Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Animovaný
  • Krátkometrážny

Recenzie (4 998)

plagát

Lovci levov (1996) 

Ten film má výbornú výpravu, strih a hudbu. Tieto zložky sami o sebe dodávajú celému príbehu atmosféru žieravého dobrodružstva, aké zažívali kolonizátori v neznámom prostredí. Možno zamrzí, že charaktery ( pevne zadefinované a vo svojej podstate aj zaujímavé) nekorešpondujú medzi sebou tak, aby z toho režisér vytiahol aj nejakú silnejšiu emóciu. Toto by bola asi jediná výhrada. Inak taká starosvetská variácia na mýtus o ochrancoch Afriky, ktorý sa neboja hrýzť, trhať a napádať ľudí bez štipky strachu. Veta: "Takto sa normálne levy nesprávajú", na zadefinovanie situácie úplne stačí. Nesie si to v sebe mystifikáciu a režisér s ňou veľmi umne pracuje. Príbeh nepôsobí hlúpo, nepôsobí kŕčovito a hlavne ukazuje, že kedysi sa veľké scény zaobišli bez digitálu. Všetko je tu krásne nastrihané a dodáva to všetkým tým naháňačkám a zakrádaniu sa porastom fragmenty napätia. Ten film som mal ako decko rád. Teraz po dlhom čase vo mne stále niečím rezonuje. Goldsmithov soundtrack je v tomto ohľade bezchybný.

plagát

Candyman (1992) 

Film, ktorý neskutočne dobre pracuje s atmosférou. Tie zábery z vtáčej perspektívy na betónovú džungľu v sprievode Glassovej hudby sú zimomriavkové a efektné. Candyman je skvelou ukážkou spracovania Urban Legend. Prvá polovica je len akási šuškanda, kedy spolu s hrdinkou skúmame mýtus o ktorom máme svoje pochybnosti. Až v druhej polovici sa naplno ukážu všetky aspekty tejto prapodivnej legendy a postavy sú odrazu vhodné do kolotoča udalostí, aké nie sú schopné zastaviť. Má to logické kauzality a nebojí sa to ísť aj do riadnych krvavostí. Zároveň je to citlivé a ku koncu aj zvláštne uspokojivé. Myslím, že si tú Bakerovú poviedku vyhľadám. Nechýbalo málo k dokonalosti. Veľmi podarená chuťovka ukazujúca, že kedysi sa to dalo robiť dobre aj bez hlúpeho digitálu.

plagát

Larry, kroť se - Série 4 (2004) (séria) 

Zatiaľ najlepšia séria. Larry je obsadený do úlohy Maxa Bialystocka v divadelných Producentov od Mela Brooksa. A celá séria sa venuje jeho neskutočným manierom. Camea Jerryho Sainfelda, Bena Stillera, Davida Schwimmera, Mela Brooksa a iných skvelo dopĺňajú túto sériu o absurdné a tragikomické momenty. Silné v každej jednej časti. Larry David je stále ten istý kretén. Ale v tomto štádiu sa ho nedá nemilovať. Potvrdzuje to finálny hodinový diel, ktorý patrí medzi tie najlepšie vyvrcholenia aké som mal možnosť vidieť. Dávam plný počet. A teším sa na ďalšiu sériu. 4. séria 100%

plagát

Larry, kroť se - Série 3 (2002) (séria) 

Seriál ako taký sa systematicky posúva dopredu. Larry už nie len obeťou Murphyho zákonov. Už je z neho regulérny kretén. Odvráva späť. Nadáva a snaží sa mať navrch aj v nedobrej situácií. Pritom si to ale drží stále absurdnosť predchádzajúcich dvoch sérií. Larry David je komediálny majster. S citom pre načasovanie. Lezie vám síce celý čas na nervy, ale zároveň sa na jeho blbosti dá zasmiať. Ako keď máte antagonistu, čo robí len zle a osud mu to vráti. Niekto podobný je aj Larry David. A camea slávnych ľudí potešia. Či už je to Martin Short alebo Scorsese. 3. séria - 80%

plagát

The Suicide Squad: Samovražedná misia (2021) 

Využívajúce svoj potenciál na maximum. Gunn je blázon. Ale má obrovský cit pre vtip, načasovanie a explicitnosť, ktorá je v jeho rukách rovnako zábavná ako aj nechutná. Veľkou výhodou filmu je jeho dospelosť. Hoci sa to nehrá na úplne temnú nôtu akú som u DC zvyknutý, má to presahy. Postavy naozaj o niečo bojujú a ich motivácie, cesta a vývin sú všadeprítomné. Každá z postáv má minimálne jednu dobrú scénu a vďaka tomu sa dajú zapamätať. Funkčnejšie omnoho viac ako fiasko Birds of Prey. S prvou ťažkopádnou Suicide squad sa to porovnávať ani nedá. Ale vďaka znalosti predchádzajúceho filmu, tento dosahuje lepšie výsledky. Niektoré postavy nemusí predstavovať. Iné dáva do iných vzťahových rovín - Quinn, Flag. A hlavne to má víziu. Bol by som rád, keby to pod Gunnovou taktovkou pokračovalo. Potenciál to má obrovský. Obrovské plus je, že skutočný zloduchovia sú ľudia. Všetko ostatné je len dôsledok ich chýb. Koketujem s piatou hviezdou. A určite si to chcem pozrieť ešte raz.

plagát

Expedícia: Džungla (2021) 

Niekde na pol ceste medzi všetkým. Humor funguje 50/50. Hlavná zápletka je zaujímavá a odkazuje na staré dobrodružné filmy o expedíciách. Preto je myslím na mieste aj prirovnanie k Sommersovej Múmií a Verbinskeho Pirátom. Niektoré veci si z nich totiž veľmi očividne kradne. Lenže filmu chýba vízia. Každý dejový zvrat ( akokoľvek prekvapivý a dôležitý pre vývoj postáv alebo príbehu) je podaný rýchlo a bez potrebných emócií. Jedná sa tak o povrchné plávanie vo vodách žánru, kde očividne nikto zo zúčastnených nemá chuť sa skutočne ponoriť. A keď to už tak spraví, divák musí žasnúť ako čisto modrá voda je v hnedej Amazonke. A myslím že tá konkrétna scéna ponorenia slúži ako perfektná metafora celého filmu. Je tam veľa digitálu. Málo skutočnej túžby vypovedať dobrodružný príbeh. Ako jednohubka to funguje. Aj kvôli roztomilej Emily Blunt. Ale Johnson má svoje herecké limity. A takéto postavy mu skrátka neverím. Vyzerá to tak, že Disney prestáva vedieť, ako sa robí správny príbeh. Kedysi ich tvorba chytala za srdce, teraz sa z nej skôr mi diváci, chytáme za hlavu.

plagát

Ulice strachu – 3. část: 1666 (2021) 

A zase ďalší pád. Jediná hodnota tohto filmu je v tom, že dáva do súvislosti ( konečne) veci z predchádzajúcich filmov. Ale inak tomu znova chýba atmosféra a napätie. Viem, že slasher je ako subžáner predvídateľný. Ale ak pri filme divákovi dochádzajú súvislosti skôr ako postavám, niečo je zle. Tvorcovia tápajú. Je tam náznak hravosti a invenčnosti. Finále v obchodnom dome bolo celkom funny, ale uniká mi úmysel za tým všetkým. Historická rovina pôsobila ako zo zlého televízneho filmu. A tá finálna z mesta, ako rýchlo pozliepaná z rôznych častí. Bol to určite ambiciózny projekt. Neľutujem, že som ho videl. Ale druhá časť tejto prapodivnej trilógie pôsobí 90% stopáže, ako od iných tvorcov. Séria nie je konzistentná. Ani inteligentná. A už vôbec nie zábavná. A takmer šesť hodín sa pozerať na postavy, ktoré nevedia narábať s nožom, ale aj tak každého a všetkých bodajú mi príde ako výsmech inteligentnému divákovi.  Za ktorého sa v malých momentoch subjektívnej clarity občas aj považujem.

plagát

Ulice strachu – 2. část: 1978 (2021) 

Oproti prvej časti je to stopercentné zlepšenie. Celý príbeh zasadený do campu má nielenže plnohodnotné postavy a funkčnú mytológiu, ale v mnohom zachraňuje aj ťažkopádny prvý diel. Úprimne nečakal som, že mi to tu bude fungovať. Ale toto ma príjemne prekvapilo. Hudba využitá parádne, finále pri strome malo dokonca napätie. Celé sa to nieslo v správnej atmosfére a duchu. Možno chýbalo viac nahotiniek a možno sa tvorcovia nemuseli báť ukázať bezbranné deti zomierajúce pod sekerou zabijaka. Ak by to tam bolo dal by som plný počet, pretože by sa jednalo o funkčnú žánrovku. Chyby to má. Aj tie logické. (Oživenie resuscitáciou aj napriek tomu, že má postava bodné zranenia). Ale iné veci fungujú. Hlavne tie postavy a atmosféra. To, že polovicu lakačiek tvorí tieň čo prejde pred kamerou akceptujem tiež. Hoci je to už zastaralá konvencia. Som zvedavý na uzatvorenie. Sadie Sink je parádna.

plagát

Ulice strachu – 1. část: 1994 (2021) 

Castingová katastrofa. Ten film má za hlavných hrdinov nesúrodú a nesympatickú skupinu ľudí. Dokázal by som akceptovať, ak by sa to aspoň hralo na realizmus( aj napriek tomu o aký žáner sa jedná) a neutekali by postavy v preplnenej nemocnici alebo v meste počas toho ako kričia a každý ich pritom ignoruje. Uberá to filme na dôveryhodnosti. Kde sú rodičia postáv? A celá tá mýtická zápletka je veľmi prvoplánová než aby sa dala brať vážne. Humor tu absentuje a krvavé scény sú dve a sú natiahnuté až na jednu minútu na konci. Slasher nie je môj obľúbený subžáner. Ale keď už do nejakého idem očakávam nechutnosti a explicitnosť. Predzvesť týchto vecí spôsobuje napätie. To, že sa tu nenachádzajú je skvelou ukážkou toho, že sa očividne dá spraviť dvojhodinový film bez poriadnej scény. 2* lebo to nenudilo a ešte sa možno čo to vysvetlí vo zvyšných dvoch častiach. Každopádne som dosť sklamaný. Maya Hawke tam bola príliš krátko a atmosféra 90. rokov niekde zmizla. Neviem kam.

plagát

Bez strachu (1993) 

Medzi tri a štyri. Je to trošku mätúci film. Aspoň pre mňa. Na začiatku je expozícia plná transcendentných momentov. Ako keby sa kameraman snažil zobraziť veľkoleposť života a krásu v detailoch ( opláchnutie tváre vodou). Lenže potom sa dostávame do hlavnej zápletky, ktorá je o liečení posttraumatického šoku. A nie len u hlavnej postavy, ale aj u tých vedľajších. Táto línia má svoje silné miesta ale bohužiaľ dostáva film do úplne inej atmosféry ako tomu bolo na začiatku. A hoci aj tu sú scény ( jazda autom v sprievode U2, flashbacky z lietadla), v konečnom dôsledku to nezanecháva takú stopu, ako iné Weirové filmy. A podobne ako Green Card pôsobí koniec useknuto. Aspoň ja som mal z toho taký pocit. Bridges to hrá ale na výbornú.