ScarPoul

Juj toto nie. Celý čas ten film pôsobí ako film od Woodyho Allena, ktorý nenatočil Woody Allen a paradoxne to nie je pravda. Ale je to tak strašne...umelé. Oceňujem, že sa snažíme dostať do filmov, ktoré utvárali aj náš cinofilný svet. Jules a Jim, Siedma Pečať, Persona, Na konci s dychom atď., ale sledovať putovanie Walleca Shawna San Sebastianom, pričom aj samotný Storaro tu skôr rutinne svieti, než aby skutočne budoval atmosféru je až trestuhodne nezaujímavé, nepoetické a skôr tragické. Mám rád neskoršiu tvorbu Woodyho Allena. Páči sa mi jeho hra s postavami aj témy, ktoré recipročne využíva, aby poukázal na absurdnosť života. Ale toto je film, ktorý nielenže neponúka v jeho tvorbe nič nové, ale je aj významovo veľmi slabý, hoci sa tvári, že nie je. Humor mi tu prišiel silený a vôbec nie taký odľahčený ako u neho býva zvykom. Jedna hviezda ide za najlepšiu scénu s Christophom Waltzom a druhá ide za Elenu Anayu. Tá jediná tu bola čarovná. Inak ukecaná nuda. Vyzerá to, že Woodymu došiel dych. A aj nápady.

Jeden z tých lepších Schumacherov. Oceňujem jeho expozíciu, ktorá nie je cez čiaru, ale je spravená nápadito. Zároveň ma bavili postavy. A Time to Kill je spolu s Firm moja najobľúbenejšia Grishamova kniha. A podobne ako dráma s Tomom Cruisom je aj tento film plný pekne vygradovaných momentov a zaujímavých zvratov. Tie možno nepôsobia tak sofistikovane, aby niektoré scény nepôsobili ťažkopádne alebo pateticky, ale aj napriek tomu, je to v tomto snímku vyvážené. A tým, že na patetickú nôtu nehrá celý film si zaslúži snímok aspoň šancu. To, že postava Sandry Bullock je možno do počtu mi nevadí. Samuel a Matthew si skvelo sekundujú a finále je viac ako uspokojivé. Takže za mňa dobre. Môže sa to zaradiť k tým vydarenejším adaptáciám. A aj napriek dĺžke to nenudí. Aspoň teda mňa to nenudilo.

Najmilšia a najpozitívnejšia injekcia na coronavírus. Ako len málo stačí k tomu, aby prišla všade nádej. (Patetické ako sviňa, ale fakt chytilo za srdce). A zdá sa to len mne alebo sú mestá bez ľudí naozaj krajšie?

Pre mňa bude David vždy sprievodcom po svete, ku ktorému sa v tejto uponáhľanosti nemám ako inak dostať. Naučil ma o prírode a svete veľa. A robí to stále. Our planet možno nevybočuje z predchádzajúcich dokumentov, ktoré vyšli v priebehu piatich rokov a nesú jeho rukopis, ale znova odkrýva viac. U Jonathana Rossa raz povedal, že najväčší hrdinovia seriálu sú kameramani. Za to, čo dokážu nasnímať a aký pocit dokážu v divákovi vyvolať. Myslím si, že to platí pre tento dokument viac ako pre ostatné. Či už je to bitka orlov, súboj žralokov o potravu alebo Černobyl, jedná sa o silné vizuálne vnemy, ktoré vo mne zase raz vzbudzujú radosť nad rozmanitosťou našej planéty aj smútok, že ju tak systematicky a hlúpo ničíme. Som ale rád za tých vráskavcov. To ma potešilo veľmi.

Myslel som si, že takéto filmy už vymreli. A ono nie. Plnohodnotná hláškujúca buddy krimi komédia, ktorá robí česť svojmu žánru. Hoci Tim Story ku koncu akoby stratil nadhľad a servíruje nám už tisíc krát vyriešené ukončenie, bez všetkých tých malých perličiek, čo zvyšok filmu robil takým záživným. To zamrzí. Odhliadnuc od toho, je to ale dobrý film. Hlavne Samuel si túto svoju úlohu užíva. V zásade nemám k tomu čo viac napísať. Je to pohodová oddychovka, bez trápnosti a hluchých miest. Len s tradičným americkým koncom. Pokračovanie by som uvítal. Ak by bolo teda v podobnom duchu.

Videní Directors Cut. Nebyť toho, že majú postavy tendenciu polopate vysvetľovať zjavné a tiež toho, že vo výsledku je to trošku úsmevné, je ten film vystavaný dobre. Baví, je správne krvavý a antagonista má vyšší morálny cieľ. Hoci ho rieši veľmi nemorálnym spôsobom. Butler sa mi tu páčil viac ako Foxx. Koniec, kedy to jeho snaženie zmarí morálne vyššie dobro mi príde príliš americký. Nebyť tej úpenlivej snahy, aby dobro stále zvíťazilo, bola by to chuťovka. Každopádne tomu filmu nemá kedy padnúť tempo. Nesnaží sa byť príliš múdry ani príliš komplikovaný. Snaží sa byť zábavný. Atmosférou to určite dosahuje a ja som sa vďaka tomu bavil.

Nechápem tým hodnoteniam. Ani očakávaniam. Penna rozohráva rovnakú hru ako vo svojom ľadovom Arctic, hoci tam viac dbal na atmosféru prostredia. Tu na druhú stranu dokazuje, že vie pracovať s dialógmi a emóciami, hoci na tie vizuálne vnemy tu nie je až toľko miesta. To ale nevadí. Ten film je uveriteľný, logicky zmotivovaný a emočné priamy, pričom neskĺzne do pátosu. Kendrickovú nemusím, ale tu? Tu mi vôbec nevadila. Možno by som uvítal trošku tej melancholickej atmosféry akú mala Ad Astra, ale v zásade je to len taká bohapustá výtka aby sa nepovedalo. Je to dobrý film. A funguje. A hlavne nie je vôbec hlúpy. Hudba perfektná a Daniel Kim ma zase raz presvedčil, že mu chýba dobrý agent, ktorý by jeho talent využíval viac. Teraz už len poprosím Pennu nech spraví ešte survival film na mori, v džungli a možno ešte na púšti. Nech má kompletku. Takmer dokonalé.

Typický Leone. Silné mužské charaktery. Dlhá expozícia. A skvelo zrežírované akčné scény. Viac ako tradičný western sa jedná o príbeh z pozadia revolúcie, kde terorista a bandita bojujú za blaho ľudu. Menia sa, hľadajú únik a obohatenie a možno aj nejaké to odpustenie. Coburn a Steiger si skvelo sekundujú. Ich vzťah je dominantný a prechádza uveriteľným a pekným vývinom. Páči sa mi ako je Leone ako tvorca istejší a nebojí sa epických scén. Či už je to finále, vylúpenie banky alebo scéna s mostom.  Vďaka tej epickosti sú tieto scény dosť zapamätateľné. Morricone síce neprebíja kvality dolárovej trilógie a Vtedy na západe, ale stále je rozpoznateľný a hravý. Ten film má stále čo ponúknuť. Ako vlastne každý Leonov film.

Prvá hodina je lahodná. Nápaditá a plná veľmi príjemného fuck off humoru. Najšuller sa snaží definovať nejaký svoj rukopis a na to, aby si ho potvrdil mu chýba ešte jeden podobne ladený film. Takže som zvedavý. Tie jeho nápady sú svieže a banálny príbeh obohacujú - hoci niekedy sú priehľadné. Odenkirk sa do postavy hodí perfektne. Jeho Nobody je ten životom znudený týpek, ktorý keď príde na lámanie chleba vie ísť až za hranicu normálneho. Posledná pol hodina je už potom prestrelková kreácia, ktorá trošku podkopáva nohy umne budovanej zápletke s rodinou a s návratom do starých koľají. Antagonista musí od určitého momentu vedieť, že nevyhrá a aj tak ide hlavou proti múru. V tomto smere pre to nemám pochopenie. Každopádne vidieť Odenkirka, RZA a Chrisa LLoyda pri cowboyskej rezanici potešilo. Chutná žánrovka, ktorej chýba snaha vybudovať viac, než len banálny príbeh, hoci aj ten je ochutený funkčnými jednohubkami.

Najšuller ide na plné gule. A baví ho to. Ten film je síce akýsi cyberpunkový koncept zasadený do reálií súčasného Ruska, ale rozhodne v ňom netreba hľadať metafory a hlboké myšlienky, ktoré by boli paralelou k súčasnej situácií vo svete alebo spoločnosti ako takej. Je to skrátka ultra krvavá a neustále sa rútiaca zábava. A ako jednohubka to funguje dokonale. Má to svoj štýl, neustále invenčné akčné scény( film nenudí aj napriek tomu, že vlastne ideme z jedného bojového poľa na druhé) a hlavne Sharlto Copleyho, ktorý si svoje kreácie náramne užíva. Oceňujem veľmi podarený vtip na tému Siedmych statočných a aj formu, ktorá je naozaj invenčná a ktorú dnes už celkom umne napodobujú. Každopádne si nie som istý, či by som sa k tomu vrátil aj druhý krát. Charaktery to nemá takmer žiadne.