ScarPoul

Kaufman si sadá za režisérsku stoličku a začína rozprávať svoj príbeh o smrti. Synekdocha je film nútiaci vás vnímať a rozmýšľať. Stiera to, čo je reálne a to čo je fiktívne. Hrá sa s významami a používa obrovské množstvo metafor a symbolizmov. Pracuje s pocitmi a pracuje s úvahami. A pozerá sa na neho dobre. Postupne aj napriek rozbitej štruktúre vám začnú dávať niektoré veci zmysel a v niektorých nájdete aj pochopenie a aj docenenie autorského zámeru. Herci sú parádny a fikčný svet ktorý tvoria a v ktorom zároveň žijú, dýcha. Prečo je to ale potom na konci chladné a uzatvorené do seba? Je to o tvorbe, živote, láske, samote, sexe, umení, rodine, smrti a spomienkach. Ale za celý ten čas ma to nechytilo. Ako keby som bol len v múzeu do ktorého som sa dostal kvôli školskej exkurzií. Dokážem oceniť čo tam je. Archetypy ktoré dané obrazy zobrazujú sú funkčné a dokážem sa s nimi stotožniť. Ale žiadny z nich mi neukázal niečo čo by som nevedel. Alebo niečo čo by mi pomohlo nazerať na tieto veci inak. Ale v zásade som spokojný, že som to konečne videl.

Najväčší problém je úplne jasný. Svet dospelých a svet Enoly nekorešpondujú. Ona je chytrejšia ako dospelí? Nemyslím si. A tento nepomer je veľmi citeľný v dvoch scénach. Prvá scéna nám ukazuje Enolu ako umne bojuje s vrahom. Predstiera utopenie, bojuje s využitým svojho prostredia a nakoniec zvládne utiecť. Druhá scéna ukazuje ako je veľmi hlúpo chytená aj odvedená do dievčenskej školy z ktorej ju musí niekto vyslobodiť a aj to veľmi prapodivným a nefunkčným spôsobom. A takýchto scén je tam veľa. Strieľanie v tme so zbraňou ktorá si vyžaduje presnosť, motívy matky k odchodu a jej hľadanie, ktoré sa z priority postupne stáva druhotnou záležitosťou ( hoci stopy boli zanechané a následne vo finále povedané, že sa vlastne nezvestnú matku hľadať vôbec nemalo) alebo už len feministicko liberálny podtext, ktorému by som sa v dobe Sherlocka Holmesa asi zasmial. Bradbeer sa snaží mať nadhľad ale vo filme mu skrátka nefunguje veľa vecí. Vzťah Henryho Cavilla a mladej Millie je jediný funkčný a zaujímavý. Keby sa jednalo o mentorstvo celý ten generačný predel by bol zaujímavejší a ľudskejší. Toto mi príde ako snaha z ďalšej série vytrieskať nejaký peniaz. Millie a Henry v pohode. Za nich by som dal 2*. Má to skvelú úvodnú pol hodinu. To že sa z toho neskôr ( po vlakovej scéne) stane úplne iný film asi nebudem riešiť. Je to ale škoda. Potenciál to malo. Po druhom pozretí zvyšujem o hviezdu. Nie je to až taká katastrofa, ako som si myslel. Hoci vyššie spomenuté veci stále platia.

Myslím si, že je zbytočné vypichovať chyby. Je to starý film a zároveň robený za málo peňazí. Je to tam cítiť. Hádam až na Barlowov výzor, ktorý je parádny. Hooper je v prvej polovici doslovný, hoci si uľahčuje niektoré veci tým, že niektoré postavy sú nositeľmi dejových zvratov hoci v knihe hrali vedľajšie husle. Ale chápem to. Načo sa strácať v množstve mien. Príbeh ako taký funguje. Nenudí. Má atmosféru a kupodivu slušné herecké výkony. Len od polovice mi to príde že postupne budované napätie ide do stratena. Režisér s tvorcami sa odrazu snažia rýchlo a logicky film ukončiť pričom pôda, ktorú si na to pripravovali je tým pádom trestuhodne odbitá a zbytočná. Je to škoda. Knihu považujem za jednu z najlepších vecí čo King napísal. Ale v zásade sa mi potvrdilo len to, že ak má niekto adaptovať Kinga musí to byť tvorca s víziou a silným citom pre postavy. Inak skončí na pol ceste. Čo je prípad aj Prekliatia Salemu. Možno dakedy skúsim aj verziu z 2004. Videná DC - 184 minútová verzia.

Mám rád takýto druh filmov. Tá nejednoznačnosť medzi tým, čo je dobré a tým čo nie, je tu veľmi tenká. Motivácie fungujú na výbornú a rovnako aj prepletanec osudov. Každej postave film venuje samostatný priestor a snaží sa o charakterový prienik, ktorý v zásade udáva tempo celému filmu a zároveň ho poľudštuje aj keď charaktermi, ktoré väčšinu času nie sú príjemné. Holland v pohode. Pattinson a zvyšok tiež. Campos mal asi veľmi jasnú víziu ako film spraviť a myslím si, že trafil klinec po hlavičke. Film začína ako bezútešný príbeh plný bolesti a smútku. Končí navlas rovnako. Ale nedá sa mi nedodať, že možno ku koncu bolo toho zla na tom svete o trošku menej. Každopádne milé prekvapenie, ktoré podľa traileru nevyzeralo na veľa a v konečnom dôsledku potešilo viac ako posledný film od Coenovcov.

Posledná séria je akýsi nepodarok. Postupne budované charaktery tu končia svoju púť v nezmyselných scénach a finále v sebe nesie pachuť hlúpej a odfláknutej roboty. Už 7 séria pokulhávala logicky. Ale tu to vyzerá, že to písalo malé dieťa bez znalosti predchádzajúcich sérií. Pre mňa najväčšie sklamanie v rámci televíznej tvorby. 8.séria - 40%

Siedma séria má strašne veľa logických chýb a v niektorých miestách až príliš tlačí na pílu. Až na pár naozaj výborných scén, je to ale skôr prológ k veľkému finále. Neviem. V tomto smere so čakal väčšiu prepracovanosť. Neviem či je to menším počtom dielou, alebo faktom, že George R.R. Martin ešte svoje knižky nedopísal. Každopádne finálny diel potešil. 7. séria - 70%

Aboslútne popiči.. Niekoľko dielov bolo takých, že som bol neuveriteľne šťastný, že vôbec toto pozerám a že to vôbec existuje. 6. séria - 100%

Dopozeraná piata séria. S každým dielom sa to posúva vyššie a vyššie. Neviem sa dočkať toho ako to skončí. 5. séria - 100%

Okej priznávam. Jedná sa o jeden z najlepších súčasných seriálov. Neviem to prestať sledovať. 4. séria - 100%.

Po tretej sérií zvyšujem na plný počet. Nechcel som tomu veľmi pripisovať dôležitosť, keďže sa jedná o seriál, ktorý ospevujú všetci, ale musím uznať, že dejové línie a vyspelosť postáv aj spôsob s akým tvorcovia s nimi narábajú hraničí z takou mierou profesionality, že mi to začína lahodiť. A aj príšer a nadprirodzena je tam už trochu viacej. Idem nedočkavo na 4 sériu. Zatiaľ 3. séria - 100%