Radko

Keď som sa spätne zamyslel nad všetkými tými ojebmi, ktorými sa navzájom "oblažovali" postavy príbehu, došlo mi, že viaceré z nich boli vlastne úplne zbytočné, pretože niekedy naozaj všetci zúčastnení aktéri danej oblbovačky navzájom o podvode vedeli. Otázne je koho teda oblbovali ak nie diváka filmu? No ale čo už. Veď bez týchto dodaných hier by nebol film samotný tak efektný, hravý a pútavý. Ani nie tak plný neprehľadných zvratov, ako píše užívateľ gouryella, ale skôr plný chytrých hier, počítajúcich vopred so správaním protistrany. Vyústenie sa dalo vytušiť a z viacerých narážiek bolo úplne zrejmé. No nevadilo ani toto, pretože takto pútavo prešpekulovaných hračiek nikdy nie je dosť.

Na rozdiel od niektorých tunajších komentárov, ja v pasivite a pomalosti nevidím takmer žiadne negatíva. Pomaly a dôkladne si vychutnávať na maximum radosti života, pospomínať svieže časy lások-nelások v objatí vína a cigar(-iet) a popritom si všeličo prifabulovať, veď plnokrvný príbeh vášní a citov sa tak dobre počúva. Prečo nie? Áno široká je ruská duša, skryje aj dušu dôkladných márnotratno-márnomyseľných lenivcov, zaujímajúcich sa len o pohodlie, komiku a grotesknosť situácie, naplnený bachor a príjemné laškovanie s opačným pohlavím. Michalkov to vystihol s typickou nostalgickou snovou noblesou, obsahujúcou jemnú, ale pritom prenikavú kritiku takéhoto spôsobu života. Ale zároveň trochu pochybujem, či sú tí, čo nadávajú na neschopnosť a nečinnosť hrdinov filmu naozaj presvedčení o tom, že celoživotné ustavičné naháňanie sa za majetkami, ideami, teóriami a kvantitami čohokoľvek ako škrečok v koliesku je vôbec nejakým spôsobom zmysluplné a k pocitu spokojnosti vedúce.

Ťah na bránu si Aldrich dokázal zachovať od svojich raných filmov až po tie posledné. V popredí filmu "Útok!" nie sú technicky vypiplané súboje Nemcov a Američanov počas druhej svetovej vojny. O to tu tentokrát vôbec nešlo. Podstatou je smutná skutočnosť, že presadzovanie neschopných idiotov v mene bratríčkovania a rodinkárstva sa v spoločnosti vyskytuje vždy, na ktorejkoľvek strane barikády. Okrem držania slabocha vo veliteľskej funkcii z dôvodu predpokladaných výhod v čase mieru, sa na druhej strane ukáže oddanosť jednotke hraničiaca s fanatizmom. Takéto niečo tiež posúva hranice prirodzeného odstupu od vojnového besnenia kamsi mimo (čo je výstižne vystihnuté myšlienkou: "ak mi veliteľ svojou chybou spôsobí, že prídem o jediného chlapa, strčím mu granát do krku"). No a po tretie je tu ukázaná až prílišná servilnosť a oddanosť vojenskému poriadku, napriek prípadnej ujme spôsobenej jeho dôslednýcm dodržiavaním. Vyberte si. Aldrich toto všetko ponúka zakomponované do svižne odsýpajúceho deja odohrávajúceho sa priamo na frontovej línii, uprostred rozstrieľaných európskych mestečiek, r. P. 1944.

Základom posúdenia vplyvu na životné prostredie sú ultra zrýchlené bitky (= voda, vzduch i pôda sú ohrozené - treba konať rýchlo), explozívne náramky na rukách (= enviro situácia je globálne výbušná), hrdzavá otravná dievčina (= svet plný jedov koroduje), naháňačky áut (= emisie), primitívny dej (= posúdenie musí byť polopatické). Lokalizácia deja (Maďarsko, Rumunsko, Ukrajina) upozorňuje v druhom pláne na skutočnosť, aký geografický priestor vyčlenili "vyspelé štáty" pre svoj trh odpadových aj tovarových prebytkov.

O čo beží šesťdesiatnikovi, klaviristovi a hlavnej postave v jednom, podľa jeho vlastných slov : "keby nejaká tridsiatka našla dôvod zdieľať so mnou zvyšok života a mať dieťa". Žiaľ, z pána ide asi toľko pozitívnej životnej energie a vôle po láskyplnom partnerskom živote asi ako je možné nasať nadýchanej sviežosti zo spráchnivelých plesových šiat na ušmudľanej povale. Nevravím, skladby klaviristu pomerne presne vystihujú jeho frustráciu z nevydarených partnerských pokusov. Tiež jeho úvahy i knihami nabitý byt svedčia o tom, že to zrejme truľo nebude. Na sto honov je však z neho cítiť potlačovaná agresivita. Ženy to dokážu intuitívne vycítť, a pokiaľ takýto chlap neoplýva dostatočným kontom alebo výzorom, aká perspektíva by ich asi čakala po spriahnutí sa s ním? Druhou príčinou sú zrejme nereálne vysoké nároky jeho samotného, veď vyškrtávaním potencionálnych samičiek si sám berie vietor z plachiet. Možno je v ňom pud zrodiť dieťa, ale zároveň má asi podvedomý strach pred vpustením ďalšej osoby do udržiavaného staromládeneckého bytu, kde má roky všetko ním určené pevné miesto .

Variácie trapnosti. Skupina rekordmanov vymýšľa niečo, čím by sa akokoľvek dostala do obrazu, ďaľšia skupina - podnikateľov rozmýšľa nad efektívnym zvečnením svojho produktu. No a tretia skupina šašov-umelcov podlieza latku hóch umeníčka, o ktorom snila počas štúdií a berie kadejakú fušerinu - pretože: "Žít se musí, ne?" Keď to nevyjde, urobí sa z toho artovka, kde sa ironicko - sebakriticky ukáže vyšinutý systém prideľovania grantov a modlikania o ne, nakrúcanie nevytúženého filmu v miništábe na nervy si lezúcich ľudí, korenie sa sponzorom a spoznávanie rozmerov rekordov rozmanitej skupiny čudákov, zjednodušene: spoznávanie veľkosti v malosti či naopak.

Nechceš Indulonu? Najvýstižnejšie komentáre: hippyman, Tetsuo.

Strádanie a život civilistov talianskeho vidieka počas druhej svetovej vojny je v poriadku, no neodpustím si poznámku. Odvaha matky, putovať s dcérkou krajinou sexuálne vyhladnutých chlapov rôznych strán frontu sa mi zdala trúfalá. Hrdinka neobsedela v Ríme, kde mala mužskú záštitu a ani neskôr, kedy ju čertovský oheň hnal rýchlo z vidieka. V čase, keď oblasťou valili rôzne vojská. Dve osamelo putujúce ženy pôsobia vždy na vojakov ktorejkoľvek strany ako med na osy. Symbolická scéna v kostole (strata Božej opory) a následné scény piety, upriamujúcej na nezničiteľnú materinskú lásku neprebili pocit neuváženého konania vdovy. Navonok ukazovaná odvaha bola v jej prípade skôr náhlym emočným rozhodnutím, víťaziacim nad racionalitou, spočívajúcou v zabezpečení základného bezpečia.

Chabrol a kriticko analyzujúce príbehy vyšších stredných vrstiev spoločnosti patria tak akosi k sebe. Aj tu. V popredí je prenasledovanie výčitkami svedomia vraha, ktorý nedokáže udržať vedomie viny v samom sebe a postupne sa zverí okoliu. To však namiesto odsúdenia chápavo prikyvuje priznaniu. Vylučuje a odmieta možnosť, aby sa vrah priznal na polícii. Motívom správania najbližších je zrejme snaha za každú cenu udržať všetko pod pokrievkou, len aby náhodou čosi v premazanom súkolí slušnej povesti rodiny, prostredia a firmy neprasklo a aby zdanie fungovania na úrovni ostalo zachované. Ďalšia skvelá analýza rozožierania svedomia vinníka a vysporadúvania sa okolia s otázkou zhrešenia ich blížneho limitovaná spoločenským prostredím.

Snaha o vystihnutie hrôz nacistickej ideológie na príklade rozpadu trojkamarátstva mladíkov z ostrova Dubrovník. Mierne tendečné dielo, drukujúce politicky komunistom ako jedinej pozitívnej sile odporu voči ustašovsko nacistickému režimu i okupantom. Film je obrazom situácie národa vymedzujúcemu sa voči novej štruktúre moci (/s výnimkou preslávenej klinco-do-hlavovej scény v autobuse). Poznámka: Množstvo zakomplexovaných Chorvátov sa vplyvom doby a ideológie zmenilo na sadistických poľovníkov na Srbov a Židov. Analógie prístupu ustašovcov v desnom zaobchádzaní k spoluobčanom počas II. svetovej vojny sú ale v strednej Európe pomerne časté. Dva príklady: politická strana Šípové kríže v Maďarsku, ktorej hlavným cieľom bolo vyvraždiť všetkých živých Židov, či pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy na Slovensku aktívne pomáhajúce SS, likvidujúce partizánov i civilistov.