ScarPoul

Pre mňa jeden z najlepších filmov na danú tému. Pamätám si, že som ho počas môjho dospievania videl niekoľko krát a vždy ma bavil. Teraz som sa k nemu po dlhom čase vrátil a funguje stále rovnako. Rovnako funkčné ako knižka. Mám pocit, že 90 roky ukazovali množstvo Cruisovho potenciálu. Ten si pomaličky razil cestu do prvej ligy a skúšal si maličké filmy u veľkých režisérov, ktoré mu dláždili cestu k tomu, v čom je dnes najlepší. Ten film má aj dnes funkčné napätie, skvelú atmosféru a uveriteľné dejové zvraty. A je srdcovkou. Kvôli tomuto som bol svojho času zamilovaný do žien typu Jeanne Tripplehorn.

Predchádzajúce dve časti sú v pohode. Sú typicky naivné, ale majú funkčné postavy a smerujú odniekiaľ niekam. Tretia časť je skĺbením takých bizarností, že pri tom človeku zostáva rozum stáť. Je to skákanie z jedného logického lapsusu do druhého. So zbytočnými postavami. Veľmi prapodivnými scénami ( aspoň, čo sa týka významu), celá horolezecká scéna putovania za bonsaiom je skrátka z iného vesmíru. Do toho pripočítam ešte fakt, že hlavný predstaviteľ má tendenciu v real time rozprávať všetko čo práve robí. A je tým pádom rovnako neznesiteľný, ako záporák. Ženská hrdinka do počtu a zbytočná a rovnako aj finále, ktoré vlastne potvrdzuje svojim koncom, že tie dve hodiny boli vlastne neucelená snaha priživiť sa na populárnej značke. Ono to má záporov veľa. Pozerať sa to dá, ale zostáva z toho taký ten pocit zbytočného filmu. A všetko - od scenára, metafory o sile duše ( prezentovanej cez bonsai) až po smiešne vyhraté finále....dokazuje, že toto skrátka nie je dobrý film.

Druhá séria zvolnila. Je to pochopiteľné. Deje sa tú príliš veľa vecí a tvorcovia si dávajú záležať na tom, aby bola každá zmena správne zmotivovaná. Nikam sa to neponáhľa a pritom to veľmi umne rozširuje charaktery a celkovú kostru príbehu. Niektoré veci sa nám začínajú rysovať v jasnejších kontúrach a zrady, podvody a klamstvá začínajú byť pravidelnou súčasťou Jimmyho cesty za právnickou nezávislosťou. Kupodivu sa tu stále ukazuje ako obrovský dobrák. Stále je to pre mňa potešenie. Hlavne, ak vezmeme do úvahy Odenkirkové kreácie. Som zvedavý čo príde ďalej. 2.séria - 80%

Dvojka sa mi páčila o trošičku viac ako jednotka. Už len kvôli prostrediu Okinawi(v tomto prípade Hawaia). Vzťah medzi Mijagim a Danielom sa postupne prehlbuje a tam, kde sa prvá časť zameriavala na Daniela, je tento diel venovaný jeho učiteľovi a návratom do minulosti. Je to v zásade veľmi úsmevné, vidieť ako sa to berie strašne vážne. Ale na druhú stranu si to uchováva taký ten milý morálny základ, na ktorom sa dá stavať. Pamätám si, že ako dieťa som bol z toho uchvátený. A dnes som si pripomenul prečo. Páči sa mi, ako málo to akceptuje niektoré fakty podané o Mijagim v prvej časti. A koniec mi príde, ako keby si tvorcovia spomenuli, že neuzatvorili jednu dejovú líniu. Ku cti im slúži, že ju nakoniec za päť minút dvanásť uzatvorili. Dnes by sa s tým nikto neobťažoval. 3* a guilty pleasure.

Je to príjemný návrat do 80 rokov. Všetko tam fungovalo. Atmosféra, hudba, cheesy vzťahy, skrátka všetko. Veci, ktoré by mi v súčasnosti pri filme vadili som si tu vôbec nevšímal. Je to fajn film. Taký ku ktorému sa oplatí vracať. Jediné, čo ho drží v tých priemerných vodách je lineárnosť a neschopnosť vytvoriť zaujímavý druhý plán. Je to prvoplánové - podobne ako prvý Rocky, ale nemá to takú tú špinavosť a náznak existenčnej drámy, ktorý by to vyšvihol o triedu vyššie. Remake s Jackie Chanom, je v tomto smere omnoho lepší. Aj pre aktuálnosť aj pre pútavosť. Ale to neznamená, že tento film treba ignorovať. Už len kvôli Cobra Kai nie. Kultovosť z toho určite vyžaruje. A nenudil som sa ani na sekundu.

Ku koncu treba prižmúriť oči. Ide to do klišoidných vôd a vzťahy sú aj napriek kríze vyriešené okamžite. Čo trošku odsúva nabok snahu o ich budovanie a robí ju zbytočnou. Veľkou výhodou filmu sú ale postavy. Či už sa jedná o postihnutých hráčov alebo ich trenéra Marca. Prvá hodina je vďaka tomu nesmierne vtipná. Má skvelé načasovanie a výborné tempo. Potom ako vravím to trochu upadá, ale koniec sa nesie vo veľmi príjemnom duchu, kde fungujú emócie a príbeh sa logicky uzatvára. To tomu vybojovalo tú štvrtú hviezdu. Treba voči tomu trošku tolerancie. USA robí takéto filmy ako na bežiacom páse a je úplne logické, že z toho bude nejaký divák presýtený. Ale ja si osobne myslím, že naivita takýchto filmov, hlavne keď ide od srdca, čo tu jasne cítiť, je dakedy omnoho príjemnejšia, než snaha o originalitu. Veľmi dobrý feel good movie.

Skvelý námet, nápadité scény, milé odkazy a cameá a funkčné finále. McTiernan v najlepšej forme a obrovská pocta všetkému, čo na začiatku 90. rokov definovalo akčný žáner. Schwarzenegger si očividne úlohu užíva. Jeho Jack Slater je mixom Clinta Eastwooda a Johna McClanea. Zároveň sa to nebojí byť farebné, PG13 a dokonca to má aj smrť zo Siedmej Pečate v podaní Gandalfa McKellena. Taký ten oldschoolový film, ktorý je krásnou spomienkou na jednu z najefektívnejších dekád filmovej produkcie. Kedy sa robili filmy, aké sa dnes už nerobia. To, že to nezostarlo je veľké plus. Blbina ale s obrovským srdcom. Bavil som sa náramne.

Dokument, ktorý som videl a nemám potrebu sa k nemu nikdy v živote vrátiť. Tento dokument nebol pre mňa úplne ľahký na sledovanie. Zisťujem, že dakedy mám menší problém s hororomi než s takýmito true stories. Tiller Russell odviedol výbornú prácu. Mystifikuje. Vytvára náš vzťah k obetiam a dáva veľa vecí do súvislostí. Ukazuje možno viac, ako by sa patrilo, ale nikdy to nie je úplne explicitné a cez čiaru. Na konci zostáva nepríjemný pocit aj akýsi smútok. Nepríjemný pocit, že toto sa stalo. A že ten strach, ktorý z toho šiel, paralyzoval krajinu a ľudí. A smútok z toho, že pri tom všetkom prišlo o život veľa ľudí. Milých ľudí. Nevinných. Tá miera zraniteľnosti a odvahy. Zvrátenosti a morálnej čistoty je v neustálom kontraste. Po celú dobu troch hodín. Na chvíľu budem musieť pozerať niečo ľahšie. O triedu lepšie ako Yorkshirský Ripper.

V zásade veľmi podarená komédia s partičkou OCD pacientov. Najviac oceňujem tempo a nápaditosť. Neviem, či by sa mi divadelná hra páčila viac, ale je z toho riadne cítiť, že ten scenár bol robený pre iné umelecké médium. Ale rozhodne sa nejedná o zlú adaptáciu. Len sa k nej asi nebudem mať potrebu vracať. Jedná sa ale o miliónový nápad, kde všetky postavičky hrajú uveriteľné a milé charaktery. Hlavne Nuria Herrero je v tom opakovaný viet neskutočne roztomilá. Nebyť koniec tak predvídateľný, dal by som možno aj 4*.

Ťažko v tom nájsť posolstvo alebo zmysel. The Ripper je smutný a v mnohých ohľadoch nepríjemný. Dôraz je tu kladený na absolútnu neschopnosť policajtov vyšetrovať ako treba. Známky ich márnej snahy, nápadov a stôp, ktoré prezentujú ma po celý čas nútila rozmýšľať, ako to tam naozaj fungovalo? Ďalšia vec je akási absencia skutočných hrôz, kvôli ktorým by som cítil znechutenie, odbor a zúfalstvo. Vile a Wood k látke pristupujú investigatívne. Neprekvapujú, nevedú divákov motúzikom predpokladov, aby sa pridal k ich pátraniu. Poukazujú na holé fakty, doplnené o súčasné hovoriace hlavy a dobové zábery. The Ripper nie je rozhodne taký pohľad do duše masového vraha , ako to robí napríklad Mindhuner, ale rozhodne stojí za pozretie. Už len pre ten strach z doby v ktorej sa vraždy odohrávali a ktorý tvorcovia vedeli skvelo implementovať do štvorice častí.