Real Tom Hardy

"I'M GOING TO TAKE MY TALENTS TO SOUTH BEACH." ---------- ESPN, keď už neprodukuje dokumenty, v ktorých je nepremožiteľné, je majster vo vytváraní ničoho z ničoho, hovna z hovna, napríklad tu – jedna veta natiahnutá a zabalená v 75-minútovej vate v podobe "TV špeciálu" sledovaného 13 miliónmi ľudí čakajúcich na to, kde LeBronto vezme svoje talenty. Jediné pozitívum je asi 6 melónov, ktoré z reklám išli na charitu. Každopádne rozhodne jeden z momentov, ktorý zmenil smerovanie NBA na nasledovné roky a stvoril z milovaného nenávideného a opäť milovaného. A keď už sme pri tom vytváraní z ničoho, ESPN nedávno vydalo doku s názvom Backstory: The Decision, ktorý dokumentuje tento dokument (najradšej by som dal všetky slová s týmto súvisiace, ktoré v sebe obsahujú "doku", do úvodzoviek), takže seriózne je to tak, ako som povedal – nič z ničoho.

"WOOD FLOORS IN THE NEW APARTMENT, COUTURE FROM THE STORE'S DEPARTMENTS" ---------------- Jedna z troch verzií videoklipu k skladbe 'Flashing Lights' a zároveň Kanyeho najobľúbenejší klip, ktorý nemohol režírovať nikto iný, než Spike Jonze (a síce mohol – Hype Williams). Zmiešané pocity sú na mieste, pretože tu vidím/cítim dve veci – rozhodne nejaký ten "artistic vibe" a zároveň úplné prázdno. Nepodarilo sa mi spojiť si obsahovo skladbu s videoklipom, jedine, že by sa role obrátili. Ide však i tak o najlepší klip zo všetkých z albumu Graduation. Mohavská púšť, Mustang Bullitt, Rita v kabáte z činčily a Jonzeho snímanie okolitého prostredia... Za mňa spokojnosť, ak to pozriem ešte pár krát, dám za štyri. ------ KLIP: 3* / SKLADBA: 5* (x / x)

"CHERRY PIES AND GOOD DEEDS" ----------- Píšem Slasherovi, reku poraď mi nejaký doku o Atomic Age, Streamline Moderne či Googie architektúre, lebo už som zúfalý, nikde nič. Obratom som síce nedostal to, čo som chcel, avšak dostal niečo, čo som tiež chcel, len nevedel – podľa nadpisu od BBC – ultimátny symbol americkej kultúry – Diner. Dokument cením, hoci miestami som nevedel, či sa snaží mapovať históriu týchto malých, krásnych, chrómových reštaurácií, alebo analyzovať Hopperovu maľbu Nighthawks. Informatívne sa nešlo moc do hĺbky, dosť sa omieľalo aj o zbytočnostiach (9/11) a málo súvisiacich veciach (Pearl Harbor, černosi). S hodnotením mám taktiež problém, keby bol na nejakú štandardnú tému, na ktorú je toho kopec, uvažujem niečo na rozhraní dvoch/troch hviezd, keďže som však iný nenašiel, patrilo by sa pacnúť štyri. Dajme teda za tri a hotovo x) --------- PS: mi príde, že keď som si teraz prečítal tento krátky článok na Wiki, tak som sa dozvedel viac ako tu za 60 minút. (x)

"ROSES ARE RED, VIOLETS ARE BLUE, THEY'LL NEED DENTAL RECORDS TO IDENTIFY YOU!" --------------------- Popravde "komentár" písať ani nechcem, nemám o čom, chcel som si však uložiť hlášku vyššie, aby som neskôr v budúcne vedel, v ktorej srágorine sa objavila. Prvých desať minút som sa ale dosť bavil, keďže som si nepozrel na ČSFD poradie obsadených hercov, bol som celý čas v tom, že tu budeme mať horor s Katkou v hl. roli, hovoril som si sám pre Seba niečo v štýle: "Mmm, tak toto tu ešte nebolo, pani doktorka Heiglová v slasheri, poďme na to teda," len aby som bol o chvíľku sklamaný, že pravda je niekde úplne inde. Každopádne, Valentín nedopadol najhoršie, klasická vyvražďovačka ponúkajúca len to, čo ponúknuť dokáže – plejádu dievčat, ktorých postupne ubúda, pokusy o kreatívne smrti a jedného priečnika, ktorý nezvládol život. Takže tak. A teraz ma ospravedlňte, idem prekutrať filmografiu Charlieho ženy a pani doktorky, možno voľačo zaujímavé nájdem. ----------- (8x "som" v jednom komente, asi nový rekord)

"IF I WAS OVER THERE RIGHT NOW, SHE'D BE PREGNANT." ----------- Tak čo je to teda? Prequel, sequel, remake, voľné pokračovanie alebo len jednoduchý kopirák Disturbie? Nespočítam, koľko scén je identických, nielen obsahom, ale aj priebehom a/alebo strihom, doslova tak identických, že rozmýšľam, či ide o poctu, alebo vykrádačku. A neviem ani, či to myslím v dobrom, alebo v zlom x) Dobová atmosféra je zachytená perfektne, vintage oblečko, prostredie idylického predmestia, bohovský soundtrack a syntetizátory hrajú presne vtedy, kedy ich najviac potrebuješ. Poslednú hodinu a pol si na YT dávam synthwave playlisty a hľadám, čo ďalšie podobného duchu môžem pozrieť, takže povedal by som, že leto 84 uspelo. Keby som nemiloval Disturbiu, dám asi za tri. ♪♫ (x) (x) (x) (1.9.2020) (25.2.2022) (30.1.2023)

"ONE DAY, YOU'RE GONNA WAKE UP AND YOU'RE GONNA BE DEAD." --------- Za pokračovanie v rozprávaní príbehu života ikonického Gordona Gekka a býkov a medveďov z Wall Street v podaní precíznej réžie Olivera Stona som odjakživa a vždy vďačný. 23 rokov medzi dvoma filmami značne zmenilo finančný sektor a tak, ako prvý film krásne reflektoval dané obdobie, sequel ponúka jednu vec navyše – nielenže krásne reflektuje aktuálne obdobie, brilantne a vedome zobrazuje rozdiel medzi nimi dvoma. A podľa audiokomentára režiséra usudzujem, že toto bol účel, nie náhoda. Po zhliadnutí mávam spravidla rozporuplné pocity, keďže je na mieste porovnávať s prvým filmom, ten je kvalitatívne na míle ďaleko, právom kráľ všetkých finančných filmov. Takto napísane to znie, ako by bol Money Never Sleeps brečka, opak je však pravdou, samostatne stojaci je taktiež na vrchole. Doménou jednotky boli herecké výkony, ich exhibícia pokračuje bez problémov aj sem, okorenená o famózneho Brolina, LaBeoufa a Mulligan. Prieto posunul ďalej kameru a Armstrong hudbu. Taktiež veľmi cením zakomponovanie Cramerovej relácie Mad Money, ktorú veľmi žeriem. Z času na čas mi uvažovanie spadá až do tej roviny, že dvojka je miestami lepšia, ako celok je však originál len jeden. A tak, ako som aj včera povedal, Stoneovi za tieto dva filmy veľmi ďakujem a to platí aj naďalej. --- Dnes taktiež solídna "session" – dve hodky film, dve hodky audiokomentár, 30 minút odstránených a predĺžených scén, 40 minút rozhovorov Stonea s obsadením a hodinkový doku Money, Money, Money. Zaiste značné prehĺbenie. --- "So, does Blue Horseshoe still love Anacott Steel?" (∞2011-2013) (23.6.2013) (2014) (2016) (5.5.2017) (27.9.2017) (23.8.2017) (27.8.2020) (5.2.2021) (16.8.2022) (18.8.2022) (26.1.2023) (1.3.2023)

|Komentár čisto iba pre mňa| ----------- Keďže presná verzia skladby, ku ktorej chcem mať komentár a pridať niekoľko linkov pre Seba, nech ich mám pokope a do budúcna nestratím & nájdem, sa objavila len na 2015 BRIT Awards a ofíko videoklip je obsahovo/štylisticky úplne inde (vrátane upravenej štúdiovej verzie skladby samotnej), nemám na výber, iba to pacnúť sem. Monštruózna, brutálna produkcia – 11 producentov!! – vytvorila zvuk a singel, ktorý (pre mňa) ukončuje jednu éru Kanyeho tvorby. Éru grandióznych megalomanských produkcií – magnum opus My Beautiful Dark Twisted Fantasy (2010), masterpiece Watch the Throne (2011), kolaboratívny Cruel Summer (2012) a unikátny Yeezus (2013) – ktorá bola pomyselne zakončená mojim uchom práve skladbou All Day a práve v prevedení premiérovanom na BRIT. A lepšie "zakončiť" to asi ani nešlo. Yo Skepta, thank you! ----- (x / x / x / x / x / x / x / x / x / x / x / x) ----- (Doteraz som rád, že som to prvý krát videl v marci '15, dva týždne po a nie priamo na BRIT, kde to bolo i tak cenzurované na kompletku x)

"THIS FREE MEETING HAS ENDED. THANK YOU FOR CHOOSING ZOOM!" ----------- Ďalší slušný prírastok do rodiny computer screen filmov (Timur, už by si sa mal zobudiť, lebo si nasľuboval hory-doly takýchto filmov a zatiaľ skutek utek) s prekvapivo krátkou stopážou. V obsahu originalitu nehľadám, duchovia sa v tomto subžánri objavili zatiaľ najviac, bolo tu však veľa dobrých nápadov, ktoré boli schopne a šikovne využité, napr. tvárový filter versus duch, no a tiež veľa starých známych – múka na zem či deka do vzduchu. Najlepšia bola Jemma, čo mala profilovku ako modelka z VS a keď došla na Zoom (alias Skype), tak vyzerala, jak keby ju z kontajneru vyhrabali. Keď už sme pri postavách, chvíľu pri nich zostaňme – solídne zahrané, fakt (niektorými z nich). Jemma mala reálne soplíky, no Emma zahrala všetko úplne bohovsky. Keď všetky hrali, že sú z toho celého v pi, bolo vidieť, že hrajú... okrem Emmy. Perfektný a prirodzený výkon. K vizuálnemu spracovaniu duchov je darmo sa vyjadrovať a k efektom taktiež, jedinú reálnu výtku (výhradu?) mám voči neznesiteľnému strihu. To presúvanie medzi postavami bolo neskutočne otravné, keby "kamera" zostala na jednej ploche so všetkými účastníkmi presne tak, ako sa to vo filmoch z tohto subžánru robí, pôsobilo by to miliónkrát menej rušivo (taktiež potenciál väčšieho vtiahnutia) + chcem si sám očami nájsť kde sa čo deje, nie dostať to naservírované rovno pod nos. Pri predstave takéhoto spracovania bez váhania dávam tri hviezdy, takto zostávam na dvoch. Silných. [vďaka Equilite za tip]

"YOU KNOW WHY YOU HATE ME SO MUCH? BECAUSE I LOOK THE WAY YOU FEEL." ----------- Toto je 12 podmienok dedičstva, len oveľa lepšie, s lepším obsadením, prostredím, atmosférou, scenárom a aby toho všetkého nebolo málo, je tu Joe Pesci!!!!!! Dôvod sám o sebe. K filmu som sa dostal včera náhodou, keď som hľadal niečo z Harvardu, účel splnený viac než dostatočne. Dal by som aj štyri.

Ak mi niečo dokáže "otvoriť oči" a povedať (bez toho, aby mi vlastne čokoľvek explicitne povedalo – inými slovami, že ma neúmyselne naviedlo, aby som k tomu prišiel sám), že som skurvený pokrytec, tak potom to beriem všetkými desiatimi. PS: The Last Narc by dostal päť hviezd aj bez tohto vyššie uvedeného, takže tento výplod bol prakticky zbytočný. --- (20.6.2021 – výlev, ktorý som si tu napísal sám pre seba) S odstupom jedného roka môžem skonštatovať jednu vec. Slovné spojenie, že niekomu niečo "zmenilo život" býva tak nadmerne používané, že silne pochybujem o toho relevantnosti a pravom odzrkadlení reality v tom, každopádne za mňa si tu musím napísať, že The Last Narc mi tak otvoril oči k vlastnému sebauvedomeniu, že mi prakticky zmenil pohľad na všetko, čo okolo seba vidím a tiež aj spôsob, akým sa na veci pozerám, čo prinieslo mnoho kladov aj záporov.