Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Animovaný
  • Krátkometrážny

Recenzie (5 000)

plagát

Asi to ukončím (2020) 

Ťažko k tomu hľadať ekvivalent. A určite sa tomu nedá odoprieť originalita. Hoci aj tá, môže byť len vecou pre nezasvätených. Tí čo sa možno dostali ku knihe Iaina Reida si povedia - dobrá adaptácia a tam to pre nich hasne. Pre nás, čo sme nepoznačený knihou vyvstáva pri pozeraní dôležitá otázka - a tou je, čo sa snažil majster týmto povedať. Napadlo mi hneď niekoľko vecí. Najlogickejšia z nich mi ale príde, že sa duša rozprávala sama so sebou. Ľavá a pravá hemisféra, myšlienky, nápady, pocity, fóbie. Ale nedávam za to ruku do ohňa. Celý príbeh sa bohužiaľ stráca v neskutočnej miere neustáleho kecania, vysvetľovania a filozofických úvah. Takto sa osoby medzi sebou nerozprávajú. A čím ideme bližšie ku koncu tým je to bizarnejšie. Kupodivu práve tá preformance a muzikál to pre mňa vytiahol na znesiteľnú úroveň. Inak sa jedná o ťažkopádne dielo, kde sa nedá vytvoriť vzťah podľa mňa k ničomu. A finálna myšlienka je natoľko všeobecná a pritom je podaná ako niečo úžasné, až som sa musel pousmiať. Toto nie je Európsky film. Toto je kvázi americké umenie. Kaufmanovi to očividne nejde, hoci mu nápady nechýbajú. Celý čas som si rozprával, prečo by ma to malo vôbec zaujímať. A odpoveď... práveže nemalo. Vážená hlavná predstaviteľka... Dakedy je hlúpe o veciach uvažovať. V budúcnosti tak radšej spravte. Ušetríte všetkým, čo sa do toho pustili s vami, kopec času. A možno som len fakt blbý a ušlo mi to. A druhá projekcia to napraví. Ale takto k tomu dielu pristupovať nechcem. A ani nebudem. Herecky slušné - hlavne Thewlis.

plagát

Seišun buta jaró wa jume - Miru šódžo no jume o minai (2019) 

Krásne uzatvorenie príbehu o mladom Azusagawovi, ktorý pomáha kde sa dá. Hlavne tým, čo sú postihnutí Puberty Syndromom. Hoci je rozbeh pomalší ku koncu to už pekne graduje. Rovnako to poteší prirodzeným vývinom emócií u postáv aj u divákov, ktorý túto cestu prežívali s hlavným hrdinom. Niečo na tom klavíry a snehu čo pomaly padá v animovanom filme je. Chytí to za srdce. Priznám sa, že ušla aj slza a možno aj dve. V zásade by som uvítal odľahčenejší príbeh. Tento sa začal po 6 dieloch postupne meniť na regulérnu drámu, ale nevadí. Niečím ma to chytilo za srdce. A hoci je to vec ku ktorej sa nevrátim a ani nebudem podobne ladené príbehy vyhľadávať, som celkom rád, že som to videl. Bol to trochu iní príbeh. Miestami predvídateľný, miestami pekný, miestami vtipný. A v zásade komplexný a príjemne ukončený. 4* si to zaslúži.

plagát

Zopár správnych chlapov (1992) 

Old school vec, ktorá najviac pripomína Firmu. Ale to neznamená, že nemá svoje atribúty. Ja síce nie som až taký fanúšik vojenskej divízie USA v akejkoľvek podobe ( nemyslím teraz názorovo ale skôr príbehovo) ale keď sa k tomu sem tam dostanem, málokedy bývam sklamaný. Reiner má istú réžiu a je si vedomí žánru, ktorý robí. Ale tým, že 90 roky vedeli ako správne namiešať kokteil naivnej moralitky a ako správne viesť hercov k fantastickým výkonom na malom priestore, funguje to. Cruise dokazuje herecké schopnosti a rovnako aj Nicholson, ktorý si ten malý priestor kradne pre seba. Inak je to pomerne jednoduchá záležitosť, kde máme zloduchov a hrdinov od začiatku jasných. A potom už len kladným hrdinom držíme palce nech všetko zvládnu čo možno najlogickejšie ako sa dá. Čo sa im aj podarí. Super film, kde v zásade funguje všetko tak ako má a na ktorom vôbec nebadať zub času.

plagát

David Attenborough: Život na naší planetě (2020) 

Dokým bude David Attenborough stále dýchať... hoci má 93...verím že bude stále usmerňovať tých privilégovaných, ktorý môžu niečo zmeniť. Sila tohto svedectva je v jeho úprimnosti, porovnávaniu a prognózam. A hoci sa môže na chvíľu javiť pesimisticky, je zároveň aj plný odporúčaní a postrehov ako to zmeniť. A nie len na tej globálnej rovine ale aj na individuálnej. Ďalšia z vecí, ktorú treba vidieť a doceniť. A úvod a záver v Černobyle považujem za trefný a skvelý autorský zámer.

plagát

Serpico (1973) 

Herecký koncert Al Pacina v precíznej réžií Sidney Lumeta. Špinavé, drsné a uveriteľné. Sila filmu spočíva v pravdivosti, v snahe o civilnosť a zároveň výraznej formálnej štylizácií, ktorá postupne vťahuje diváka do špinavých uličiek New Yorku a do stiesnených a nepríjemných kancelárií policajných oddelení. Korupcia je stále aktuálnou témou a výhoda Lumeta a scenára od Salta a Wexlera je fakt, že namiesto akcie sa sústreďujú na postavy a charaktery. Sami nevieme komu môže Serpico veriť. A hoci tá stiesnená atmosféra nie je robená spôsobom, že by tlačila na pílu alebo aby nám z nej hádam bolo nepríjemné, dokážeme zadefinovať motivácie každej jednej postavy a tým film pôsobí komplexne a vierohodne. Po dlhej dobe som si to pozrel znova a docenil som to viac ako tomu bolo prvý krát. Jeden z tých dôležitých filmov.

plagát

Výcvik 36. komnaty (1985) 

Problém tohto filmu nie je v príbehu, choreografií, réžií alebo hudbe. Dokonca nie je ani v postavách - Gordon Liu sa vracia ako San Te a jeho postava je skvelo napísaná a oproti predchádzajúcim častiam aj vážna. Problém je s hlavným hrdinom. Hoci je jeho arogancia ťahúňom filmu, vadila mi. A to poriadne. Arogantnosť, nepoučiteľnosť a primitívnosť postavy je síce spravená a zahraná dobre ale byť na mieste akéhokoľvek učiteľa zmlátim ho ako žito...hoci by ma asi porazil. On uberá filmu na pôsobivosti, hravosti aj pútavosti. Hlavný hrdina ako neznesiteľný fracek? Takáto postava by mi nefungovala nikde. Takže hoci to nie je katastrofa, predchádzajúce dva diely sú koncepčne omnoho lepšie. Aj napriek najkratšej stopáži to bolo dopozerané s veľkým sebazaprením.

plagát

Návrat do 36. komnaty Shaolinu (1980) 

Podobne ako v sérií Shaolin Temple je aj tu každý diel diametrálne odlišný, hoci má rovnakú štruktúru. Oproti prvej časti, ktorá kládla väčší dôraz na cestu za nadobudnutím schopností, je jej pokračovanie akčnejšie, vtipnejšie a nápaditejšie. Čo veľmi poteší. Znova sa vracia Gordon Liu tentoraz ako herec, ktorý sa rozhodne naučiť kung - fu a podarí sa mu to celkom netradičným spôsobom. Nachádzame sa v rovnakej mytológií ako v prvom dieli, ale Lau Kar Leung posúva koncept bližšie k zábave. Je to svieže, dynamické a plné zapamätateľných postáv. Plus to má 20 minútové finále, ktoré v boji využíva svoje prostredie na maximum. Pre mňa pokračovanie ktoré je na rovnakej úrovni s prvým dielom. Tým sa táto dvojica pre mňa stáva prvotriednou ukážkou kung- fu žánru.

plagát

Sociální dilema (2020) 

Určite dôležitý dokument. Ale pre mňa nepriniesol nič nové. Sociálnym sieťam sa vyhýbam, a hoci som aktívny účastník toho sveta cez Google a WhatsApp snažím sa obmedziť aj to. V zásade je to ale niečo, čo by malo byť pozreté. Už len kvôli tej informatívnosti. V konečnom dôsledku ale film navrhuje riešenia až v záverečných titulkoch. Čo trochu zamrzí. Mohol od začiatku stavať to čo sa deje a to ako sa tomu brániť do opozície a tým vytvárať zaujímavejších kontext. Aj za podpory viacero archívnych záberov alebo reportáži. To, že má dokument aj hrané časti mi prišlo veľmi rušivé. Problémy v hranej línií sa nevyriešia, len sa ukážu. A tým pádom sú zbytočné. Lebo sú len zduplicitnením hovoreného slova. Určite treba vidieť. Je to zaujímavé - hoci tou formou ako je to spravené, to skĺzava po určitom čase k repetívnosti a občasnej nude. Čo je na taký dokument trochu škoda.

plagát

V sieti (2020) 

Myslím si, že základným kameňom úrazu je fakt, že film rieši len jednu rovinu problému. Konfrontovaný týpek na konci to bohužiaľ zosumarizuje pomerne trefne. Nepoznáme tých ľudí. Sú očividne veľmi chorý. Ani jeden z nich nevyzerá úplne normálne a cítiť za tým silnú emočnú deformáciu. Film upozorňuje už len na dôsledok...ktorý je nechutný, nepríjemný a hlavne veľmi smutný. Je to komplexný problém, ktorý si vyžaduje komplexné riešenie. Neviem či túto problematiku vie vyriešiť zrovna takýto dokument, hoci to že sa o ňom bude rozprávať určite pomôže. A hlavne by mohol pomôcť tým, ktorí sú tým dôsledkom postihnutí najviac. Jedná sa o veľmi nepríjemnú vec. Klobúk dole pred trojicou herečiek, ktoré to zvládli... Na ich mieste by som mal s tým obrovský problém...niektoré veci som mal problém dopozerať už len z pozície diváka... Spravené je to dobre. Je to trefné, zapamätateľné a znechucujúce. Čo si myslím, je správny začiatok. Zároveň to ale ukazuje na množstvo pokazených ľudí...ktorý v rámci vlastnej snahy o fungovanie kazia ďalšiu novú generáciu. Začarovaný kruh, ktorý má v sebe viac smútku, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Preto keď sa tam zjaví úplný dobrák... a jedna z hlavných herečiek je týmto stretom dojatá...zafunguje to aj voči divákovi. Tiež ma to potešilo a vrátilo trošku vieru v ľudstvo. Určite to treba púšťať na školách. A určite nie v cenzurovanej verzií. Nech poriadne decká vidia s čím majú dočinenia. Pre mňa jedna z tých dôležitých vecí (filmov) ktoré by mal poznať a vidieť hádam každý.

plagát

Anomalisa (2015) 

Kaufmanova Kým sa skončí táto noc. O samote. Bolesti. Túžbe milovať. Byť milovaný. A o všetkom medzi tým. Hľadanie toho kým sme, kým sme boli a či môžeme byť niekým iným. Kaufman nesklamal čo sa týka nápadov a umne napísaných dialógov. Hoci sa jedná o stop motion animation, postavy pôsobia uveriteľne a systematicky predávajú divákovi pocity smútku a čarosmutnej radosti a následného rozčarovania. Anomalisa je film, ktorého koncepciu ruší len jedna jediná vec - samotná scéna konferencie. Hoci chápem čo ňou chcel tvorca povedať. Bez nej by mi ale niektoré veci fungovali v rámci katarzie lepšie. Ale aj tak sa jedná o výborný a úprimný film. Fungoval by skvelo aj ako hraný film a funguje tak aj v tejto podobe. Thewlisov hlas perfektný. Mal by dabovať viac.