ScarPoul

Študia efektívnosti, ktorá by možno fungovala, keby sa jednalo o odrazový mostík pre ďalšie filmy ( ak by sa jednalo o prvotinu). Takto medzi veľkofilmami, ktoré Snyder vytvoril, a z ktorých je síce väčšina názorovo diskutabilná, ale zato vizuálne skvostná, pôsobí Snow Steam Iron zbytočne. Ako ďalšia variácia na Sucker Punch. Ale bez tej Eye Candy zábavy.

Pseudointelektuálna konverzačka, ktorá to hrá na autenticitu, pričom je po čase zrejmé, že si len režisér potreboval vyliať srdiečko a prednášať pritom obrovské postrehy. But Why? Nemám rád deštruktívne vzťahy. Nemám rád, keď hádka, ktorá je uzatvorená sa recipročne vracia v priebehu jedného večera, aby zraňovala a následne ošetrovala srdce, ego, hrdosť. Zendaya a Washington sa snažia ukázať obrovské spektrum svojich hereckých schopností, ale vyznievajú nedospelo a fádne. Nie sú nositeľmi žiadnych hodnoverných emócií, postrehov alebo názorov. Rozprávajú príliš odborne, správajú sa príliš deštruktívne a neustále menia tempo príbehu. To má ale za následok skôr nudu. Niekto to tu prirovnal k Linklaterovým opusom. Nedá sa mi nepovedať, že Linklater hovoril o vzťahoch a základnú myšlienku postupne budoval. Levinson ju prezradí v expozícií a potom sa k nej neustále vracia, aby nám, hlúpym divákom, pripomenul, o čo sa vlastne jedná. Nie je to o veľkom odhalení, ani o zamyslení a už vôbec nie o autenticite. Fakt strašne dúfam, že takýto ľudia neexistujú. Toľko protirečení, klamstiev a znechutenia vo mne dlho takto spravený film nevyvolal. Oceňujem formálnu stránku a hudbu. Ale pozerať to bola naozaj strata času. Aspoň toho môjho.

Hancock mal možno dobrý nápad, ale prevedenie je veľmi rozpoluplné. Prvých dvadsať minút funguje atmosféra. Po hodine príde na scénu Leto a berie si každú scénu pre seba. Až do momentu, kedy mu Malek nastúpi do auta. Vtedy sa film začne rozpadávať. Koniec je tým pádom pre mňa nefunkčným zakončením celého príbehu, hoci chápem o čo tvorcovi išlo. The Little things je žánrovo neujasnený. Rozvláčny a herecky fádny. Tých niekoľko kameramanských vsuviek pôsobia v rutinnej juxtapozícií skôr rušivo než zaujímavo. V zásade ukazujú možný potenciál, ktorý zostal nenaplnený. Vyzdvihujem Newmana, ktorý zase raz dokázal, že emócie mu idú. Tie príjemné v rovnakej miere, ako tie nepríjemné. Film pôsobí ako kombinácia dvoch samostatných línií, ktoré nedržia pokope v rámci charakterizácie ani postupného budovania. The Little things tak fungujú ako prázdna bublina, ktorá sa na prvý pohľad môže javiť pekne, ale spľasne veľmi rýchlo. Ku koncu som sa doslova nudil.

Film na jedno pozretie. Neurazí a nenadchne. Grisham má lepšie príbehy a Schumacher má lepšie filmy. Možno stojí za to vystihnúť výkon Susan Sarandon a Tommy Lee Jonesa. Ten ich južanský akcent riadne lezie na nervy. Ale funguje to. Problém je tu s napätím a s antagonistom. Pripomína mi to filmový Prípad Pelikán. Zápletka okej ale ku koncu tomu skrátka dochádza dych.

Originál som nevidel, ale je to len otázka času, kedy sa k nemu dostanem. Americký remake je ale veľmi slušný. A to hneď z niekoľkých dôvodov. V prvom rade je správne ujetený. Každá jedna eskapáda ma v sebe nielen wtf moment, ale aj akúsi úsmevnú atmosféru. Druhým kladom je, že je to miestami civilné a tým pádom to dáva divákovi priestor zažiť skutočné emócie. Práve tieto momenty to posúvajú do ľudskejšej roviny. Ľudskejšej v zmysle empatie, ktorá nás núti rozumieť a byť s postavami smutný a zároveň aj veselý. Určite sa to nevyhne tradičným klišé, ale ten mix humoru a úprimnosti je tu skvelo vyvážený. Veľmi prekvapil Ravi Patel.

Oproti prvým dvom sériám trošku posun nižšie. V zásade ale kvôli reciprocite určitých scén. Rozhodne sa ale nejedná o zbytočnú sériu. Vzťahy sa tú prehlbujú. Motivácie sa menia. Príbeh ako taký odsýpa. Presahy do minulosti - tentokrát do Okinawi - sú príjemným spestrením. V tých hodnotových, emocionálnych veciach to stále funguje. Rovnako aj čo sa týka humoru a romantickej línie. Kamera, ktorá si tentoraz holduje aj v dlhších záberoch je rovnako príjemným spestrením. V zásade mi tam vadila jedna jediná vec. A to, že v konečnom dôsledku je celý príbeh predvídateľný. Aspoň v hlavných bodoch. Otázne je...keďže sa jedná o seriál, čo je poctou takémuto oldschoolu. Dá sa to vôbec považovať za chybu? Práve kvôli tomu, že sa to tu nachádzalo bude štvrtá séria v rámci napätia o trošku funkčnejšia. Už len preto, lebo ak nám Cobra Kai ako seriál niečo pripomína - tak je to fakt, že nič nie je čiernobiele a všetko má v sebe prímes šedej. A mám pocit, že my ako diváci túžime po tom happyende. Som každopádne zvedavý. 3.séria 80%

Posledné dva diely sú zimomriavkové. Všetko predtým sa nesie v tradičnom duchu trilógie. Súboj, vtip, sem tam nejaká múdrosť. Cobra Kai je skvelý seriál. Moderný, postavený na funkčnom mýte a pritom klasický v najlepšom ponímaní toho slova. Taký ten oldschool ktorý. ak ste fanúšik takýchto príbehov, skrátka nejde nemilovať. William Zabka dokazuje, že jeho civilné herectvo ďaleko presahuje eskapády skúseného Macchia. Každopádne to mám s každým pribúdajúcim dielom rád viac a viac. 2.séria - 100%

Taký silný závan nostalgie tu už dávno nebol. Starý hrdinovia známeho kultu zostarli, stále majú svojich démonov a snažia sa o veľký comeback. To čo kedysi prestalo fungovať, v tomto prípade funguje bez chybičky. Skvelý William Zabka a Ralph Macchio v úlohách, ktoré ich preslávili. Má to vtip, romancu, silné momenty, filozofovanie, skvelé finále a hlavne plnohodnotné postavy, ktoré neustále prechádzajú vývinom, ktorý je ale logicky zmotivovaný. Nielenže by som sám vbehol do najbližšieho doja a dal si 20 klikov na hánkach ale zároveň mám strašnú chuť pozrieť si všetky filmy. Pre mňa absolútne príjemné prekvapenie, ktorému nemôžem z čisto osobných dôvodov nič vytknúť. Modlím sa a teším sa na druhú sériu. Nech je rovnako našlapaná ako táto. 1. séria - 100%

Pre mňa jeden z najlepších filmov na danú tému. Pamätám si, že som ho počas môjho dospievania videl niekoľko krát a vždy ma bavil. Teraz som sa k nemu po dlhom čase vrátil a funguje stále rovnako. Rovnako funkčné ako knižka. Mám pocit, že 90 roky ukazovali množstvo Cruisovho potenciálu. Ten si pomaličky razil cestu do prvej ligy a skúšal si maličké filmy u veľkých režisérov, ktoré mu dláždili cestu k tomu, v čom je dnes najlepší. Ten film má aj dnes funkčné napätie, skvelú atmosféru a uveriteľné dejové zvraty. A je srdcovkou. Kvôli tomuto som bol svojho času zamilovaný do žien typu Jeanne Tripplehorn.

Predchádzajúce dve časti sú v pohode. Sú typicky naivné, ale majú funkčné postavy a smerujú odniekiaľ niekam. Tretia časť je skĺbením takých bizarností, že pri tom človeku zostáva rozum stáť. Je to skákanie z jedného logického lapsusu do druhého. So zbytočnými postavami. Veľmi prapodivnými scénami ( aspoň, čo sa týka významu), celá horolezecká scéna putovania za bonsaiom je skrátka z iného vesmíru. Do toho pripočítam ešte fakt, že hlavný predstaviteľ má tendenciu v real time rozprávať všetko čo práve robí. A je tým pádom rovnako neznesiteľný, ako záporák. Ženská hrdinka do počtu a zbytočná a rovnako aj finále, ktoré vlastne potvrdzuje svojim koncom, že tie dve hodiny boli vlastne neucelená snaha priživiť sa na populárnej značke. Ono to má záporov veľa. Pozerať sa to dá, ale zostáva z toho taký ten pocit zbytočného filmu. A všetko - od scenára, metafory o sile duše ( prezentovanej cez bonsai) až po smiešne vyhraté finále....dokazuje, že toto skrátka nie je dobrý film.