne nový rozmer a konečne s pokojom na duši a láskou v srdci môžem navýšiť na premrštených, ale za to emocionálne úprimných päť hviezd. (x) (x) (x)

Prekopať a detailne rozobrať témy z pôvodného filmu bol Bergov zámer už od začiatku, a tak sa napokon aj stalo. Svetlá piatočnej noci sú podrobnou sondou do života ľudí rôznych vrstiev z malého konzervatívneho mesta niekde v Texase, z ktorého niet úniku. Čo sa na FNL dá vážiť asi najviac, je jeho autentickosť. Neustále sa niečo deje a situácie, hoci prekyprujú obyčajnosťou, nie sú nudné. Na pozadí piatich sérií postavy dospievajú, dozrievajú, menia sa, odlučujú, ostávajú, trpia, revú, radujú sa. Proste tie klasické životné sračky. Postavy sú napísané neskonalo úžasne, kde ani jedna z nich nie je rovnaká (čo je pri tom hojnom počte slušne odvedená práca), každá má svoje dôvody, pohnútky, sny, ciele, zásady. S ich konaniami sa mi väčšinou súhlasiť nedalo, no nespočítam, koľkokrát som si povzdychol a povedal, že takto by sa to asi v skutočnosti stalo a toto by zrejme postavy za daných okolností urobili. Boli až tak detailne napísané, až som si nejedenkrát spomenul na fenomenálny Freaks and Geeks, ktorý bol práve tým vysoko chválený. Sú tak dôležitou stavebnou kostrou celého seriálu, až z amerického futbalu robia úplnú kulisu, čo je totálny paradox, nakoľko to v týchto prípadoch býva naopak. Ešte pri nich chvíľku zostaňme – posledné epizódy by som chcel pochváliť prípravou na koniec, schyľovalo sa k nemu a bolo to cítiť, no vyčítam im slabé uzatvorenie niektorých vedľajších. Napríklad, čo sa stalo so Smashom sme sa mohli dozvedieť len vďaka dvom 5-sekundovým scénam z televízora, kde je Lyla a čo robí Landry, si asi môžem domyslieť len... Dôležité však je, že uzatvorené boli, to, že chabo, to už je druhá vec. A keď už som na začiatku spomenul ten únik a film, dobré porovnanie môže byť v tom, že zatiaľčo film balansuje na hrane jasného názoru, že neunikneš, seriál zobrazuje obe strany mince a ukazuje, že ujsť môžeš a nemusí to byť nakoniec ani raketová veda. -------- S komentom vôbec nie som spokojný a ani som ho nechcel písať, nakoľko nemám teraz koherentne usporiadané myšlienky, avšak písať ho neskôr – opadnú emócie, nepísať ho – bol by som eventuálne za pár mesiacov, možno o rok, nasraný, keď by som si chcel na seroš zaspomínať. No a keď už sme pri tých emóciách, smútok bol rozhodne namieste, cením však niečo iné. Nie je veľa vecí, ktorých sa v živote (iracionálne) bojím, FNL ich však nejakou záhadou dalo dokopy a pekne si ma podalo. Vážim. -------- "Maybe one day our dreams can merge together." -------- Nielen tu som prečítal, že istá epizóda štvrtej série, konkrétne tá piata, je jedným z najlepších produktov televíznej seriálovej produkcie posledných dekád (r. 2009), s čím rozhodne môžem a musím súhlasiť. Neviem, či aj všetkých čias, v nejakom ucelenom časovom úseku však nepochybne áno. (x / x) --- (x / x) (x) (x) / "You know, it's every coach's dream to experience the highest level of idiocy that his team can muster. And, gentlemen, collectively us coaches, we are living a dream."

"IT'S A SIMPLE QUESTION. WHAT WOULD YOU DO IN MY SHOES?" ------------ André Dussollier a Niels Arestrup tu zvádzajú fenomenálny herecký koncert v izbe parížskeho hotela Le Meurice počas jednej júlovej noci roku 1944, kedy sa rozhodovalo o osude Mesta svetiel. Zničiť alebo nechať žiť? Arestrup, hrajúci generála Choltitza, predvádza silne charizmatický výkon, s každou vetou nesúcou váhu a serióznosť, prednesenou tak, akoby ani nebol Arestrup, ale sám Choltitz. Dussollier, ako konzul Nordling, rovnocenne sekunduje. Taktiež rozmýšľam, či scéna, v ktorej Nordling presviedča Choltitza a hovorí mu, aby si seba predstavil na tomto [jeho izba] balkóne o päť rokov neskôr, je odkazom na skutočnosť, kedy sa Choltitz o 12 rokov neskôr vrátil do hotela Meurice, kde ešte stále robil ten istý barman, ktorý tam pracoval aj v 1944 a ktorý Choltitza spoznal, ponúkol mu šampanské a zobral ho do "jeho" izby, v ktorej stál 15 minút ako omámený. A keď už sme pri tých historických (ne)presnostiach, mám silný pocit, že Diplomatie neodvádza tú najlepšiu prácu. A to teraz čisto odhliadnuc od pohnútok samotného generála, keďže o tých vie najlepšie iba on. Napríklad, film uvádza v záverečných titulkoch, že Choltitzovej rodine sa nič nestalo a neboli ani zatknutí, pričom francúzski historici tvrdia, že jeho rodina bola v koncentračnom tábore. Film taktiež tvrdí, že sa Choltitz stretol po vojne (r. 1955) s Nordlingom, pričom som o tom nenašiel žiadne dodatočné informácie, iba že sa stretol s predsedom metského zastupiteľstva Taittingerom, keď navštívil Meurice (r. 1956), s ktorým sa spolu s Nordlingom stretával počas vojny. Taktiež film tvrdí, že Sippenhaft sa preniesol do praxe na nemeckých dôstojníkov kvôli Choltitzovi a jeho predchodcovi, pričom sa tak stalo kvôli neúspešnému atentátu na Hitlera z 20. júla 1944. A takto by sme mohli pokračovať ešte dlho. Presne kvôli takýmto "chybám" by si film štyri hviezdy zaslúžiť nemal a rozhodne by sa našli aj lepšie spôsoby dramatizácie diela. Tri hviezdy sú ale paradoxne skutočne žalostne málo za výkony podávané ústrednou dvojkou a tiež za to, že som si film značne užíval a niekde v polovici zvažoval päť hviezd.