Real Tom Hardy

Filmom drsného charakteru s väzenskou tematikou sa snažím vyhýbať (geniálne výnimky potvrdzujú pravidlo – Felon, Block 99), no Shot Caller je totálna filmová delikatesa so životným výkonom Coster-Waldaua. Príbeh jeho postavy dostávame v troch časových rovinách, ktoré rejža prepája veľmi umne a v správnych chvíľach. Reálie väzenského života a autenticitu tejto stránky snímky posúdiť neviem, z povrchného pohľadu mi prišlo všetko v poriadku, no neviem sa zbaviť pocitu, že keď sa na scenár pozrieš hlbšie, je pomerne plochý a prázdny, len to zakrýva jeho zaujímavé nelineárne podanie a nálož testosterónu alfa-samcov bratstva bielej rasy (Evan Jones potešil, hoc aj na tých pár málo scén). Koniec koncov je to len pocit, preto by som na ten tretí raz už mohol nahodiť aj štvrtú hviezdu, či? --- (18.01.2018) (20.7.2018) (15.6.2021)

Celý film prakticky stojí a padá na tom, aký veľký fanúšik Evy Mendes vlastne si. Ja ju žeriem až príliš, za čo si prirátam body. Až v druhom rade ide všetko ostatné. Bill Guttentag svoje dokumentaristické korene pretavil aj do svojho filmového režijného debutu, čo je cítiť, preto Live! vyzerá ako menší dokumentárny pohľad do zákulisia televíznej exekutívy, resp. snahy jednej kravaťáčky dostať na obrazovky reality-šou ruskej rulety. Snímka tiež vyzerá príliš televízne, nie ako TV film, skôr presne ako ten typ skúšobného pilotného dielu nikdy neodvysielaného seriálu, čo ale vzhľadom k obsahu nevadí. Špatné dielko to vyslovene nie je, no v zásade nemá moc čo ponúknuť. Podpriemer ako vínko, ku ktorému sa paradoxne asi zrejme ešte vrátim. Hviezda z milosti. A spomenul som už Evu Mendes?

Klasický gangsterský príbeh z východných častí Los Angeles, akých sme videli už desiatky, dostal obmenu po vzore modernej doby  – naservíroval do hl. role hrdinku, čo ale nevadí, mne ako zarytému fanúšikovi Prison Break už vôbec, nakoľko padla do rúk D. Garciovej, čo bolo zaujímavé sledovať. Čo tiež bolo zaujímavé sledovať, ba priam možno až radostné – sekundárne obsadenie. Casting director sa s tým musel neskutočne pohrať, lebo to, čo dal dokopy.... Postavy "mexického" pôvodu stvárnili najlepší z najlepších–ktorí tieto role zvyčajne stvárňujú (Danny Trejo, Emilio Rivera, Cesar Garcia, Wilson Ramirez) a k tomu ešte aj príjemný bonus v podobe starého indiána Loua Diamond Phillipsa. Ťažko opíšem, ako ma tieto kombinácie potešili, k čomu musím ale povedať ešte jedno... Trestuhodné. Neskonale trestuhodné (ne)využitie značne pozoruhodného/raritného zoskupenia hereckého ansámblu. Týchto hercov dať dokopy v lepšie natočenom filme, s atraktívnym scenárom a kvalitnejšou produkciou, plus ešte s Noelom Gugliemim, tak sa od šťastia asi pomočím. Nezainteresovanému divákovi Avenge the Crows nezachutí, niekomu so slabosťami na vyššie uvedené rozhodne zabrnká na struny blaha. --- 90s, East L.A. vibes

Bloody Valentine aneb keď sa hráš na velice veľkého rapera, Em na teba vydá diss track a ty po tom radšej zmeníš žáner a skončíš pri takejto teplej hudbe. Nádhera.

"THE PRODIGAL SON HAS RETURNED!" ----------- Žáner katastrofických filmov je prekliaty a ťahá so sebou dolu do pekiel takmer každú snímku, ktorá k nemu privonia. Niekedy mi príde príhodné za zlé kvality viniť žáner, nie film samotný. Potom je tu ale druhý de Bontov režijný počin – Twister. Film s dokonalou atmosférou, perfektnou kamerou (Green, Burgess, Bont), dôkladne vyberanými a ešte lepšie nasnímanými exteriérmi, atraktívnym dejom (v rámci možností filmu o tornádach...), zručným obsadením, pôsobivými špeciálnymi efektami, minimom viditeľných dier v scenári a hudbou od Van Halen. Twister je pre milovníkov búrok, temných hustých mrakov a škaredého počasia bez štipky slnečných lúčov tým pravým, absolútnym nebom. Pre ostatných aspoň nadpriemerným zážitkom. Ešte stále mám viniť žáner? (Posledná polhodina je až moc prehrotená, čo mi vždy bráni dať päť hviezd. No milujem tak či tak.) --- Bonusy: The Making of Twister, Anatomy of a Twister, Chasing the Storm --- Tornado Intercept --- ♪♫ (x) (x / x / x / x / x / x / x) (x) --- (28.5.2018) (4.5.2019) (8.6.2021)

Leguizamo si sadol na režisérsku stoličku po 17 rokoch druhýkrát a priniesol šachový príbeh založený na skutočnosti, nie ako tie vlhké sny scenáristov v Dámskom gambite. Film je v jadre taký druhý menší Kouč Carter, dosť času sa venuje sociálnym otázkam a problematikám, nie však príliš obťažujúcim spôsobom. V zásade mu ale kryje chrbát fakt, že sa udalosti scenára reálne udiali. Jediná vec dvíhajúca obočie sú šachové chyby, ktoré tu zrejme boli pre dramatizáciu aj absenciu dôslednosti tvorcov – čo sa vo filmoch stáva tak často, že to prekvapivé vôbec nie je. Leguizamo ako herec na trón, ako rejža...

Na rozdiel od ostatných uškriekancov som si toto hovno s poľutovaním pozrel, veď čo iné by som mal na práci, a je to presne také isté hovno, ako by sa dalo čakať. Píše sa rok 1536, anglický kráľovský dvor prekypruje černošským obyvateľstvom okupujúcim všetky sociálne vrstvy, od stokára na ulici až po... až po... no... kráľovnú. Je ich tu skoro toľko, až máš pocit, že sleduješ marocké kráľovstvo, nie anglické. Na každom rohu lesby a teploši, medzirasové vzťahy a kritika patriarchátu. No a niekto veľmi chytrý v britskom Channel 5 si povedal, že toto bude velice dobrý nápad. Značne moc by ma zaujímalo racio za touto ideou, "nejaké" tam bude a chcem ho vedieť! Fér ale budem – kamera solídna, interiéry v cajku, kostýmy tiež. Dosť oslavovaný bol aj výkon Jodie Turner-Smith, borci asi dobrý výkon ešte nevideli, treba si ísť pekne pozrieť M. Shannona ak tak x) Každopádne, mohla z toho byť slušná historická miniséria, ktorú by som pozrel s radosťou, nie s nutkavou potrebou ubližovať si. Je to odpad a zároveň nie je, k čomu treba povedať jedno – neklamme si a povedzme si otvorene – odpady rozdávame za černošku v hl. roli, nie za filmárske kvality-nekvality a vo väčšine prípadov (práve v takomto) vyčítame historické nepresnosti len ako zakrytie iných dôvodov než to, že nám skutočne vadí historická nepresnosť, lebo tá (stojím si za tým) vadí v pravom zmysle slova len historikom predmetných období. Anne Boleyn je precedens (toho čierneho Dr. Watsona fakt nerátam), po ktorom eventuálne príde obrovská kopa ďalších podobných prípadov ako je tento, a mňa to teší len z jedného titulu – že si možno jedného dňa Alžbetu II. a princa Philipa zahrá Beyoncé a Jay-Z – a to bude sranda.

Až príšerne nadhodnotená rodinná dráma z prostredia skazeného predmestia Filadelfie, kde je každý špinavý a prehnitý zvnútra aj zvonku, kde sa ideálne každému musíš otočiť chrbtom, inak budeš zranený. Real life shit. Ukričané hysterické matky, neverní otcovia, svine na každom rohu. Taška zvratov väčšia ako v Nezvestných, a to už je krista čo povedať, postavy autenticky napísané, vizuál nadpriemerne zvládnutý, réžia rozhodne pozoruhodná a Kate Winslet magnetizujúca, no aj napriek tomu veľmi slabé tri hviezdy. Teraz už len treba zistiť, čo na tom bolo na tých takmer 90%, ktoré tu svietia. Ale Jess <3 --- Taktiež sa mi po celý čas sledovania do hlavy neustále vtieral Oheň ohňom, hoci vôbec netuším prečo. Každopádne... asi je čas na replay x)

Nakoľko neamatérske – rozumej s rozpočtom a produkčne na vyššej úrovni – porno pochádzajúce z kontinentálnej Číny prakticky vôbec neexistuje (vďaka Mao), najbližšie (a stále na míle ďaleko) k nemu má toto hovno z Hongkongu, ktoré je nasledovníkom špatnej trojice filmov z 90. rokov. Tie sa vôbec nebrali vážne, a to vrátane explicitných scén, ktoré mali suverénne až karikatúrny presah – chlapík vyskočil do vzduchu jak Aladin na lietajúcom koberci a do dámskeho dvora zaparkoval štýlom neopísateľným. Dominovali im však skvelé dobové kostýmy a celkom slušne pošéfované interiéry (najmä teda v prvom filme). V tomto duchu sa pokračuje aj tu, všetko však vyzerá moc farebne, moc umelo. moc neprirodzene, počítačovo, inými slovami: jediné silné stránky filmu dosť pochybných kvalít sú fuč. Zostali len okúzľujúce hongkonské prsia, komické (nie v dobrom) sexuálne scény trvajúce niekoľko sekúnd a hŕba samoúčelného násilia. A na to ti ja z výšky seriem.

"I DON'T RECOGNIZE ANY TRIBUNAL APART FROM THAT OF MY OWN PEOPLE. AND I DON'T NEED ANY DEFENSE. I DON'T CARE HOW LONG I LIVE. I ONLY CARE ABOUT WHAT I'VE DONE FOR MY PEOPLE IN MY LIFETIME." ---------- A hoci "kráľom" dokumentov na tému vojny v Juhoslávii aj naďalej zostáva päťhodinový kolos The Death of Yugoslavia, tento počin z dielne Frontline sa slušne doťahuje so svojou náložou kvalitných archívnych záberov a údernejšou naráciou. Tieto dva faktory spolu s časovým odstupom, novými zábermi vykopávania tiel, dianím v súdnej sieni a eventuálnym verdiktom dotvárajú portrét hrôz vojny na Balkánskom polostrove. Veľmi zručne odvedená a poctivo vyrovnaná dokumentaristika. Od Frontline nič iné už ani nečakám.