ScarPoul

Ovečka Shaun je postavička, ktorú registrujem a keď sa mi pošťastí zhliadnuť nejaký diel tak si ju celkom aj užívam. Film sa nesie v najlepšej tradícií štúdia Aardman. Je plný všemožných nápadov, ktoré tomu dodávajú vtip, akciu a tempo. Páčilo sa mi čo spravili s Wallaceom a Gromitom a páči sa mi to aj tu. Viac k tomu asi netreba nič písať. Je to jeden z tých filmov, ktoré nie sú prostoduché, užijú si ich podľa môjho názoru aj decká aj rodičia a hlavne to nie je zbytočne emočne vydierajúce ako Americká produkcia. Skvelá vec, ku ktorej sa veľmi rád vrátim.

Film, ktorý má pomalší rozbeh ale potom následne pekne graduje. Stefano Sollima ukazuje komplexné fungovanie mafiánskych praktík v rôznych oblastiach odvrátenej strany spoločnosti v Ríme. Jeho postavy žijú, dýchajú a majú potenciál zaujať. Každá jedna z nich. Čo je výrazný posun oproti takej Gomorre. Do toho v pozadí často krát dotvára atmosféru dážď a fantastická kamera, ktorá hľadá zaujímavé uhly a zobrazenia akýchkoľvek situácií. Či už všedných alebo tých akčných a do toho hrá M83 s najlepšími vypaľovačkami. Nie je to príjemný svet. Je to svet plný násilia a nepríjemných ľudí. Táto sonda je ale spravená dobre. Je zábavná aj má formálne umeleckejšie presahy a hlavne sa môže popýšiť osobitým rukopisom. Ten Sollima zúžitkoval v druhom Sicariovi. Toto ma bavilo veľmi.

Som príjemne prekvapený. Čakal som niečo čo bude za emócie ťahať podstatne viac. Ale kupodivu to bolo celkom milé. Jasné všetko je to americky cukrové a emócie a myšlienky sú tam podávané popisne a účelovo. Ale raz za čas to neuškodí. Tremblay na to, že je ešte taký krpec hrá prvú ligu a nie len v tomto filme. Na zabitie večera viac ako dostačujúce.

Po dlhom čase som sa k nemu vrátil. Vlial si trochu nádeje do žíl v týchto časoch. Stále to u mňa funguje bez najmenšej chybičky. Tá hudba. Tie postavy. Všetko tam pôsobí tak skutočne a ľudsky. Milujem to.

Ono sa to dalo čakať. Scenár je priamočiary, bez nejakých pamätných scén alebo presahov. Len neviem či tie nápady, ktoré boli vo filme obsiahnuté, a bolo ich dosť, pripísať scenáru alebo absolútne topornej réžií. Ale myslím, že som si práve teraz odpovedal. Jediné pamätné postavy sú McGregor a Robbie. Tie fungujú aj čo sa týka svojich charakterov aj nejakej mytologizácie, hoci pre Black Mask je toto asi aj koniec. Film pokulháva na neschopnosti určiť o aký žáner by sa vlastne malo jednať. Vyzerá to, že sa tu niekto silou mocou chce dostať na rovnakú úroveň ako Deadpool, ale to by tu nesmela hrať trojica toporných herečiek, ktoré nemajú celý film čo ukázať. Birds of Prey je film ktorý síce pobaví aj sa na neho dobre pozerá ale zapadne prachom, pretože nemá vôbec žiadny úmysel byť niečim viacej ako snahou vytrieskať z postavy Harley Quinn viac peňazí. Oceňujem krv aj fuckovanie, ale na konci zostáva veľmi podivná pachuť. Ako keby ste jedli jedlo, ktoré je ozdobené pekne, ale chutí ako niečo z vývarovne. Mrzí ma, že sa DC vydalo touto cestou. Mimo Snydera, Jenkins a Wana sa, čo sa týka nejakej osobitosti alebo radosti z príbehov, jedná o skrz naskrz premárnené príležitosti. A Rosie Perez mi tam vyslovene vadila.

Whannell sa celkom vyhupol. A ako tvorcovi mu to svedčí. Buduje si typický rukopis, jeho filmy sú plné nápadov a hlavne dokáže skĺbiť uveriteľné charaktery s perfektnou atmosférou. Film ťahá na svojich ramenách fantastická Elisabeth Moss. Veril som jej úplne všetko. Aldis Hodge zase skvelo sekunduje. Výborné na celom príbehu sú jeho dve roviny. Prvá je hravá a čisto hororová. Akoby vzdávala hold tým tajomným monštrám, ktoré budovali Universal v jeho začiatkoch. Druhá ide viacej do thrilleru a funguje aj čo sa týka tempa aj premeny hlavnej hrdinky z obete na konajúcu postavu. Neviditeľný muž využíva všetky zložky filmu vo svoj prospech. Nejedná sa o spektákel ale skôr o film, ktorý sa náramne ponáša na Soderberghovu Unsane. Pritom si to ale šliape po svojich pravidlách. Neviem si predstaviť iné príbehy s monštrami v podobnom ladení - kedy je veľkou devízou zložka uveriteľnosti. Ale asi ukáže až čas. Každopádne milé prekvapenie.

Rozprávka, ktorá mohla mať potenciál a mohla ukázať niečo skutočne magické, ale vybrala sa líniou rodinnej drámy. V nej funguje všetko tak, ako má. Ale od určitého momentu tomu chýba napätie. A začne to byť trestuhodne predvídateľné. Áno je to napísané tak, že to všetko má hlavu a pätu, ale keď si spomeniem na Toy Story 4, ktoré prinieslo v zásade veľmi dospelý príbeh, toto mi príde ako krok späť. Zamrzí to o to viac, že celý ten svet mal omnoho väčší potenciál. Rozprávka, ktorá zapadne. A myslím si, že Pixar má už na svojom konte niekoľko takých. Pozerateľné ale to bolo aj Hľadá sa Dory a tiež ju už druhý krát hľadať ísť nemienim.

Will Smith si to užíva. Ale že riadne. On jediný asi z toho charakteru vyťažil maximum. Holland a Rashida v pohode. Veľmi prekvapivý námet, ktorý ale ťaží zo svojej prostoduchosti úplne najviac. Má to skvelé akčné scény a každý jeden vtip vyjde. Čo je u Blue Sky celkom rarita. Plus to má high tech vizuál a sympatických holubov. Tri hviezdičky ale nakoniec dávam, kvôli tej sentimentálno- rodinnej línií, ktorá je síce nutnosťou v takomto filme, ale pôsobí v rámci príbehu zastaralo a zbytočne. Dáva originalitu snímku do tradičnej a family friendly roviny, čo je dosť škoda. Inak mi to ubehlo ako voda a bavil som sa. Možno časom hodnotenie zmením. Určite je to ale lepšie než posledné zárezy v sérií Ice Age.

Film, ktorého najväčšou devízou je postupné smerovanie k naozaj perfektnému zakončeniu. Jedná sa o herecký koncert, kde si všetko kradne pre seba výborný Day-Lewis. Ostatní ale vôbec nezaostávajú. Scorsese je všestranný režisér, čo dokazuje aj týmto filmom. Nebojí sa výziev a musím povedať, že jeho prevedenie na poli rôznych žánrov sú vždy plné nápadov a krásnych scén. Len bohužiaľ ( a týka sa to asi len mňa) sú filmy ktorých žánre moc nemusím. Kostýmová dráma je jeden z nich a väčšinou ho dokážem akceptovať len keď tam hrá Keira Knightley. Film má naozaj výborný koniec a jedná sa určite o niečo, čo kebyže vidím v období kedy nasávam informácie z rôznych žánrov a stále sa učím, čo je to film a čo všetko sa dá s ním robiť, tak by som nedokázal zakryť nadšenie. Po tom všetkom čo som ale už videl mi pohľad do smotánky prelomu storočí prišiel pramálo zaujímavý alebo aktuálny. A podobný problém som mal aj s Little Women. Dobré je to, ale nemám potrebu sa k tomu vracať.

Príbehy z čias kultúrnej revolúcie patria medzi moje obľúbené. Je to zvláštne ale viem sa s tým stotožniť viac ako s celou socialistickou témou, ktorá sa diala v našich končinách. Xiaoshuai Wang natočil pomerne smutný a bezútešný príbeh očami malého chlapca Wanga, ktorý pochádza z chudobnej rodiny a celý jeho čas vypĺňajú hry s kamošmi a škola. Stretnutie s vrahom a počúvanie dospelých, ktorý rozprávajú pri drinku, potichu, aby ich nikto nepočul, o strašných veciach, čo sa dejú v ich štáte, sa pozerá nechápavo a so zvedavosťou. Jeho prerod v mladíka, ktorému dochádza, že nežije v dobrej dobe a ktorá sa na ňom podpisuje rozdielnymi stretnutiami s dospelými a ich svetonázormi pretvára pomaličky aj naše zmýšľanie a podtrháva skryté hrôzy ukryté v krásnom prostredí, ktoré ale pôsobí odťažito a chladne. Kamera je fantastická a hlavný predstavitelia tiež. Taký malý klenot, ktorý som našiel náhodou a veľmi ma potešil.