ScarPoul

Myslím si, že základným kameňom úrazu je fakt, že film rieši len jednu rovinu problému. Konfrontovaný týpek na konci to bohužiaľ zosumarizuje pomerne trefne. Nepoznáme tých ľudí. Sú očividne veľmi chorý. Ani jeden z nich nevyzerá úplne normálne a cítiť za tým silnú emočnú deformáciu. Film upozorňuje už len na dôsledok...ktorý je nechutný, nepríjemný a hlavne veľmi smutný. Je to komplexný problém, ktorý si vyžaduje komplexné riešenie. Neviem či túto problematiku vie vyriešiť zrovna takýto dokument, hoci to že sa o ňom bude rozprávať určite pomôže. A hlavne by mohol pomôcť tým, ktorí sú tým dôsledkom postihnutí najviac. Jedná sa o veľmi nepríjemnú vec. Klobúk dole pred trojicou herečiek, ktoré to zvládli... Na ich mieste by som mal s tým obrovský problém...niektoré veci som mal problém dopozerať už len z pozície diváka... Spravené je to dobre. Je to trefné, zapamätateľné a znechucujúce. Čo si myslím, je správny začiatok. Zároveň to ale ukazuje na množstvo pokazených ľudí...ktorý v rámci vlastnej snahy o fungovanie kazia ďalšiu novú generáciu. Začarovaný kruh, ktorý má v sebe viac smútku, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Preto keď sa tam zjaví úplný dobrák... a jedna z hlavných herečiek je týmto stretom dojatá...zafunguje to aj voči divákovi. Tiež ma to potešilo a vrátilo trošku vieru v ľudstvo. Určite to treba púšťať na školách. A určite nie v cenzurovanej verzií. Nech poriadne decká vidia s čím majú dočinenia. Pre mňa jedna z tých dôležitých vecí (filmov) ktoré by mal poznať a vidieť hádam každý.

Kaufmanova Kým sa skončí táto noc. O samote. Bolesti. Túžbe milovať. Byť milovaný. A o všetkom medzi tým. Hľadanie toho kým sme, kým sme boli a či môžeme byť niekým iným. Kaufman nesklamal čo sa týka nápadov a umne napísaných dialógov. Hoci sa jedná o stop motion animation, postavy pôsobia uveriteľne a systematicky predávajú divákovi pocity smútku a čarosmutnej radosti a následného rozčarovania. Anomalisa je film, ktorého koncepciu ruší len jedna jediná vec - samotná scéna konferencie. Hoci chápem čo ňou chcel tvorca povedať. Bez nej by mi ale niektoré veci fungovali v rámci katarzie lepšie. Ale aj tak sa jedná o výborný a úprimný film. Fungoval by skvelo aj ako hraný film a funguje tak aj v tejto podobe. Thewlisov hlas perfektný. Mal by dabovať viac.

Pamätám si, že ako malý som to zbožňoval. Bol som presvedčený, že prejsť všetkými 35 komnatami je niečo čo môžem spraviť aj ja - malý chlapec zo Záhoria. Dnes samozrejme viem, že aj keby to bolo možné, som na to príliš lenivý. To ale neuberá snímku na pôsobivosti, hravosti a akčnosti. Lau Kar Leung romantizuje Shaolin ako mnoho tvorcov pred ním aj po ňom. Liu v podaní Gordona Liua je typický hrdina tohto žánru. Zbrklý, nepozorný ale v procese napredovania shaolinskou hierarchiou nadobúda silu a schopnosti, ktoré mu pomôžu oslobodiť nádor od utlačovateľov a zároveň vytvoriť 36. komnatu, kde aj obyčajný človek, nezasvätený do tajov Buddhovej cesty, môže prejsť bojovým výcvikom. Je to dobrý film. Nezostarol ani vizuálom ani myšlienkou. Jedno zo styčných diel, ktoré podľa môjho názoru treba vidieť.

Začína to ako zbesilá jazda plná nápadov a zaujímavých charakterov. Nezvyknem často pozerať anime ale sem tam sa k tomu dostanem. Príbehy s príčinou Puberty Syndromu majú nadprirodzenú premisu a jeho obeťami sú dievčatá. Plus hlavný hrdina Sakuta je stále nad vecou a miestami parádne sarkastický. Problém nastáva od polovice. Prvých 6 dielov bolo dokonalých. Riešili sa tam vzťahy a nadprirodzené udalosti. Potom prišla dvojica príbehov, ktoré som pretrpel. Neboli zaujímavé a mimo vecí ktoré sme už dávno vedeli - že sú vlastne postavy skrz naskrz pozitívne a pomáhajú si - nemali veľmi čo ponúknuť. Posledná trojica príbehov bola priemerná. Vyriešili sa náznaky z predchádzajúcich častí a zároveň to umocnilo niektoré vzťahy ale výsledok je nemastný neslaný. A som z toho sklamaný. Začínalo to ako niečo nové a svieže, s malým počtom epizód a aj tak sa tam dostal pocit, že niektoré diely sú skrátka na vyplnenie. ALE považujem toto len za jednu časť daného príbehu. Niektoré veci sa ešte neuzatvorili a to - ako pevne verím - vysvetlí film. Podľa toho hodnotenie ešte upravím. Takto je verdikt nasledovný - nie je to strata času, ale aj keby ste to nevideli, neubudlo by z vás.

Film, ktorý sa dostane pod kožu. Nech robíte, čo robíte. Systematická deštrukcia morálnych hodnôt očami chlapca, čo chcel byť hrdinom a potom uvidel realitu v celej svojej krutej kráse. Klimov nenecháva diváka vydýchnuť a Rodionova kamera pláva priestorom ako ďalšia postava. Pre tých čo ospevovali 1917 od Mendesa ( tiež medzi nich patrím) ocenia podobné kamerové kúsky hoci ešte v oldschoolovej forme. Ručná kamera vtedy robila svoje. Navždy mi zostane v pamäti takmer šialený výraz Alexeja Kravčenka pri finále v Perekhodoch, ktoré trvá viac než 50 minút. Jeden z najsugestívnejších a najnepríjemnejších zážitkov aké som na tému vojny videl. Rozhodne odporúčam. Každému.

Kaufman si sadá za režisérsku stoličku a začína rozprávať svoj príbeh o smrti. Synekdocha je film nútiaci vás vnímať a rozmýšľať. Stiera to, čo je reálne a to čo je fiktívne. Hrá sa s významami a používa obrovské množstvo metafor a symbolizmov. Pracuje s pocitmi a pracuje s úvahami. A pozerá sa na neho dobre. Postupne aj napriek rozbitej štruktúre vám začnú dávať niektoré veci zmysel a v niektorých nájdete aj pochopenie a aj docenenie autorského zámeru. Herci sú parádny a fikčný svet ktorý tvoria a v ktorom zároveň žijú, dýcha. Prečo je to ale potom na konci chladné a uzatvorené do seba? Je to o tvorbe, živote, láske, samote, sexe, umení, rodine, smrti a spomienkach. Ale za celý ten čas ma to nechytilo. Ako keby som bol len v múzeu do ktorého som sa dostal kvôli školskej exkurzií. Dokážem oceniť čo tam je. Archetypy ktoré dané obrazy zobrazujú sú funkčné a dokážem sa s nimi stotožniť. Ale žiadny z nich mi neukázal niečo čo by som nevedel. Alebo niečo čo by mi pomohlo nazerať na tieto veci inak. Ale v zásade som spokojný, že som to konečne videl.

Najväčší problém je úplne jasný. Svet dospelých a svet Enoly nekorešpondujú. Ona je chytrejšia ako dospelí? Nemyslím si. A tento nepomer je veľmi citeľný v dvoch scénach. Prvá scéna nám ukazuje Enolu ako umne bojuje s vrahom. Predstiera utopenie, bojuje s využitým svojho prostredia a nakoniec zvládne utiecť. Druhá scéna ukazuje ako je veľmi hlúpo chytená aj odvedená do dievčenskej školy z ktorej ju musí niekto vyslobodiť a aj to veľmi prapodivným a nefunkčným spôsobom. A takýchto scén je tam veľa. Strieľanie v tme so zbraňou ktorá si vyžaduje presnosť, motívy matky k odchodu a jej hľadanie, ktoré sa z priority postupne stáva druhotnou záležitosťou ( hoci stopy boli zanechané a následne vo finále povedané, že sa vlastne nezvestnú matku hľadať vôbec nemalo) alebo už len feministicko liberálny podtext, ktorému by som sa v dobe Sherlocka Holmesa asi zasmial. Bradbeer sa snaží mať nadhľad ale vo filme mu skrátka nefunguje veľa vecí. Vzťah Henryho Cavilla a mladej Millie je jediný funkčný a zaujímavý. Keby sa jednalo o mentorstvo celý ten generačný predel by bol zaujímavejší a ľudskejší. Toto mi príde ako snaha z ďalšej série vytrieskať nejaký peniaz. Millie a Henry v pohode. Za nich by som dal 2*. Má to skvelú úvodnú pol hodinu. To že sa z toho neskôr ( po vlakovej scéne) stane úplne iný film asi nebudem riešiť. Je to ale škoda. Potenciál to malo. Po druhom pozretí zvyšujem o hviezdu. Nie je to až taká katastrofa, ako som si myslel. Hoci vyššie spomenuté veci stále platia.

Myslím si, že je zbytočné vypichovať chyby. Je to starý film a zároveň robený za málo peňazí. Je to tam cítiť. Hádam až na Barlowov výzor, ktorý je parádny. Hooper je v prvej polovici doslovný, hoci si uľahčuje niektoré veci tým, že niektoré postavy sú nositeľmi dejových zvratov hoci v knihe hrali vedľajšie husle. Ale chápem to. Načo sa strácať v množstve mien. Príbeh ako taký funguje. Nenudí. Má atmosféru a kupodivu slušné herecké výkony. Len od polovice mi to príde že postupne budované napätie ide do stratena. Režisér s tvorcami sa odrazu snažia rýchlo a logicky film ukončiť pričom pôda, ktorú si na to pripravovali je tým pádom trestuhodne odbitá a zbytočná. Je to škoda. Knihu považujem za jednu z najlepších vecí čo King napísal. Ale v zásade sa mi potvrdilo len to, že ak má niekto adaptovať Kinga musí to byť tvorca s víziou a silným citom pre postavy. Inak skončí na pol ceste. Čo je prípad aj Prekliatia Salemu. Možno dakedy skúsim aj verziu z 2004. Videná DC - 184 minútová verzia.

Mám rád takýto druh filmov. Tá nejednoznačnosť medzi tým, čo je dobré a tým čo nie, je tu veľmi tenká. Motivácie fungujú na výbornú a rovnako aj prepletanec osudov. Každej postave film venuje samostatný priestor a snaží sa o charakterový prienik, ktorý v zásade udáva tempo celému filmu a zároveň ho poľudštuje aj keď charaktermi, ktoré väčšinu času nie sú príjemné. Holland v pohode. Pattinson a zvyšok tiež. Campos mal asi veľmi jasnú víziu ako film spraviť a myslím si, že trafil klinec po hlavičke. Film začína ako bezútešný príbeh plný bolesti a smútku. Končí navlas rovnako. Ale nedá sa mi nedodať, že možno ku koncu bolo toho zla na tom svete o trošku menej. Každopádne milé prekvapenie, ktoré podľa traileru nevyzeralo na veľa a v konečnom dôsledku potešilo viac ako posledný film od Coenovcov.

Posledná séria je akýsi nepodarok. Postupne budované charaktery tu končia svoju púť v nezmyselných scénach a finále v sebe nesie pachuť hlúpej a odfláknutej roboty. Už 7 séria pokulhávala logicky. Ale tu to vyzerá, že to písalo malé dieťa bez znalosti predchádzajúcich sérií. Pre mňa najväčšie sklamanie v rámci televíznej tvorby. 8.séria - 40%