Arkanoid

Prvá epizóda má ešte krajšie, výpravnejšie kamerové jazdy, no len preto, že je prvá a v ďalších s tým už veľmi netreba počítať. Nová séria sľubuje nových záporných hrdinov aj nového kladného akčného hrdinu. Dočkali sme sa trochy sicílskeho rapu a mladého Gedeona Burkharda ešte pred Komisárom Rexom. Contiová so slnečnými okuliarmi vyzerá podobne kultovo ako Horatio Caine. Kaz na rýdzosti Sicílie, kde sa odohráva väčšina príbehu, je len Sankt Peterburg s ešte nejasnými zámermi postáv. Hierarchia väčších a menších šéfov mafie poteší, minimálne v spomienkach vracia do legendárnej prvej série, ktorá si našla aj najviac fanúšikov, minimálne na csfd. Hypnotické scény rozmaznávania dieťaťa mafiánom, ktoré ani nie je jeho a má svojho otca, ktorý je týmto človekom upozadený, rozohrávajú celú škálu emócií od žiarlivosti, nemého súhlasu, radosti aj cítenia cesty do pekiel a sú vrcholom epizódy. Škoda, že zápletky sú variácie tých predošlých, inak dobrý spád, atmosféra aj kamera na úrovni a Nuco ako hlavný záporný hrdina spoľahlivý, zaujímavý a neopozeraný.

Jednanie aj s následným riešením uspokojivé. „Profesionálny“ zločinec o sebe prezrádza informácie, kade chodí a „profesionálny“ vyšetrovateľ k nemu nabehne bez známok utajenia a čo najhlučnejšie, veď predsa preto, aby bola aj nejaká akcia. Všetko zavŕši patetický pád do vody. Koniec tejto postavy mohol prebehnúť napínavejšie s ohľadom na jej zradu. Ďalší zločinec tvrdo pracoval počas série na svojom loose end, ktorý sa stal pre tvorcov potrebnou scenáristickou barličkou a urýchlením príbehu. Druhá prestrelka sa zdá byť reálna, aj keď zraniteľnosť a hlúposť strelcov je väčšia, než by mala byť. Ďalší zločinec príde presne na miesto, kde ho vedia policajti najlepšie chytiť. Náhle odhalenie tajomstva, ktoré pozná postava a nie divák, je, ako to už v tomto seriáli býva, nudné, málo napínavé a málo hrôzostrašné. Čo sa javí ako najhlúpejšie, je chytanie dôrazu zabahnenými rukami. Epizóda zlyhávala v akcii, postavách, príbehu, logike a všetko zjednodušovala, aby sa scenáristi nemuseli príliš zapotiť.

Akcia slabšia ako v Kobre 11. Jednanie sľubuje aj niečo nepredvídateľné, stalo sa pár očakávaných udalostí, dlhý čas sa venoval nezmyselnému hovoreniu o starých časoch a hrôzach len preto, aby budúce miesto na výrobu drog malo nejakú minulosť. Praha a hovory o jej významných osobnostiach sú čarovné, ale je toho málo a bez invencie. Poteší nejaká tá brutalita, bohužiaľ však prvoplánová. Na Santinovu divokosť je spoľahnutie, no to samé na dobré hodnotenie nestačí.

Prečo v 6. minúte neskontroloval aj ostatné obrazy a verí nedôveryhodnej svedkyni? Hypnotická kamera jazdy autom v okolí stromov poteší. Hlúpe zaváhanie vykonané nie rukou postavy, ale scenáristu, z dôvodu zachovania dôležitého charakteru. Pasca zaklapne správne, ľudia sú naivní a dočkáme sa aj nejakej tej akcie.

Motivačný prerod Tana Caridiho sa na začiatku, pri zaznamenávaní aktivít počas dní javí ako motivačný, no vôbec motivačný nie je. Tvorcom tento zámer viac-menej vyšumel dostratena. Cartov nátlak v 16. minúte stráca na hodnote, keď nemá vrcholový moment a scéna je rýchlo prestrihnutá na inú scénu, v inom čase, prostredí, aj nálade. Kamera približujúca sa k postave, ako aj jej neskoršia dynamika pohybu kopírovaného od postavy vytvárajú napätie a sľubuje akciu. Je škoda, že takéto kamerové kúsky v spolupráci s dobre budovanou atmosférou sa tu nepožili častejšie. Tano si nenechá diktovať všetko a dáva to Davidovi poznať. Obnova jeho schopností nie je divákovi ukázaná počas rehabilitácie, až počas akcie, kde môžeme pozorovať isté zaváhanie, no krásnu dialógovú výmenu, kde Tano nekompromisne vedie rozhovor a diktuje si podmienky. Preruší ho však Carta, ktorý sa nenechá len tak vodiť za no a hru navedie svojím smerom a tým opäť upevňuje svoje postavenie zaujímavej postavy v seriáli. Istý posun bol, ale končí to čakajúc na nové stratégie a udalosti.

Pár poznámok: Je taká hanba pomôcť pozvracanému pri záchrane jeho života umelým dýchaním? Či sa to vtedy ešte nevedelo? Karty sú rozohrané veľmi dobre, až sa to divákovi tohto seriálu nechce veriť. Postava Tana sa rozvíja, je v inej polohe ako v predošlých sériách a to je len dobre. Dokonca Carta, ktorého meno som za celú predošlú sériu ani nezachytil, sa vracia vykonať premyslenú vendettu a ku tak rozhodnému chatrakteru sa pridáva aj lepšia vizáž zarasteného chlapa, už majúceho niečo za sebou. Jednoducho za malú chvíľu je jeho účinkovanie lepšie ako za predošlú sériu. Vyšetrovanie sa hýbe rozumne a bez vaty a spolu s Cartom sledujúcim dianie v aute, kde ho ožarujú protiidúce vozy, dokonca tieto scény vizuálne vrcholia. Postava advokátky vyzerá byť inteligentná a nie je tam len na okrasu. Nočné ulice mesta príbehu vizuálne pristanú, no chcelo by to viac špiny práve v noci. Volanie z verejného telefónu inkriminovanému po podozrivom akte? Čistý amatérizmus. Rovnako vyznieva aj smiešne ľahký únos so šťastnými náhodami. Posilňuje, tam brucho nevidieť, no po posilňovaní si dá obtiahnutý sveter, ktorý ukazuje niečo, čo so zdravým životným štýlom nemá nič spoločné. Santino znovu v akcii poteší.

Epizóda priniesla mnoho nezmyslov. V snahe o inováciu sa scenáristi zbavili niektorých starých známych a priniesli aj atentát na hlavnú postavu, ako inak, napriek trom guľkám, nepodarený. Zranený je vyliečený príliš rýchlo a vzhľadom na zranenie málo dramaticky, aj keď kvalitná dráma z nemocničného lôžka sa v tomto seriáli veľmi predstaviť nedá, a to ani tematicky, ani vzhľadom na kvalitu sérií, odkedy sú v réžii Luigiho Perelliho. Regeneračný tréning Davida nevyzerá tak frajersky a namáhavo ako v iných filmoch. Túto zložku epizódy tvorcovia riadne odflákli, ale dostávať hercov do fyzickej formy nebol ich zámer. Samotné zranenie hrdinu tu preto stráca na význame, lebo je len impulzom jeho budúceho konania, ktorému by na svoju realizáciu postačil aj len nepodarený útok bez zbytočne zabitých ďalších minút, kde sa na základe tohto útoku akurát sudkyňa Conti prinútila nechať sa preložiť do rovnakého mesta, v ktorom bol David hospitalizovaný, na čo by opäť nebolo treba takéto vážne (a napriek tomu bez vážnosti) zranenie, ale aj iná pohnútka. Interiér Espinozovho paláca a jeho zbierka sú skvostné. Kvôli tomu sa oplatí aspoň nejakú časť tejto epizódy pozrieť. Škaredá napodobenina Ewana McGregora má za úlohu stať jedným zo záporných hrdinov tejto série. Črtá sa kvalitný záporný hrdina Santino s podliatymi očami, síce unavenými, ale cieľavedomými a nenávistnými, spoľahlivý vykonávateľ špinavej práce. Hľadanie motivácie u postáv, resp. u Davida, je príliš rýchle, až neuveriteľné, kývne na všetko bez rozmyslu lusknutím prsta. Opäť spomínanie si na nešťastné udalosti dávnej minulosti sú, rovnako ako v predošlej sérii, ponúknuté čo najviac fušersky. Cestovanie po Afrike a hľadanie správnej osoby nemá význam, okrem nazbierania minút do tradične zbytočne dlhej epizódy. Tano pod vplyvom opiátov je novinka, ktorá skôr príbehu, resp. vývoju postavy prospieva.

Prečo neprísť sám do pasce? Prečo byť na začiatku vyjednávania zaujímavý, dať hodnotu a nič nepýtať späť záruky a tak sa stať nezaujímavým? Pri zložitej situácii v druhej desaťminútovke pomohla scenáristom barlička v podobe deus ex machina. Postavy, s ktorými zaobchádzali scenáristi hlúpo, by si totiž inak neporadili. Z nepochopiteľných dôvodov ide bombu hľadať sudkyňa a nie špecialisti, ale obyčajní policajti a z rovnako nepochopiteľných dôvodov uteká niekoľko ľudí za človekom, čo bombu chce odviesť. Miš-maš logických lapsusov.

Záber na sochy je po prežitej udalosti veľmi efektný. Nie je jasné, či má korunný svedok, bývalý boss krúžok na nohe, ale skôr nie a je bez policajnej ochrany s dovoleným voľným pohybom. Nelogické správanie z minulých epizód série (stretnutia so synom) tu teraz vyznieva ako Chekhov’s gun, no nie je to v tomto prípade prostriedok múdreho filmára, ale scenáristická barlička toho hlúpeho na poistenie opätovného stretnutia určitých postáv. Intrigy a únos to zachraňujú. Zakončené „napínavým“ otáznikom.

Stretnúť sa s tajným za bieleho dňa, zdržovať ho a ešte sa od neho nechať zaviesť domov? Prečo nesplniť korunnému svedkovi/páchateľovi jeho želanie a tým ohroziť jeho život? To popiera všetku logiku postáv aj seriálu. Škoda takýchto lapsusov pre scény ako Tanova opätovná dohoda s diablom a kultovým dialógom zakončeným víťazoslávnym úsmevom. Lepšie scény sú opäť s Tanom, jeho vyjednávanie s Espinozom, či opätovné ukázanie citlivej stránky jeho povahy súvisiacej s jeho slabinou. Našťastie záverečná scéna svojou drsnosťou a uveriteľnosťou (kazí ju len prevarená hudba) trochu napraví finálny dojem mdlej rozťahanej epizódy.