ScarPoul

Má to svoje silné miesta a riadnu dávku wtf momentov ale je to na môj vkus zbytočne preplácané. Na Chowovi je skvelé to, že si ide svoje. Očakávate jeden žáner a ono sa to miesi a mení a máte pocit, že sledujete tri rôzne komédie naraz. Ako som spomínal už pri jeho filmoch, máloktorému tvorcovi by to prešlo. Zábery na tečúci sopeľ, mlátenie žien alebo štuchanie do pipíka malého chlapca sú asi veci, ktoré nie sú zárukou dobrého vkusu a asi by sa to dnes netočilo s takou gráciou ako v rokoch 90. Ale ja si nemôžem pomôcť. Mňa tá uletenosť baví. Je tu Cecilia Cheung, Jackie Chan tu na pár sekúnd zanechá nejakú tú radu a Chow je zase vo vrcholnej forme. A je to v mnohých scénach pocta Johnovi Woo. Takže myslím, že každý nech si to ohodnotí podľa najlepšieho presvedčenia. Pre mňa nie dokonalé, ale smial som sa miestami nahlas, čo sa mi až tak často nestáva.

Myslím si, že keď hovoríme o filmov Stephena Chowa, treba mať na pamätí, že je to veľmi svojský tvorca. Jeho mix komédie a akcie je uletený, brutálny, hodnotový a keď nevie ako ďalej pretvára si fikčnú realitu podľa svojho, len aby mu to tam zafungovalo. Je to skrátka podobné ako Shaolinský futbal alebo Kung - fu Hustle. Len o varení. Je to plné bizarných postavičiek, wtf momentov, bláznivých scén a funkčných vtipov. Uvedomujem si, že toto je typ filmov, ktorý by za iných okolností nemal fungovať vôbec. A regulárny divák by sa mu vyhol veľkým oblúkom. O to viac ma potešilo, že som sa pritom bavil. Pre mňa úplná lahôdka.

Ďalší Imamurov film, ktorý stojí na dobrej myšlienke aj precíznej réžií ale významovo ide mimo mňa. Pre mňa The Pornographers predstavujú roztrieštený film v rámci dvoch paralelných dejových línií. Jedna, ktorá sa týka pornografie je invenčná a zaujímavá aj v rámci doby v ktorej sa príbeh odohráva. Práve táto línia mohla byť zaujímavejšia a možno údernejšia. Pretože druhá línia sa zameriava na rodinu a jej fungovanie. To sa rovnako javí zaujímavé ale problém nastáva, keď majú tieto dve koexistovať. Hoci tam vidíme určitú kauzálnosť, pôsobí to zbytočne nevyrovnane. A pre mňa aj neuchopiteľne. Posledných cca 15 minút potom pôsobí ako z iného filmu a z úplne inými postavami, než aké sme sledovali vyše dve hodiny, a to pôsobí mätúco tiež. Mám pocit, že menej je niekedy viac a rozpoltený hrdina plávajúci do svojho šialenstva je tiež tak trochu konštrukt, ktorý tomu až tak nežeriem. Na Imamurove pomery som čakal niečo lepšie.

Som rád za toto. Naozaj. Po plejáde priemerných stand - upov od mojich obľúbených komikov prišiel Louis. A som rád, že som ho videl. Že sa mu aj napriek všetkému darí a držím mu palce aby sa znova dostal tam kde som ho mal rád. Na obrazovky a do našich hláv, kde hovorí čo mu slina na jazyk prinesie a kde zároveň ukazuje na všetky tie peripetie života a na to ako ich (ne)zvládnuť. Nadhodnocujem. Ale fakt som sa celý čas smial. Ďakujem.

Aj napriek dĺžke sa jedná o rýchlo plynúci a významovo bohatý film. Podobne ako Pigs and Battleships je film postupne gradovaný, plný realisticky vyobrazených postáv a motívov s lyrickým presahom. Ten je dodaný do filmu hlavne vďaka dlhým záberom Himedovej kamery a toho ako pracuje so svetlom a kompozíciou. Pre mňa funkčné hádam vo všetkých rovinách. Ženskej hrdinky nám je ľúto a je veľmi zaujímave sledovať ako bojuje medzi šťastím a zodpovednosťou k rodine, ktorá ju ale neustále ponižuje. Tento stret ženskej rozpoltenosti je hlavne v Japonsku pomerne výrazný, hlavne ak hovoríme o tradičných hodnotách. Neviem či sa to tam dá nájsť aj v súčasnosti, ale rozhodne je to prvok na ktorom je postavená aj spoločenská kritika tej doby. Imamura nemusí tlačiť na pílu čo sa týka nejakých posolstiev. Nechá nech si zaľúbite postavy a nech im podľa vzoru typických soap opier držíte palce. Predsa len je to o milencoch a vzťahoch a láske a rodine. Pre mňa je scéna vo vlaku a v tuneli uprostred snežnej búrky absolútnych vrcholom. Významovým aj vizuálnym. Rozhodne film odporúčam. Dáva veľmi pekný náhľad na mentalitu a spoločnosť Japoncov v dobe kedy v Európe nastávalo umelecké uvoľnenie. A v zásade aj v Japonsku :)

Anime je o kúsok lepšie. Jednak sa v ňom odohrávajú mikropríbehy, ktoré celú hlavnú líniu obohacujú a v rámci emócií aj podtrhujú ale vzhľadom na to, že zmena jedného umeleckého druhu na ďalší málokedy dopadne uspokojivo, môžeme byť šťastní, že to dopadlo takto. Chémia medzi Jó Óizumim a Nanou Komacu funguje. Rovnako aj drobnokresba ich vzťahu, milý humor a v zásade absencia čohokoľvek zlého alebo tragického. Je to taký ultimate feel good movie po ktorom zostane veľmi fajn pocit. V niečom inšpiratívny a v niečom veľmi ľudský. Hlavne Nana Komacu úplne žiari a jej Akira je niekto, koho by ste chceli poznať aj vy. Mám rád takéto príbehy. Vedel by som ich pozerať neustále. Na doplnenie inšpirácie aj na pripomenutie toho, že tie najkrajšie diela sú v zásade veľmi jednoduché.

Rover sa mi páčil viac. Animal Kingdom je slušný debut. Je to taký ten tradičný boj dobra so zlom, pričom najväčší súboj sa odohráva v podvedomí hlavnej postavy - mladíka ktorého rodina sú kriminálnici. Jeho prerod a pochopenie je mapovaný rôznymi epizódkami, kedy nielenže stráca pôdu pod nohami ale hlavne dôveru. Či už v rodinu alebo systém, ktorý ho má chrániť. Michod sa snaží o hodnovernosť. Nestavia na akcií ale na dialógoch. Stáva sa z toho akási sonda do života ľudí, ktorý sa na odvrátenú stranu spoločnosti dostanú a menia sa práve preto, aby v nej mohli fungovať a byť silnejší. Priznám sa, že aj napriek myšlienke to išlo trošku mimo mňa. Frecheville ťahá celý film bez najmenšieho zakolísania ale akosi som očakával herecký koncert tria Mendelsohn, Edgerton a Pearce. Lenže ten tu akosi chýbal, pričom bol minimálne mnou veľmi žiadaný. Tieto postavy prídu a miznú, v niečom im rozumiem v niečom vôbec. Nakoniec z toho najlepšie vychádza Jacki Weaver ako postava čo nevidí a nepočuje zlo a má hodnoty tak pokrútené, že jej ten prirodzený inštinkt ochraňovať skazenosť nepríde ani divný. Je to v pohode film. Len asi nie pre každého.

Dassler ako hlavný predstaviteľ je presvedčivý a Akin ako režisér si zase užíva byť explicitný a popisný, čo mu umožňuje vytvoriť pomerne nepríjemný pocit. U Zlatej Rukavice nie je pekný film. Je plný alkoholikov, stratených existencií a zbytočných násilností. Tie dve mladé čisté postavy sú vo väčšej alebo menšej miere konfrontované s týmto svetom, pretože sú na neho zvedavé. Kupodivu mi ale táto až lyrická línia straty nevinnosti prišla samoúčelná. Inak sa jedná o film, ktorý zanechá dojem. Funguje aj ako rekonštrukcia aj ako náhľad do psychiky pokazeného človeka. Akin zvykne odľahčovať, dokonca vytvára postavy s ktorými vieme sympatizovať - či už je to pani, ktorá utečie vďaka kresťanskej misionárke alebo upratovačka vo veľkej firme, kde sa Fritz zamestná. Akin ukazuje, že dokáže pracovať s atmosférou a s postavami. Pôsobí to uveriteľne a dokonca v určitých momentoch akoby stiera fikciu a ukazuje nám bez ladu a skladu v jednozáberovke hrôzu zabitia. Funkčné, hoci si nie som istý, či to chcem ešte dakedy vidieť.

Pamätám si, že keď som ešte chodil na strednú, Volanie divočiny bolo mojou obľúbenou knihou. A celkovo som vtedy hltal od Londona všetko, čo som mohol. Myslím si, že dnešná doba nepraje takým príbehom. Tá drsnosť sa už nenosí a na to aby sa to spravilo dobre a možno s umeleckým presahom, by bolo treba veľa peňazí a odvážlivcov. Každopádne treba povedať, že toto má s Londonom spoločného len pramálo. Na druhú stranu sa toho Sanders chopil s gráciou. Jeho skúsenosti na poli animovaného filmu mu pomohli dodať emócie tam, kde treba, s tým, že si na to ako divák pomerne ľahko zvykneme. No a čo, že väčšina zvierat sa tam nespráva úplne normálne a majú skôr ľudské rysy ako empatia a pochopenie. V rámci príbehu, ktorý sa tu namixoval je to skvelý spôsob ako najmenším sprostredkovať potrebné myšlienky a pri trochu šťastia im aj priblížiť lásku k prírode. A v tomto smere je film funkčný, aj keď by sa mu mohlo vyčítať kadečo. Je o putovaní, nepôsobí strnulo alebo ťažkopádne, stále sa tam niečo deje a a ľudské postavy tu pekne sekundujú tým animovaným. Je to taká chuťovka. Viem si predstaviť, že ako dieťa by som to žral. A Ford si to zjavne užíva. Teraz už len nájsť taký zrub pri rieke a znova sa začítať do Londona. To by bola spokojnosť.

Jeden z tých kórejských multižánrových filmov. V tomto prípade je tu hlavným ťahúňom Yoon-seok Kim. Nápady a vtipy fungujú, rovnako aj akčná zápletka. Len tomu chýba sofistikovanosť iných podobne ladených filmov. Jeden z tých príkladov, kedy v zásade nemám tomu čo vytknúť, pretože to funguje, má to silné miesta a aj uveriteľné charaktery. Lenže antagonista nie je natoľko nebezpečný ani chytrí, aby sme si naozaj hrýzli nechty od napätia a väčšina postáv, ktoré sa na začiatku javili dôležité sa postupne dostávajú do pozadia. Všetko je tam uzatvorené, aj to má milé scény, ktoré naozaj prinútia k úsmevu ale Kim má aj lepšie filmy. Rozmýšľal som aj nad tou 4*, ale aj napriek množstvu kladov mi tam niečo dôležité skrátka chýbalo.