ScarPoul

Nie je to až také zlé, ako som sa obával. Dosť veľkú zásluhu na to má vizuál. Duchovia, monštrá a všetky akčné scény sú pekné. Hlavne finále. A to myslím naozaj. Bolo tu vidieť vrazené peniaze a v niektorých momentoch sa na to dobre pozeralo. Čo na tom, že hlavné štyri postavy sú neznesiteľné. Šteky hviezd z predchádzajúcich filmov zanedbateľné a miestami až smutné a v konečnom dôsledku sú ženské Ghostbusters veľmi nevtipné. Ak sa prestaneme na to pozerať ako na komédiu, je to pomerne znesiteľnejšie. Pretože načasovanie vtipov je nulové. A na to, akú to má dĺžku, sú niektoré veci zbytočne naťahované. Ale dobre vydržal som. Nie som až tak znechutený. Ale viac krát už nie. Videná Special Edition.

V niečom je ten film istejší, ako jeho predchodca. Postavy síce neprešli žiadnou výraznou zmenou, ale čo sa týka príbehu snaží sa byť trošku iný. Hoci len v expozícií. Potom to postupne prechádza do zaužívaných žánrových klišé, kde sem tam prekvapí nápad ( socha slobody). Fikčný svet v tomto prípade funguje a dá sa na ňom pobaviť. Dokonca evokuje miestami pocit, že by sa žiadalo do toho sveta ešte vrátiť, hoci by sa mi žiadal premyslenejší koncept, vďaka ktorému by sme sa mohli dozvedieť o množstve vecí trošku hlbšie. Lenže rovnako ako v prípade prvej časti, aj tu som trošku prespal dobu. Hoci je to stále pozerateľné, mňa osobne to už nemá veľmi čím zaujať. Hoci veľmi oceňujem výkon Moranisa a Ramisa. Tí sa mi páčili asi najviac. Uvidíme ako si s látkou poradí syn Jason.

Chcel by som dať aj viac, ale priznám sa, že celý ten ošiaľ okolo Ghostbusters ma v dobe, kedy by to asi bolo pre mňa relevantné, obišiel. A teraz po dlhom čase, keď som sa rozhodol, že si to teda pozriem, som celkom sklamaný. Je tam množstvo nápadov a na tú dobu skvelých efektov, ale celý čas som mal pocit, že tomu niečo chýba. Postavy sú celý čas nad vecou, čo mne osobne dosť vadilo. Hlavne keď uvážime že sú akoby priekopníkmi. Ten krik zo začiatku filmu, kedy sa zľakli starého ducha nepovažujem za relevantný. Vysekali sa z toho celkom rýchlo. Osobne si myslím si, že je dosť veľký rozdiel medzi duchmi a Sumerským Bohom. Rovnako aj romantická linka značne pokulháva a pôsobí dojmom, že je tam len preto, lebo tam bolo treba vtesnať Weaverovú. Pozerateľné to je, hoci na konci treba ignorovať groteskne utekajúcich a šmýkajúcich sa ľudí. A v rámci toho, aký nadhľad sa to celú dobu snaží mať to je v posledných 40 minútach prekvapivo ťažkopádne.

Formálne čistý film. Čiernobiela tomu náramne pristane. Hlavne keď kamera ticho pozoruje byty, priestory cirkevnej školy ( či už z vtáčej perspektívy alebo nie) a pomaličky vťahuje diváka do doby, ktorá nepriala názorom. Ostrochovský je zručný režisér. O tom žiadna. Jeho Kozu považujem za jeden z tých lepších slovenských filmov. Problém Služobníkov je jeho priehľadnosť. Od určitého momentu vieme ako to skončí a tým pádom film nemá čím prekvapiť. Zaujať môže len atmosférou a tiež pohľadom na neskutočne vypapaného Martina Šulíka. Čo je na spôsob ako to pracuje s kamerou veľká škoda. Je to ale pochopiteľné. Túto tému považujem v rámci Československej tvorby za vyčerpanú. A úprimne nechápem, prečo sa k nej stále niekto vracia. Každopádne ale nelámem palicu. A túžobne očakávam ďalší Ostrochovského film.

Nápadov je stále veľa a niektoré diely majú tú typickú WTF prímes, ktorú mám na tomto seriály rád. Bohužiaľ to ale má aj pár dielov, ktoré mi v rámci budovania celého Rick a Morty univerza až tak nesedeli. To ale neznamená, že posledné dva diely neboli chuťovky. Celkom by ma zaujímalo, ako by to vyzeralo, keby celá séria riešila jednu zápletku ( ako to kedysi spravili aj v South Parku). 5.séria 80%

Po dlhom čase som sa k tomu vrátil. Hopkins je vo svojej postave Hannibala presvedčivý. Hoci film samotný pôsobí ako dva rozdielne príbehy. Ten z Florencie má určitú gráciu a je zaujímavou hrou na mačku a myš. Ten druhý sa snaží nadviazať na Mlčanie jahniat a ponúka skôr nepríjemné obrazy. Scéna z mozgom je spravená presvedčivo a nechutne. Lenže aj keď tieto dve veci skĺbime a pokúsime sa v nich nájsť niečo pozitívne ( a je tam toho dosť) v konečnom dôsledku tomu filmu chýba konzistentná atmosféra a viacej vykonštruované vzťahy. Preto je to aj napriek dĺžke pomerne fádne a ťažkopádne. To, že si to užíva nechutnosti a auru okolo hlavného antagonistu, stačí k pozerateľnosti. Ale k tomu, aby to bolo aj pamätné skrátka chýba ucelenejšia vízia.

Prvú hodinu mi to fungovalo. Oceňoval som nešikovnosť postavy, náhody aj rozhovor so zabijakom. Potom prišla finálna pointa a finále. A tam ma to stratilo úplne. Nepáčilo sa mi to. Neveril som tomu a hoci nemôžem tvorcov obviniť z toho, že by indície nedávali, ich výsledný produkt je v zásade zbytočný. Nie je to oldschoolová jazda, ktorej by som prepáčil všemožné chyby a prostoduchosť. Berie sa to moc vážne. A tým ma to - čím bližšie sme finále - stráca. Pre niekoho oddychovka. Pre mňa dosť veľké sklamanie. Umocnené ešte tým, že ani Momoa ani Merced nehrajú zle.

V prvej polovici silné. V druhej rozvláčne a nie až tak meditatívne a zamýšľajúce sa nad smrťou a životom, ako by sa z počiatku mohlo zdať. Tieto dve časti spolu ale kooperujú veľmi dobre. Aj vďaka logickej kauzalite. Trošku zamrzia niektoré veci( vlci jedia jelenčeka za skalou, kde sa naša skupina schováva, alebo príchod poľského dievčaťa Ireny), ale inak je to vo svojej výpovednej hodnote silné. Nie je to taký útok na bránku ako iné Weirové filmy, ale stále tam cítiť profesionalitu a ignoruje to akýkoľvek náznak pátosu a citového vydierania. Za čo filmu patrí veľké plus. Koniec má náznak katarzie. Hoci na to aby naozaj fungoval, by niektoré emócie museli byť počas filmu viac umocnené. Ed Harris je ale perfektný. Rovnako aj Colin Farrell. Ostatní do počtu fungujú. Obstojné, zbytočne nedramatizované dobrodružstvo, ktoré nemá veľmi možnosť uraziť, hoci asi nie každého bude vedieť nadchnúť.

Jeden z tých filmov, ktoré rezonujú. Z každého záberu cítiť, že toto bol Weirov vysnený projekt. V ktorom by podľa môjho názoru pokračoval, dokým by mohol. Všetky tie roky práce, kedy sa snažil jemnocitne vykresliť vzťahy medzi postavami v rôznych prostrediach a v rôznych extrémoch( Pobrežie Moskytov, Rok nebezpečného života, Gallipolli) priniesol svoje ovocie. Master and Commander je námorným filmom. Plný krásnych záberov a perfektne vykreslených charakterov. Bettany a Crowe sú vo svojich úlohách bezchybný. Ich vzťah prechádza prirodzeným vývojom a až ma trošku mrzí, že tých 21 kníh, čo v tejto sérií existuje, je sprostredkované len týmto jedným filmom. Nemám žiadne výhrady. Je to dobre natočený film. A funguje. Vo všetkých rovinách. Nemusíte mať radi tento typ filmov. Ale som presvedčený, že budú miesta, ktoré si budete pamätať ešte veľmi dlho. Pre mňa ďalší znak Weirovej všestrannosti a perfektnej remeselnosti.

Pre mňa jeden z najlepších Weirových filmov. Videl som ho nespočetne veľakrát a stále ma baví. Inteligentné a ľudské. Diváka to vedie veľmi dômyselne ku katarznému koncu. Zároveň to ale slúži, ako trefná kritika spoločnosti. Filmy, ktoré takto nenásilne nastavujú zrkadlo, pričom sú ale v prvom rade o charakteroch a príbehu, nie je až tak veľa. Peter Weir ich vo svojej filmografií má hneď niekoľko. Truman Show je ich vrcholom. Aspoň pre mňa.