ScarPoul

Z odstupom niekoľkých rokov musím povedať, že Goodfellas sú dobrým filmom. Síce to nepovažujem za špičku v žánri, hoci ostatní áno, ale ten film je robený s veľkou chuťou a je to tam dosť cítiť. Jedinú výhradu ktorú k tomu mám je Ray Liotta. Neveril som mu to Ani kedysi a ani dnes. Ostatní vedia hrať, vyhrajú sa v pohľadoch a v expresií. Liotta je len do počtu a nefunguje mi tam. Aj napriek tomu, že tu máme množstvo informácií, scén, postáv, zvratov a zrád je film priehľadný a dá sa v ňom dobre orientovať. Hudba a kamera skvelá. Film, ktorý určite rezonuje. Ale pre mňa v tejto rovine funguje viac Once upon a time in America alebo prvý Godfather.

Trošku krok späť, čo sa týka kvality. Snaha dostať Bojackovu minulosť do zreteľnejších kontúr si vyžiadala svoju daň. Síce je na tom postavený dobrý zvrat ale diely, ktoré sa tomu venovali ma nebavili. Mimo niektorých skvelých nápadov sa táto séria nesie skôr v duchu neustálych fuckupov, ktoré ale kupodivu nerobí Bojack. Ten sa stáva tichým pozorovateľom a jeho postava sa v celom tom univerze mení. Je to trošku iné a kvalitou to skôr smeruje k prvej sérií, ale pravdou je, že to pozerám rad za radom, pretože chcem vedieť viac. Takže dám 4* , ale nie sú až také isté ako v prípade druhej a tretej série. 4 séria - 70%

Príbeh jednej Indie skupiny na svojom poslednom tour. Máme tu náznak vzťahov. Hovorím naznak, pretože hoci tu vzťahy medzi postavami súm mimo profesionálno kamarátskej roviny nevybočia inam, hoci je tu pár scén, ktoré to naznačujú. Máme tu náznak rovnakej orientácie - hovorím náznak, lebo je to tu podané jemne, dotýka sa to všetkých, ale nie je na tom postavený príbeh. Príbeh sa naopak sústreďuje na ukončenie jednej etapy a na vyrovnanie sa so svojimi emóciami, ktoré sú aj dobré aj zlé. Hlavné trio hrá presvedčivo a každý z nich si dokáže ukradnúť niekoľko pekných momentov. Hlavne príbeh o bezdomovcovi bol veľmi pekne podaný. Nana Komacu ako obvykle krásna. Je to plné pesničiek a má to aj pekne vygradovaný záver. Vygradovaný v zmysle, že všetko krásne do seba zapadne a končí to príjemne. Šiota hrá na citlivú nôtu a funguje mu to. Možno nie film ku ktorému sa budem vracať, ale som rád, že som ho videl.

Ono to začína ako nejaký beatnický manifest alá Japan. A tak som si povedal, že by to mohlo byť zaujímavé. Minimálne do takej miery, že sa tu bude hľadať inšpirácia, dievčatá budú ako z románu a hlavný hrdina nakoniec prekoná svoj blok a prejde nejakou zmenou. Ono asi dvadsať minút sa to tvári, že sa k tomu aj bude cesta zberať. Lenže po príchode ďalších postáv a postupného erotického napätia za ktoré môže hlavne Juki Mamija sa posledných štyridsať minút pozeráme na bohapustú jebačku medzi rôznymi postavami. A tá zmena je nakoniec celkom samoúčelná. Dobrý nápad, ktorý skĺzne do akejsi túžby tvorcu natočiť nejaké nahé scény s peknými babami. A to sa mu podarilo. Neviem. Mám pocit, že takéto veci dokážem akceptovať len u Sona. Ale babi, kamera a postavy v pohode. Len dúfal som v niečo viac.

No ono je to tak. Macui sa rozhodol že spravý takú všehochuť. Pokúsi sa dotknúť každého aspektu dospievania ale zároveň tam skúsi mať malomestské zmýšľanie, nejakú tú bizarnosť a do toho všetkého to bude civilné a riadne depresívne. Azumi Haruko sa snaží byť filmom ktorý je žánrovo rozmanitý. Bohužiaľ nakoniec z neho vyšiel film, ktorý je ako keby uväznený vo zvláštnom kŕči, ktorý bolí a nepustí. Postavy sú nesympatické. Nie je tam sa s kým stotožniť. Príbeh rozprávania, hoci si pohráva s dejovými linkami čo sa časovej postupnosti týka, je síce zaujímavý, ale v konečnom dôsledku ešte viac rozbíja nie len epizodickosť ale aj žánrovosť. Na konci zostáva taký mdlý pocit, že vlastne na čo toto všetko bolo dobré. Dokonca aj moja obľúbenkyňa Jú Aoi tu hrá až trestuhodne nevýrazne a nezaujímavo. Na túto tému sa natočilo množstvo zaujímavejších a osobitejších filmov. Na toto sa celkom rýchlo zabudne. Aspoň teda hovorím o tých, čo o existencií tohto filmu vôbec vedia.

Joj toto bolo pekné. Dlho som nevidel animé, ktoré by bolo tak úprimné, citlivé a melancholické ako After the Rain. Je pravda, že anime už moc nepozerám. Ale strašne som si túžil pozrieť film lebo tam hrá moja obľúbená Nana Komacu, ale bolo mi povedané nech začnem týmto, že je to rovnako dobré. A je. Ajumu Watanabe necháva všetko v náznakoch a v krásnych náznakoch a nevypovedaných pocitoch. Je to plné detailov, dažďa. Milých postavičiek a neukončených príbehov. Ale držíme každému palce. Je to plné pozitívnych postáv, ktoré sú len trochu stratené. Stoja na mieste, alebo sa im stala nejaká krivda/nehoda a sú smutné. Cítia sa sami. A celých dvanásť dielov je vlastne taká inšpiratívna terapia, nie len pre nich ale aj pre správne naladeného diváka. Ktorým som ja bol. Hudba, animácia a príbeh možno všedné ale úprimné v každom jednom políčku. 100%

Veľmi lineárny a nezaujímavý film. Páčilo sa mi, že sa celý čas hral na to, že ponúkne nejakú variáciu na známe buddy filmy. Ale nestalo sa tak. Dôležitý faktorom totiž zostáva absolútna absencia charakterových presahov a chémie medzi ústredným duom. Všetko ostatné je natočené síce pekne, ale to je v rámci Juhokórejského filmu štandard. Chýba mi tu niečo, čo by mi pomohlo si film zapamätať aj po dopozeraní. Tento žáner je v JK populárny. Máloktorý tvorca vie priniesť ale niečo nové, osobité. Toto je presne ten prípad. Platí to, čo píšem stále. Ak s takýmito filmami začínate - môžete pridať hviezdu. Kto sa v kinematografií JK vyzná, bude asi čakať niečo viac. Dve hviezdy sú za moju subjektívnu nudu, s ktorou som dve hodiny bojoval, aby som to vôbec dopozeral.

Bojack je každou ďalšou sériou ukotvenejší a v zásade veľmi smutný charakter. Jeho vývin je minimálny. Veci okolo neho sa síce dejú ale on sám je nemennou konštantou, ktorá všetko pokašle. Taký Hank Moody v animovanej podobe. (Hoci Hanka mám o triedu radšej). Táto séria sa nesie na vlne úžasných udalostí, ktoré Bojack nevie ako postava naplno doceniť. Ostatné postavy prechádzajú úžasným vývinom. Nebyť posledného vtipu z 8 000 000 dolármi od Todda, páčila by sa mi punchline na konci trochu lepšie. Diel pod vodou bol ale dokonalý. V zásade považujem Bojack Horsemana za seriál na ktorý treba mať trpezlivosť a byť správne nastavený - nie je to až taká sranda ako tu píšu. Ale ocení sa krásnymi nuansami a skrytými odkazmi, ktoré potešia. Hlavne ak viete v akom svete sa to vlastne pohybujeme. 3- séria - 80%

Na konci prvej série som si hovoril, že to nebude až také zlé ako sa mi to zo začiatku javilo. Zvyknúť si na tento fikčný svet, na charaktery a zároveň sledovať postupne ich vývoj vyžaduje trochu trpezlivosti a času. Ale akonáhle sa začnú charaktery rozvíjať a príbeh začne komplexne vysvetľovať nie len pocity postáv ale aj epizodky z ich životov, stáva sa z toho takmer masterpiece. Celé je to vlastne o tom - mať rád samého seba. A všetky tie veci okolo sú krásnym doplnením. Rovnako ako je pre mňa Rick and Morty seriál pri ktorom si poviem WTF a smejem sa, je Bojack seriálom pri ktorom si poviem - viem presne ako to myslíš, cítim sa rovnako. A dialógy typu : Čo sa s nami stalo? To čo obvykle. Nepoznala si ma a zaľúbila si sa do mňa. A potom si ma spoznala... sú dakedy pravdivejšie a smutnejšie než samotná realita. Druhá séria - 80%

Film od ktorého som čakal podstatne viac. Treba ale povedať, že to nie je zlý film. Je to v zásade typický lineárny hodnotový príbeh aké Hollywood vie vyrábať ako na bežiacom páse. Jediné čo tam chýba je silný pátos. Namiesto toho to ide skôr do umiernenej civilnejšej roviny v závere. Čo mi trochu vadilo tiež. Ak už pozerám hodnotovú vec tak nech to zo mňa účelovo žmýka emócie až do konca záverečných tituliek. D´Agostini vlastne ukázal, že sa to dá robiť aj na Taliansky spôsob. Chuť to má povedomú, ale nemá to v sebe to lahodné, čo by sme od toho naozaj čakali. Určite to stojí za to vidieť kvôli ústrednej dvojici. Tá je naozaj výborná. To ostatné. Pozerateľný priemer. S tým, že ak to dakedy pobeží v telke a ja to uvidím, asi neprepnem.