Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Dokumentárny
  • Akčný
  • Komédia
  • Krimi

Recenzie (935)

plagát

The Dissident (2020) 

"JAMAL WAS KIND OF A BLACK BOX OF THE RULING ELITES IN SAUDI ARABIA. AND IT WAS SCARY FOR THEM." --------- Málokedy (ak vôbec) sa stáva, aby dokument režírovaný a/alebo z produkcie Alexa Gibneyho našiel na rovnakú tému v plus-mínus rovnakom čase vydania rovnocenného, príp. silnejšieho konkurenta. Fogelov Dissident nielenže dorovnal, v mnohých smeroch dokonca predčil Gibneyho Kingdom of Silence. Obrovská tona archívnych záberov, starých aj nových, väčšia plejáda relevantných "hostí," plus zahrnutie videozáznamov z vyšetrovania istanbulskej polície. KoS zase zbiera body tým, že sa v celej svojej dĺžke snažil držať na čistej vode informatívnosti a neschádzal do nejakých silnejších emotívnych rovín, pričom tu je jeho značná časť práve takéhoto charakteru. KoS tiež obsahoval nahrávku zo saudskoarabského konzulátu, zatiaľ čo tu sme videli len textový prepis. Dissident však pôsobí komplexnejším dojmom, celkovo vytvára pocit konklúzie celej udalosti, s čím prichádza aj pachuť po naoko zrealizovanej spravodlivosti. V oboch prípadoch mi ale chýbala jedna a tá istá vec – širší pohľad na fungovanie minulej a dnešnej Saudskej Arábie. A hoci ma všetky ostatné doku o Džamálovi Chášukdžím, ktoré som videl, nechali chladným, tento bol silný. --- (x / x)

plagát

Muž v soli (1989) (TV film) 

"AK SI VINNÁ, POTEČIE KRV." ------- Veľmi schopný televízny počin z obdobia novoveku s brutálnym nádychom predchádzajúcej historickej etapy, so silnou stredovekou štylizáciou. Dusivá a ťaživá atmosféra temného veku postriekaná krvou čarodejníc, sprevádzaná exorcizmom, tortúrami a cirkevnými bojmi hrá prím, pričom sekundujú súce herecké výkony mníšskeho rádu a nadpriemerná TV produkcia, vrátane vierohodnej výpravy. Druhý diel kulminuje predchádzajúce udalosti veľmi šikovne, má tempo a ťahá hodnotenie blízko ku štyrom hviezdam. Ak tu bola Ganghoferova predloha zachytená a spracovaná verne, nevidím dôvod nepustiť sa aj do jeho dva roky mladšej Vojny volov.

plagát

The Ultimate Pleasure (1977) odpad!

Úplne to vidím, ako sa ten chlapík, čo dlhé hodiny strávil tvorbou toho famózneho plagátu, obesil, keď uvidel finálny video produkt. Ja by som sa isto.

plagát

Los Angeles hraje sebe (2003) 

Ťažko si predstaviť, aký obrovský rešerš stál za týmto dokumentom. Thom Andersen tu na poli 170 minút prechádza naprieč prevažne americkou kinematografiou a hovorí o tom, ako filmy a filmový priemysel "zneužívajú" Los Angeles pre svoj prospech. Celú stopáž vyskladal zo záberov z vyše 215 filmov a pri každom z nich uviedol aj jeho názov, čím vlastne z doku spravil mimo iného viac-menej aj prehliadku a studnicu neprebádaných, známych aj neznámych snímok lepších aj horších kvalít. Vďaka pozornému sledovaniu a tomuto zoznamu dokáže človek nájsť tak fantastické kúsky, až máš chuť režiséra objať a dať mu pusu na čelo. Každé jedno zhliadnutie znamená, že budeš obohatený aspoň o ďalších 20 filmov, ktoré si v najbližších dňoch pozrieš, samozrejme, za predpokladu, že Mesto anjelov miluješ, filmy tiež, a ešte stále ti z toho nepreplo. A aké je vlastne ponaučenie z tejto trojhodinovej eseje? Že asi najlepší film z L.A. o L.A. natočil paradoxne outsider, Francúz Jacques Deray, čo možno asi nemusí byť paradoxne takým paradoxom, keďže (asi) najlepší film z Texasu o Texase natočil Nemec Wim Wenders, najlepší film o Chinatowne natočil Poliak Polański a (asi) najlepší film zo S.F. o S.F. natočil Brit Peter Yates. No nakoľko som Derayov počin pred pár hodinami dopozeral, hovorím nie a prstom ukazujem na opus Williama Friedkina. --- (27.5.2020) (2.10.2020) (3.4.2021) (12.4.2021) (22.10.2021) (23.10.2022) (x) (x"But I don't wanna live in a city where the only cultural advantage is that you can make a right turn on a red light. The architecture is really consistent, isn't it? French next to Spanish, next to Tudor, next to Japanese. It's so clean out here. It's because they don't throw their garbage away, they make it into television shows."

plagát

Bleskový muž (1996) 

"OH, NO. THIS AIN'T NEW YORK. NO SHIT." --------- Steven Seagal a jeho "tvorba" (ranná aj neskoršia) sa stala synonymom dna tupých akčných filmov béčkového kalibru, no ako v prípade každého herca takéhoto typu (okrem Lukea Gossa) sa v jeho filmografii nájde medzi tou hromadou harabúrd aj nejaký ten poklad. Jeden, možno dva. A pri Seagalovi prišli oba poklady v jeden a ten istý rok – Executive Decision a Glimmer Man. A hoci prvý menovaný je prakticky "cudzí" film, kde sa SS na pár minút objavil, druhý je už (stará dobrá) poctivá, čistá "seagalovka" nadpriemerného razenia, aká sa v jeho životopise už neobjavila. Zomlelo sa veľa kladov, mimo iného zaujímavá réžia, rituálne vraždy s prímesou ruskej mafie, znesiteľná ústredná dvojka, tajomný Seagalov detektív prekyprujúci východnou filozofiou, slušný herecký koncert niektorých vedľajších postáv, Rabinov debut, nechýba ani majestátny Ennis House týčiaci sa nad mestom na pahorkoch Los Feliz, uspokojivá kamera či taký zvláštny pocit, ktorý si s určitosťou aspoň raz počas sledovania dostal, akoby si pozeral film Davida Finchera. A ako bonus Los Angeles konštantne zatiahnuté mrakmi s neutíchajúcou dažďovou sprchou, čo rozhodne dotváralo tú správnu atmosféru. Normálne tu celý čas pršalo, ako keby sme boli v New Orleans... Nádhera. V poradí tretí replay a zatiaľ som ešte stále nenašiel nič, nad čím by som mohol ohŕňať nosom. --- (31.5.2020) (4.10.2020) (11.4.2021)

plagát

Flareup (1969) 

"LLOYD, IT'S LONG DISTANCE CALL. LOS ANGELES." -------- V dobe, kedy všetci zrejme pozerávame filmy už len vo vysokom rozlíšení, príde niekedy v nevyhnutných prípadoch (keď práve to vysoké nejestvuje), osviežiť si pamäť tým, ako niektoré staršie filmy v nízkom rozlíšení vyzerajú schopne (a hlavne dobre) na veľkej obrazovke. Tá neostrosť a niekedy až zrnitosť filmového pásu dáva tomu celému úplne iný šmrnc a pridáva na autentickosti. Zvlášť, keď sa jedná o snímku, ktorá má k dispozícii širokú paletu pestrých farieb, čo Flareup jednoznačne ponúka už hneď v úvodnej sekvencii prejazdom cez Mesto hriechu zaliate pálivým slnkom a následne čiernou nocou plnou žiarivých neóniek a svetiel kasín a striptízových klubov, ako aj tmavých uličiek mimo centrálneho Stripu. Zvyšným dvom tretinám filmu zase dominuje iné mesto nesúce podobný prívlastok – Mesto anjelov. A keď už sme pri tom, čo ako vyzerá... Raquel Welch... oh, svätá matka božia... Všetko to pekné kazí a veľkým tŕňom v oku je toporný, mizerný výkon Lukea Askewa. Celý čas sa tváril strnulo, stuhnuto a nasrane ako ja, keď sa ráno skoro zobudím. Zostáva však už len jedna otázka – prečo tu Flareup videlo len päť ľudí? --- (10.10.2020) (10.4.2021) (x)

plagát

Zkázonosná kometa (1984) 

"THE MAC-10 SUBMACHINE GUN WAS PRACTICALLY DESIGNED FOR HOUSEWIVES." ------- Zkázonosná kometa, resp. Thom Eberhardt, si zobral všetko dobré z The Omega Man, po všetkých stránkach prepracoval a vylepšil, utiahol atmosféru, pridal hlavnú hrdinku s veľkými krásnymi očami, kamere nahodil oranžový filter, pre oblohu L.A. typický, vibe osemdesiatok podčiarkol a podpísal správnou hudbou a automatmi s arkádovými videohrami a eliminoval absurdnú zápletku o biologickej vojne a tajnom spolku, len aby to nakoniec dopadlo rovnako s možno ešte blbším príbehom ako v Ω. Ďalším váženým bonusom je, že Eberhardt pracuje s aspektom prázdneho mesta prakticky celú stopáž, kde v prípade Sagalovho počinu som mal dojem, že na túto strunu hrá tak prvých 20-30 minút. Druhý replay je za mnou a na obzore vidím kľudne aj ďalšie dva, lebo vždy, keď vidím Catherine Mary Stewart v tých saténových večerných šatách, príp. ju jediacu pelendreky v tom "oranžovom smogu" Mesta anjelov, mám chuť si to dať zase. A hoci chcem dať štyri hviezdy, bolo by nutné veľa prehliadať. --- "The whole area is an absolute monument to consumerism." --- (3.10.2020) (10.4.2021)

plagát

Muži na zabitie (1998) 

"YOU SURE YOU WANT JOHN LEE? BECAUSE AREN'T THERE LIKE A BILLION JOHN LEES IN CHINA?" ------------ Antoine Fuqua, alias ten, čo natočil Training Day, však tri roky predtým zbúchal niečo iné, niečo, čo ak nie je lepšie ako tá famózna vyššie uvedená snímka, je minimálne aspoň rovnocenné s ňou. The Replacement Killers. Každý jeden záber je vycibrený do posledného detailu, doslova každý jeden, možno s drobnou výnimkou niektorých akčných scén. Interiéry vyzerajú autenticky a dokážu vtiahnuť ešte viac, ak ich precítiš, od malých, rozbitých, špinavých, pravdepodobne močom a stuchnutým drevom zapáchajúcich apartmánov cez budhistické chrámy niekde v Čínskej štvrti, starých herní, nočných klubov v mayskom štýle a obrovských kinosál až po samotné veľdielo Franka Lloyda Wrighta a vrchol mayského obrodenia – Ennis House. No dominujú najmä tie čínske, za čo som nesmierne rád. Scénografka sa musela teda zapotiť. Jedna väčšia-menšia chybička krásy je citeľný dotyk Johna Woo z producentskej stoličky, čo má v akčných scénach za následok, že aziati po zásahu lietajú vzduchom ako v starých (nedobrých) osemdesiatkových akčňákoch z Číny a Hongkongu, aké práve Woo zvykol režírovať. Symbióza čínskej mafie, Los Angeles a konca milénia v spojení s priam dokonalou Antoineho réžiou je úplný balzam na dušu a The Replacement Killers jeden z najlepších (a najlepšie vyštylizovaných) akčných filmov, čo som videl. A jediný dôvod, prečo tu nesvieti päť hviezd je, že som až príliš veľký k... Ah, kašlať na to. --- (26.4.2021) Alebo aj nie. --- "Shit. That kid turns that blender on one more time, I'm gonna shoot him myself."

plagát

The Omega Man (1971) 

"NO. THEY SURE DON'T MAKE PICTURES LIKE THAT ANYMORE." --------- Spolu s Nocou kométy sa jedná o ďalšiu snímku, ktorá ponúka možnosť vychutnať si Mesto anjelov, ešte stále v rozkvete, v tej najlepšej možnej forme – bez ľudskej hávede. Charlton Heston sa s vetrom vo vlasoch preháňa na červenom kabriolete po vyľudnených uliciach Los Angeles, kino má len pre seba (hoci po stýkrát pozerať Woodstock '69, by jednému asi viac preplo ako zo samotnej betónovej pustatiny) a vlastne celé mesto je len jeho, okrem čiernočiernej tmy. No čistá fantázia. Pre milovníkov týchto slnečných ulíc bez akejkoľvek vertikálnosti s výnimkou Downtownu je tento film proste povinnosť, lebo kamera si to jednoznačne užíva. Tak, ako by mal aj divák.

plagát

Mimozemšťani z L.A. (1988) odpad!

Prečo tie osemdesiatkové filmy nikdy nebývajú tak úžasné ako ich plagát? (x) A pre staré vintage pornofilmy to platí dvojnásobne (x/x). S ťažkým srdcom odpad, hoci som zvažoval aspoň jednu hviezdu za ten plagát, Kathy Ireland, ukradnutý záber z Exorcistu a fakt, že sa reálne natáčalo v africkej púšti.