ScarPoul

Bez Alana Arkina to nie je ono. A bál som sa obrovského úpadku. Ten tu do určitej miery aj je. Niektoré charaktery ( hlavne Normanová dcéra a vnuk) úplne odpadnú od svojich charakterov z predchádzajúcich sérií a idú si ako keby v nových postavách. Uvedomujem si, že Chuck Lorre potreboval všetko nejako zmysluplne ukončiť, ale niektoré tie dejové línie mi prišli vďaka tomu znova vytvorené. Vedľajšie línie nefungujú tak ako by mali ( línia s peniazmi) a tých emócií a prezretí je tu tiež pomenej. Lenže tá spoločnosť v ktorej som sa niekoľko častí nachádzal je príliš príjemná na to, aby vyslovene nudila, alebo kazila výsledný dojem. Zamrzí len to, že sa tomu nedostalo väčšieho a razantnejšieho zakončenia. Ale nechcem byť nevďačný. Nie je to (ako som už písal na túto tému) nejaká úžasná seriálová udalosť. Je to len také milé pripomenutie vlastnej smrteľnosti a tiež toho, že nikdy nie je neskoro, hoci už neskoro fakt je. Najslabšia séria, ktorá ale našťastie nepokazila to, čo pokaziť mohla. 3.séria - 70%

Prvá časť sa mi páčila o trošku viac. To ale neznamená, že by toto bolo zlé. Post Covid filmy pekne zhrňujú celú situáciu ohľadom celej vírusovej krízy. Dokonca prinášajú odpovede a riešenia. A to celkom originálne, hoci stále v duchu celej série.  Trey Parker a Matt Stone môžu byť akýkoľvek, ale veľmi dobre chápu, že to, čo skutočne v týchto časoch potrebujeme je malá troška Tegridy. Vyriešilo by to kopec problémov. A Space Jam 2 nemusel nikdy vzniknúť. Treba sa nad tým, keď už nič iné, aspoň zamyslieť.

Zase raz čarosmutné. Sandy a Norman sú skvelí parťáci. Ich hláškovanie je najzábavnejšou vecou na celom seriály. Možno ešte šteky Allison Janney, Haley Joel Osmenta a Boba Odenkirka. Posledné dve časti pôsobia ale rozpačito a nie tak ucelene ako tomu bolo na začiatku série. Stále je to zábavné a má to svoje silné momenty. Celé to pôsobí ako skvelá náplasť na dnešnú dobu. Hlavne v rámci sebareflexie. Síce to neponúka nič prevratné a nové, ale Douglas a Arkin sú skvelí a ťahajú to na svojich ramenách do vôd nadpriemeru. O trošku slabšie ako prvá séria, ale stále rovnako zábavné. 2. séria - 70%

Jediný dôvod prečo to naozaj funguje je Tom Hardy a to, že si svoju postavu Eddieho Brocka náležite užíva. Jeho hláškovanie s Venomom síce pripomína vzťahovú komédiu, ale zároveň sa stáva ťahúňom filmu z nudných vôd. A tie tento príbeh teda obklopujú zo všetkých strán. Postavy ( aj tie z predchádzajúceho filmu) sú tu zase raz do počtu a ich dopad a vývin v rámci dejovej línie je takmer nulový. Čo ale zamrzí ešte viac, je absencia hodnoverného záporáka. Carnage má v komikse rovnako bohatú históriu ako Venom. Tu je ale na pozícií druhotriedneho záporáka. Rovnaká druhotriednosť bola už v prvej časti. A na to, že Venom neustále prognozuje svoju smrť, alebo obrovskú slabosť voči svojim nepriateľom,  akosi z tých stretov vychádza bez väčšej ujmy. To, že tým zabíja napätie je asi každému jedno. Akákoľvek snaha o presahy je tu skôr vtipná a trápna, než aby splnila účel. A digitálny bordel tomu ešte uberá na atmosfére. Pomáhajú si ním pri všetkom. Aj ten posledný záber na pláži má tak digitálne vlny až z toho príde človeku smutno. Náznak spojenia s MCU poteší. Ale to by nemohol byť Venom mierne podpriemernou sériou. Venom 2 je tak v konečnom dôsledku potvrdením, že Andy Sarkis je lepší ľudoop, ako režisér.

Venom ako taký je celkom obstojný komiksový film. Jeho najväčšou devízou je Tom Hardy a jeho logické lapsusy a myšlienkové pochody, ktoré zažíva od spojenia so symbiotom až po koniec. To jediné na tomto filme pôsobí uveriteľne, zaujímavo a inak. Všetko ostatné je generická blbina, kde dominuje CGI viac, ako by bolo nutné. Vzťahy takmer nulové a to nerozprávam o záporákovi, ktorý je ( v ľudskej aj mimozemskej podobe) trestuhodne nevyužitý. Nemám rád tieto nevyrovnané vzťahy. Nemám rád emočné puto, ktoré nemá ako vzniknúť. Čakal som, že Venom a Eddie budú mať nejakú svetlú chvíľu, ktorá ich naozaj spojí. Pripustiť, že sa tak stalo mi príde lenivé. Nie je to tam. Aspoň nie v takej podobe, aby som tomu mohol plnohodnotne uveriť.  Cítiť v tom veľa zásahov. Pozrel som si to po dlhšom čase a som potešení, že ma to nenudilo. Ale chyby tu tentoraz bili riadne do očí. Potenciál to malo a ako to už v prípade nových kasových trhákov býva, zostal zase raz nevyužitý.

Ono to nie je o divadle a herectve ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Všetky dejové línie majú doprovodný charakter a snažia sa ozvláštniť ústrednú myšlienku seriálu. A tou je vysporiadanie sa so svojou smrteľnosťou. Staroba nie je ľahká. V prevedení ústredného dua Douglas a Arkin je dokonca trestuhodne cynická, nepríjemná a smutná. A byť tam niekto iní, nemuselo by to ani z polovice fungovať tak, ako to funguje teraz. V konečnom dôsledku je celé pozadie bezútešné, ale postavy sa to snažia brať s humorom a s nadhľadom. To sa im ale nie vždy darí. Dej je plynulý. Emócie sú pekne rozložené. A celé je to uveriteľné a vôbec nie hlúpe. Nejedná sa o žiadne veľké dielo. Je to len séria príjemných a nepríjemných stretnutí dvojice priateľov v období, kedy ich už asi veľa dobrého nečaká. Hoci oni sa snažia, aby tomu tak nebolo. 1.séria - 80% Zase raz čarosmutné. Sandy a Norman sú skvelí parťáci. Ich hláškovanie je najzábavnejšou vecou na celom seriály. Možno ešte šteky Allison Janney, Haley Joel Osmenta a Boba Odenkirka. Posledné dve časti pôsobia ale rozpačito a nie tak ucelene ako tomu bolo na začiatku série. Stále je to zábavné a má to svoje silné momenty. Celé to pôsobí ako skvelá náplasť na dnešnú dobu. Hlavne v rámci sebareflexie. Síce to neponúka nič prevratné a nové, ale Douglas a Arkin sú skvelí a ťahajú to na svojich ramenách do vôd nadpriemeru. O trošku slabšie ako prvá séria, ale stále rovnako zábavné. 2. séria - 70% Bez Alana Arkina to nie je ono. A bál som sa obrovského úpadku. Ten tu do určitej miery aj je. Niektoré charaktery ( hlavne Normanová dcéra a vnuk) úplne odpadnú od svojich charakterov z predchádzajúcich sérií a idú si ako keby v nových postavách. Uvedomujem si, že Chuck Lorre potreboval všetko nejako zmysluplne ukončiť, ale niektoré tie dejové línie mi prišli vďaka tomu znova vytvorené. Vedľajšie línie nefungujú tak ako by mali ( línia s peniazmi) a tých emócií a prezretí je tu tiež pomenej. Lenže tá spoločnosť v ktorej som sa niekoľko častí nachádzal je príliš príjemná na to, aby vyslovene nudila, alebo kazila výsledný dojem. Zamrzí len to, že sa tomu nedostalo väčšieho a razantnejšieho zakončenia. Ale nechcem byť nevďačný. Nie je to (ako som už písal na túto tému) nejaká úžasná seriálová udalosť. Je to len také milé pripomenutie vlastnej smrteľnosti a tiež toho, že nikdy nie je neskoro, hoci už neskoro fakt je. Najslabšia séria, ktorá ale našťastie nepokazila to, čo pokaziť mohla. 3.séria - 70%

Ono to nie je o divadle a herectve ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Všetky dejové línie majú doprovodný charakter a snažia sa ozvláštniť ústrednú myšlienku seriálu. A tou je vysporiadanie sa so svojou smrteľnosťou. Staroba nie je ľahká. V prevedení ústredného dua Douglas a Arkin je dokonca trestuhodne cynická, nepríjemná a smutná. A byť tam niekto iní, nemuselo by to ani z polovice fungovať tak, ako to funguje teraz. V konečnom dôsledku je celé pozadie bezútešné, ale postavy sa to snažia brať s humorom a s nadhľadom. To sa im ale nie vždy darí. Dej je plynulý. Emócie sú pekne rozložené. A celé je to uveriteľné a vôbec nie hlúpe. Nejedná sa o žiadne veľké dielo. Je to len séria príjemných a nepríjemných stretnutí dvojice priateľov v období, kedy ich už asi veľa dobrého nečaká. Hoci oni sa snažia, aby tomu tak nebolo. 1.séria - 80%

Túto Kingovku som nečítal. Ale oceňujem veľmi, že Cronenberg dokázal atmosférou, aspoň z časti vystihnúť tú tenkú hranicu nadprirodzena a zaujímavých postáv, ktoré sú pre Kinga také typické. Walken ako médium funguje perfektne. A hoci film ako taký, pôsobí skôr epizodicky, je odkrývanie tohto charakteru natoľko zaujímavé, že dokáže udržať pozornosť celý film. Hororových prvkov je tu málo. Dokonca je to trošku netradičný film na tvorcu Cronenbergovho formátu. Ale emočne, dialógovo a atmosféricky patrí Mŕtva zóna k tým lepším adaptáciám. Až trošku zamrzí úsmevný koniec ( ktorý je už takým trademarkom pre Kingov svet) ktorý ale v rámci doby a aj rozprávačských postupov funguje podstatne viac, ako by tomu bolo dnes. Cronenbergovi väčšie rozpočty veľmi svedčia. A mňa ako tvorca baví stále viac a viac.

Posledný príbeh je najmenej konzistentný. Ale nedá sa mi uprieť mu určité kvality, pretože ak sa Hamagučimu nedá vyčítať jedna vec, tak je to nápaditosť s ako pristupuje k ľudským emóciám. Jeho filmy sú komplexné, civilné, jednoduché a predsa niečím špecifické, čarovné a zaujímavé. Aj keď tých filmových formálnych prostriedkov tu je pomenej a celé to pôsobí ako scény z divadelného predstavenia. Každý jeden príbeh má v sebe niečo čarosmutné. Jedná sa o drobný výsek zo života hlavných hrdinov v ktorom nachádzajú určité potešenie, alebo si vďaka nim uvedomia dôležité veci. Aj napriek všednosti sú filmy zvláštne iné. Nie úplne zakotvené v realite, ale v niečom predsa len také, že ju skvelo popisujú. Príde mi to ako keby som čítal nejaký výborný román od japonského autora. Napríklad aj toho Murakamiho, ktorého Drive my Car práve Hamaguči adaptoval. Po tomto filme sa na túto jeho adaptáciu teším zase o trochu viac. Mierne nadhodnocujem. Ale viem, že mi niektoré úseky ešte dlho budú chodiť po rozume.

Brucho vagína, pištoľ ruka, obrazovka plná vnútorností. Bičíky. Pálenie cigarety o prsník. Maznanie sa s obrazovkou. Blikajúca helma. Famme Fatale v červenom. James Woods behajúci z jedného miesta na druhé. Škrtenie. Snuff. Televízia. VHS kazety. Aj statické aj tie čo sa hýbu a vzdychajú. Sekty a organizácie ovládajúce mysle. Bizarnosť. Prapodivná dcéra. A James Woods zase raz behajúci z jednej časti mesta na druhú. Skvelé zúžitkovanie všetkého čo dovtedy Cronenberg nakrútil. Film o ktorom sa dá diskutovať s rovnakou radosťou ako sa to robí s ranným Lars Trierom. Vie to znechutiť v rovnakej miere, v akej to vie aj pobaviť. Takmer na plný počet.