ScarPoul

Pamätám si, že keď som ešte chodil na strednú, Volanie divočiny bolo mojou obľúbenou knihou. A celkovo som vtedy hltal od Londona všetko, čo som mohol. Myslím si, že dnešná doba nepraje takým príbehom. Tá drsnosť sa už nenosí a na to aby sa to spravilo dobre a možno s umeleckým presahom, by bolo treba veľa peňazí a odvážlivcov. Každopádne treba povedať, že toto má s Londonom spoločného len pramálo. Na druhú stranu sa toho Sanders chopil s gráciou. Jeho skúsenosti na poli animovaného filmu mu pomohli dodať emócie tam, kde treba, s tým, že si na to ako divák pomerne ľahko zvykneme. No a čo, že väčšina zvierat sa tam nespráva úplne normálne a majú skôr ľudské rysy ako empatia a pochopenie. V rámci príbehu, ktorý sa tu namixoval je to skvelý spôsob ako najmenším sprostredkovať potrebné myšlienky a pri trochu šťastia im aj priblížiť lásku k prírode. A v tomto smere je film funkčný, aj keď by sa mu mohlo vyčítať kadečo. Je o putovaní, nepôsobí strnulo alebo ťažkopádne, stále sa tam niečo deje a a ľudské postavy tu pekne sekundujú tým animovaným. Je to taká chuťovka. Viem si predstaviť, že ako dieťa by som to žral. A Ford si to zjavne užíva. Teraz už len nájsť taký zrub pri rieke a znova sa začítať do Londona. To by bola spokojnosť.

Jeden z tých kórejských multižánrových filmov. V tomto prípade je tu hlavným ťahúňom Yoon-seok Kim. Nápady a vtipy fungujú, rovnako aj akčná zápletka. Len tomu chýba sofistikovanosť iných podobne ladených filmov. Jeden z tých príkladov, kedy v zásade nemám tomu čo vytknúť, pretože to funguje, má to silné miesta a aj uveriteľné charaktery. Lenže antagonista nie je natoľko nebezpečný ani chytrí, aby sme si naozaj hrýzli nechty od napätia a väčšina postáv, ktoré sa na začiatku javili dôležité sa postupne dostávajú do pozadia. Všetko je tam uzatvorené, aj to má milé scény, ktoré naozaj prinútia k úsmevu ale Kim má aj lepšie filmy. Rozmýšľal som aj nad tou 4*, ale aj napriek množstvu kladov mi tam niečo dôležité skrátka chýbalo.

Kristin Stewart beží v spodnom prádle zatopenými tunelmi a všetko okolo nej vybuchuje a strieka. Je veľmi málo filmov, ktoré sú tak krásne oldschool, bez celého toho PC a idú prudko po tom, čo má mužský divák rád. Príšery, temné chodby, fungujúce postavy a krásne baby. Eubank možno nie je najaktívnejší režisér vôbec, ale z tohto vyťažil maximum. V rámci žánru ma takto potešil naposledy prvý 47 meters down. Kristin hrá prvú ligu aj napriek tomu, že sa jedná o béčko. Monštrá sú trochu moc CGI ale páči sa mi prvých 40 minút, ktoré to hrajú na úplného survivora. Za koniec som spokojný tiež. Funkčný, vygradovaný a v zásade logický. Mám pocit, že filmy čo sa na nič nehrajú mi v súčasnom Hollywoode sedia viac. Nebyť toporného Johna Gallaghera Jr. bolo by to možno za plný počet.

Bojack je postava na ktorú som si musel trochu zvykať. Rovnako aj na fikčný svet, ktorý prezentuje a v ktorom sa nachádza. Asi od 6 časti som ale s napätím očakával kam sa bude jeho cesta uberať. Nielenže to má kopec skvelých a vtipných miest ale od 6 časti sa tam pre mňa zjavuje aj silné pochopenie s hlavným hrdinom a seriál ako taký sa dostáva na ľudskejšiu a úprimnejšiu úroveň. Som milo prekvapený a teším sa na ďalšiu sériu. 1. séria - 70%. Na konci prvej série som si hovoril, že to nebude až také zlé ako sa mi to zo začiatku javilo. Zvyknúť si na tento fikčný svet, na charaktery a zároveň sledovať postupne ich vývoj vyžaduje trochu trpezlivosti a času. Ale akonáhle sa začnú charaktery rozvíjať a príbeh začne komplexne vysvetľovať nie len pocity postáv ale aj epizodky z ich životov, stáva sa z toho takmer masterpiece. Celé je to vlastne o tom - mať rád samého seba. A všetky tie veci okolo sú krásnym doplnením. Rovnako ako je pre mňa Rick and Morty seriál pri ktorom si poviem WTF a smejem sa, je Bojack seriálom pri ktorom si poviem - viem presne ako to myslíš, cítim sa rovnako. A dialógy typu : Čo sa s nami stalo? To čo obvykle. Nepoznala si ma a zaľúbila si sa do mňa. A potom si ma spoznala... sú dakedy pravdivejšie a smutnejšie než samotná realita. Druhá séria - 80% Bojack je každou ďalšou sériou ukotvenejší a v zásade veľmi smutný charakter. Jeho vývin je minimálny. Veci okolo neho sa síce dejú ale on sám je nemennou konštantou, ktorá všetko pokašle. Taký Hank Moody v animovanej podobe. (Hoci Hanka mám o triedu radšej). Táto séria sa nesie na vlne úžasných udalostí, ktoré Bojack nevie ako postava naplno doceniť. Ostatné postavy prechádzajú úžasným vývinom. Nebyť posledného vtipu z 8 000 000 dolármi od Todda, páčila by sa mi punchline na konci trochu lepšie. Diel pod vodou bol ale dokonalý. V zásade považujem Bojack Horsemana za seriál na ktorý treba mať trpezlivosť a byť správne nastavený - nie je to až taká sranda ako tu píšu. Ale ocení sa krásnymi nuansami a skrytými odkazmi, ktoré potešia. Hlavne ak viete v akom svete sa to vlastne pohybujeme. 3- séria - 80% Trošku krok späť, čo sa týka kvality. Snaha dostať Bojackovu minulosť do zreteľnejších kontúr si vyžiadala svoju daň. Síce je na tom postavený dobrý zvrat ale diely, ktoré sa tomu venovali ma nebavili. Mimo niektorých skvelých nápadov sa táto séria nesie skôr v duchu neustálych fuckupov, ktoré ale kupodivu nerobí Bojack. Ten sa stáva tichým pozorovateľom a jeho postava sa v celom tom univerze mení. Je to trošku iné a kvalitou to skôr smeruje k prvej sérií, ale pravdou je, že to pozerám rad za radom, pretože chcem vedieť viac. Takže dám 4* , ale nie sú až také isté ako v prípade druhej a tretej série. 4 séria - 70% BoJack prituhuje. V zásade sa dostávame do stavu, kedy sa väčšina postáv správa dosť shitty. Čím ďalej smerujeme do finále, tým výraznejšie každý charakter prepadá do sebaľútosti a samodeštrukcie. Dospelý ľudia nevedia zobrať zodpovednosť za svoje činy. Sebecky sa piplajú vo svojich životoch a sem tam tu máme nejaké vtipnú referenciu alebo postavu. BoJack sa stáva veľmi nepríjemným obrazom spoločnosti. A tiež odvrátenou tvárou slávy. Nepadám z toho na zadok. Len mi je po každej sérií trochu viac smutno. To ale neznamená, že si BoJack nezaslúži byť šťastný. Držím mu palce. 5. séria - 80% BoJack sa lúči. Keby to malo o jeden diel menej, rozbilo by ma to viacej. Ale aj ten epilóg bol milý. Málo seriálov vie podľa mňa skončiť s gráciou a s emóciou. Bojack je jeden z mála, ktorému sa to podarilo. Budú mi príbehy z Hollywoo - Hollywoob - Hollywoodu chýbať. Životná úloha pre Willa Arnetta a skvelá sonda do ľudskej duše. Bob- Waksberg deprimoval, tešil, poučoval a inšpiroval. Neviem či časom celý ten pocit nedozreje. Nestane sa niečím trvácnym. Niečom čo ma prinúti sa k tomu vrátiť a hľadať tam nuansy, aké som teraz nevidel. Lebo som presvedčený o tom, že tam sú. Každopádne som rád za túto skúsenosť. A držím palce BoJack. 6. séria - 80%

BoJack sa lúči. Keby to malo o jeden diel menej, rozbilo by ma to viacej. Ale aj ten epilóg bol milý. Málo seriálov vie podľa mňa skončiť s gráciou a s emóciou. Bojack je jeden z mála, ktorému sa to podarilo. Budú mi príbehy z Hollywoo - Hollywoob - Hollywoodu chýbať. Životná úloha pre Willa Arnetta a skvelá sonda do ľudskej duše. Bob- Waksberg deprimoval, tešil, poučoval a inšpiroval. Neviem či časom celý ten pocit nedozreje. Nestane sa niečím trvácnym. Niečom čo ma prinúti sa k tomu vrátiť a hľadať tam nuansy, aké som teraz nevidel. Lebo som presvedčený o tom, že tam sú. Každopádne som rád za túto skúsenosť. A držím palce BoJack. 6. séria - 80%

Veľmi príjemný oldschoolový feeling v novom háve. Smith aj Lawrence to majú stále v sebe a je veľmi fajn vidieť po fakt dlhom čase film, ktorý stojí na postavách čo fungujú a ktoré majú možnosť priniesť niečo nové. Väčšina vtipov je tu funkčných a hoci to nie je úplne Bay ( ktorý mal tendenciu sa hrať a neustále svoje nápady prekonávať) tak Arbi aj Fallah odvádzajú dobrú robotu čo sa týka akčných scén aj dynamiky príbehu. Ich akcia ´je nápaditá a vtipná a finále je dokonca epické. Funguje mi tam veľa vecí a som úprimne rád, že hrozí ďalší diel. Takéto chuťovky totiž potešia. A hlavne Joe Pantoliano. Chcel by som ho vidieť vo viacerých filmoch. Vždy keď je na obraze tak je to skvelá zábava. Za mňa príjemné a funkčné prekvapenie.

Nápad za milión. Prevedenie je ale kostrbaté. Mám pocit, ako by tvorca robil film len pre Kórejcov. Tí možno nemajú také znalosti v rámci žánru a môže sa tým pádom hrať na zamotaný príbeh a prekvapivé rozuzlenie. Ja to ale nejako nežeriem. Atmosféra je narúšaná dejovými zvratmi, ktoré v kontexte diela dávajú zmysel ale pôsobia veľmi jednoducho. Mystično a hororová atmosféra sa tak vytráca a Jeong - jae Lee ešte nikdy nebol v nejakej postave tak neznesiteľný ako tu. Celé je to na to o aký dlhý film ide, strašne spomalené, bez tempa a plné "wow" efektov, ktoré ma nechávajú chladným. Dopozeral som ale s ťažkosťami. Zatiaľ pre mňa vrchol režisérovej tvorby zostáva The Priests.

Jasné, mám výhrady. Príliš veľa zbytočných scén na efekt ( motorka na aute, detailné zábery na vybité zuby alebo na zlámané kosti). A záporák je na konci až trestuhodne nudný, hoci dovtedy fungoval ako protipól, ktorý treba poraziť skvelo. No a veci typu, každá guľka až na nejakú minie loosera, ktorý nikdy zbraň nedržal, sú v rámci žánru. Takže hoci by som čakal sofistikovanejší prístup - hlavne tvárou v tvár skúsenejším protivníkom, beriem to. Inak je to super film. Zábavný, krvavý a plný skvelých hlášok a trefných a nápaditých momentov. Režisér presne vedel, čo chce natočiť a je to cítiť z každého políčka. Pôsobí to ako taký prostoduchejší bratranec Johna Wicka s tým, že by som pokojne uvítal celú trilógiu. Radcliffe po dlhom čase v ďalšej úlohe, ktorá napriek nepravdepodobnosti funguje v áčkových rozmeroch. Nebyť vyšších výhrad vpálim plný počet. A Samara Weaving je úplne dokonalá.

Dal som 4* Krvavej neveste a tak musím dať aj tu. Hoci Gilpin nie je taká cool ako Weavingová. Inak je to ale pochúťka. Prvých 40 minút je dokonca bezchybných. Potom sa to pustí do vysvetľovania, čo trochu tempo spomalí , ale v zásade z toho tvorcovia vedia vykľučkovať veľmi dobre. Prirovnávam to ku Krvavej neveste lebo to funguje na podobnom princípe. Má to množstvo zábavných miest a tiež niekoľko pekne krvavých. Snaží sa to aj napriek téme, ktorá je pritiahnutá za vlasy udržať akýsi punc pravdepodobnosti, takže ak niekoho zastrelia alebo sa zraní je to uveriteľné a tým pádom aj funkčné. Nejedná sa o žiadne veľké dielo ale je to taká typická jednohubka, ktorá pobaví. Čím je ľudí pri pozeraní viac a je tam nejaké to pivko, môže sa z toho stať celkom fajn večer. Hilary Swank je tu úplne krásna. A bavil som sa.

Tri roky odhodlávania a dva nezdarené pokusy to dopozerať. Na tretí raz som to dal. Ale mal som sa na to úplne vykašľať. Je veľmi malé množstvo Anime (seriálov, či filmov), ktoré považujem za perfektné. GITS k nim patrí. Práve preto som mal z tejto verzie také obavy. A vlastne sa mi potvrdilo úplne všetko. Sanders nie je osobitý tvorca. Zachraňuje mu to tu dosť kamera a špeciálne efekty. Tieto dve zložky ako jediné fungujú tak perfektne a bezchybne, že sa na to dá pozerať aj napriek tomu, že je to autorsky a scenáristicky blbučké. Oproti pôvodnému dielu, ktoré stálo na filozofickej myšlienke je toto popisný, povrchný a účelový film, ktorý ma prilákať fanúšikov Black Widow. A tu sa dostávame k tomu hlavnému. Ešte hádam nikdy som nevidel film, ktorý by bol tak zle nacastovaný. Nefunguje tu ako postava absolútne nikto. Dokonca aj môj obľúbený Takeši si tu mudruje po japonsky a má hlboko v piči všetkých čo speakujú po anglicky. Johansson je tak strašne toporná a nezaujímavá, až je to zarážajúce. V Under the Skin to fungovalo ( ale tam ukázala aj prsia), tu je jej prejav neznesiteľný. A zvyšok nebudem komentovať. Binoche má vždy noblesu, tu hrá ako stredoškolský komparzista. Plus akcia je nemastná, neslaná a tie údajné " citácie" z povôdného diela sú tu o dve triedy horšie. Nefunkčný film, ktorý neponúka absolútne nič. Ani do sveta GITS ani do žánru sci-fi. Je to len ukážka toho, že Amerika vie robiť veci na efekt. To je všetko.