Arkanoid

Čo spraví ostrý kontrast charakterov v uzavretej miestnosti za krátku dobu? Všetci diskutéri totiž majú pri sebe zbraň... Nezabudnuteľné postavy aj vďaka hereckým výkonom, atmosféra taká hustá, že sa dá krájať, dejové zvraty, hudba vynikajúco podfarbujúca scény, Tarantinov humor (a hoci sa tu nevyskytuje tak často ako v Pulp Fiction, vždy poteší). Lepší debut si režisér nemôže priať.

Viete, ako sa hovorí ľuďom, ktorí sa neboja užívať si život plnými dúškami? Správne, sú to narkomani. Trainspotting je pocitový film. Veľmi záleží, ako veľmi máte radi neviazané rozhovory, cynické rozoberanie popkultúry a posun človeka ako takého vpred. Každý trochu vnímavý a otvorený človek si vie nájsť v tejto zmesi žánrov a nálad komédiu, existenčnú drámu, krimi, či dokonca western, romantiku a ako pointu, výber tých najlepších možností, aké sa ponúkajú. Choose life.

Bitka dokáže človeka utopeného v konzume dostať z depky. A čo revolta proti spoločnosti? Fincher vie, ako správne naložiť s product placement. Charaktery postáv sú skvelo podporené ich imidžom a samozrejme excelujúcimi hercami. Škoda nespomenúť si ani na rozprávanie a stupňovanie deja a rejžove dvojzmysly.

Unikátna atmosféra stiesnenosti a anonymity vytvorená pútavou Ridleyho réžiou a elektronickou Vangelisovou hudbou je najväčším kladom filmu. Najslabší je scenár, ktorý je len dobrý. Dej by sa dal označiť ako pátranie a následná akcia. Má len 2 poriadne postavy (asi aby to bolo v súlade s atmosférou), zato sa uplatňuje pravidlo: niet malých rolí, len malých hercov, kde sa každej roly chopil herec s oduševneným prejavom (ak to tak nie je, ešte raz chvála réžii). Záverečná myšlienka je vždy aktuálna.

Čo sa môže stať za 3 dni v Brugách... Logický rámec príbehu aj prekvapivé zvraty, vyváženie komornej drámy so strhujúcou hudbou a komédie plnej čiernočierneho humoru. Martin McDonagh nielenže dokáže ušiť role na telo hercom, on to dokáže urobiť aj mestu. Stret rozdielnych charakterov na pozadí trpaslíkovej polemiky prinúti uvažovať o živote a dodržiavaní morálnych zásad. Clint má smolu, pod pojmom drsný Harry si predstavujem Ralpha Fiennesa.

Asociál a násilník typu 6 sa stáva jedinou nádejou ľudstva. Jedna z mnohých absurdít tohto kultu. A práve on dokáže najlepšie oceniť kvalitu života. Cielená réžia, ktorej výsledkom je dokonalé spojenie intelektuálna s emocionálnom. Hudba logického kolapsu bola k filmu presne uliata. Herci vydali zo seba maximum.

Nálada melancholickej lyriky vyjadrenej tichým prostredím a mlčanlivou postavou je preseknutá jediným mávnutím meča. Rýchly strih plný temných obrazov vytvára neopakovateľnú atmosféru napätia. Brutálna a štýlová akcia už v druhej minúte diktuje tempo filmu aj bez preliatia kvapky krvi. Kúpele červenej sa však tiež nedajú zahanbiť a v poetike podmanivých obrazov vyvolávajú v divákovi silné zaujatie, ak nie emócie. Je zázrak nájsť nejakých slabších 10 sekúnd filmu. Aj odtiene červeného západu slnka v celom obraze filmu príbehu nekonečnej pristanú, takisto elektrizujúce striedanie umelého svetla a čierno-čiernej tmy. Nakreslené výborne (až na výbuchy) a jediná výčitka smeruje ku nevyváženiu záporných hrdinov. Jednoducho prví dvaja (Tessai; Benisato) boli oveľa epickejší, než zvyšok. Ale to je len moja osobná výčitka.

„They couldn’t squeeze the time of day of him.“ Víta nás pomalá hudba, ktorá je však dostatočne záhadná na to, aby zaujala divákovu pozornosť. Americká púšť, jastrab a zarastený chlap v zaprášenom obleku pochybných kvalít s červenou šiltovkou šiltom dopredu a dokonale nejasným pohľadom bez určitého zámeru. Pohľad zabudnutia je trademarkom hlavného hrdinu výborne hraného Harrym Deanom Stantonom možno v životnej úlohe, ktorý stratil pamäť. Wim Wenders aj tu ponúka rozsiahle komunikatívne ticho, aby si hlavný hrdina dokázal nájsť svoju cestu životom a hodnoty, ktorým sa chce venovať. Vďaka nedostatku jeho síl sa zoznamujeme aj s jeho bratom v podaní Deana Stockwella, pri ktorého nočnej scéne na pumpe vie režisér zatraktívniť toto miesto pomocou zeleného filtra kamery (najlepší záber sa objavuje ku koncu pri čakaní na východ slnka, stretnutie a odchod). Pri jazde autom zasa využíva svoje tradičné spätné zrkadlo (druhýkrát sa vrchné spätné zrkadlo objaví po Travisových otázkach na syna a jeho spomenutí si). Pár vedľajších úloh prischlo inak hovoriacim, čo na ich prízvuku počuť. Dôležité rozhovory sa robia aj cez telefón, ale vizuálne v prospech len Deana Stockwella, neskôr očaria obrazom tie medzi Travisom a Jane. Dialógy sú vždy úsporné a sústredené. Klobúk dole Samovi Shepardovi za scenár. Detský hrdina bol napísaný veľmi vnímavo a je tým pádom si dokáže aj uzurpovať miesto možno najlepšieho detského hrdinu. Pri ceste sú pre Wendersa dôležité aj tradičné americké reštaurácie s boxami či lacné hotelové izby s jednoduchým zariadením a pokrivenými žalúziami. Z hudby režisér využíva hlavne country, na podfarbenie cesty a pomalého prerodu hlavného hrdinu ku objaveniu jeho hodnôt. Veľmi poučný, nenásilný protest proti uponáhľanej dobe v ktorom vidno oslobodzujúci pocit voľnosti, ktorý potvrdzuje, že najskôr treba byť šťastný sám so sebou, potom sa dá byť šťastný s niekým a až potom zakladať rodinu, ak tieto jednotlivosti človek chce. V poslednej scéne už púta pozornosť len bilboard Together we make it happen. A Travis bilboardy rád. „You look like 40 miles of rough road.“

„What you doing here? You crazy? This ain’t Disneyland.“ Som rád, že pri rozstrieľaní auta pri preberaní prachov od okradnutého auto nevybuchlo. Film možno vnímať aj ako uctenie si profesionálne odvedenej práce skupiny chlapov, ktorí si rozumejú, uznávajú vlastnú hierarchickú štruktúru, dokonca majú medzi sebou priateľské väzby so znakmi plnohodnotne fungujúcej komunity. Partnerský sharing nie je úplne ono, keď ste chlap a vyšetrujete vraždy, čo je tu výborne opísané. Ženy aj tak nechcú počuť veľa negativizmu, boli by z neho otrávené. Schopnosť otočiť sa behom 30 sekúnd a vycúvať z nevýhodnej situácie pripomína nezávislosť na výsledku, kedy človek neostáva v neriešiteľnej situácii, neplytvá energiou, ale zoberie to ako skúsenosť a skúša inde. Už úvodná zadymená vlaková stanica robí atmosféru. Vystupuje z neho sústredený Robert De Niro, ktorý sľubuje kvalitný herecký výkon. Podáva ho ako pečať svojich minulých hrdinov pri oslovení ženou na večeri, napríklad Taxi Driver. Jeho vypočúvací štýl balenia mi zase pripomína jeho rolu v New Your, New York. Val Kilmer s copíkom tu zasa poctivo hrá vtedajšieho Brada Pitta. Al Pacino vychutnáva ženu namiesto nekalostí a partia ide lúpiť. Herecký ansámbl je ozaj vydarený a film spája mnoho fanúšikov hviezd. Tom Sizemore, najelegantnejší Danny Trejo a priestor si ukradla dokonca mladá Natalie Portman, no dôležitosť úlohy z Leona neopakuje. Henry Rollins má výnimočnú formu, ale priestoru mal oveľa viac v neskoršom Sons of Anarchy. Wes Studi hrá policajta, čo je škoda, keď má na to zahrať záporného hrdinu. Jeremy Piven si zahral len doktora. Jon Voight má dôležitejšiu rolu, ale jeho herecký talent nedosiahol maxima. William Fichter je nevyužitý, jeho vrcholná rola je v neskoršom Prison Breaku. Al Pacinova originálna mimika a gestika v roli policajta dodáva scénam vyšetrovania humor a dynamiku, pri vypočúvaní zasa nezabudne na cholerické výstupy. Prekvapí vykĺznutie amatéra profesionálom. LAPD v hoteli je tiež mimo. Poteší vidieť priateľstvo, ako je zobrazené tu De Nirom a Kilmerom, ktoré je naplnené v profesnom aj osobnom živote. Zápletka s tajomstvom kamošovej ženy by si však zaslúžila seriálový vývoj. Detektívovi Hannovi hovoria o podozrivom, čo si odsedel trest v Attice, ale Al Pacino to tentoraz nekričí ako v Dog Day Afternoon. Jeho vzťahová scéna o sharing bad events je tiež výborná a poučná. Pri dialógu „Who?“ „Who? Are you fucking owl?“ ma napadol Kamaru Usman. Mojahed má asi napozerané. Pri „It is what it is.“ zasa Max Holloway. Slávna scéna bankovej lúpeže a úteku je adrenalínová, ale dalo sa z nej vytrieskať aj viac. Každopádne, lepšia scéna tu nie je a baví lepšou zohranosťou lupičov ako policajtov. Mobyho hudba dodala scénam Hannovho maniackeho prenasledovania cool napätie. Je vtipné, že Al Pacino rozkopne zamknuté dvere až vtedy, keď mu ich Wes Studi v rohoch nastrelí. Michael Mann má tradične kvalitnú kameru, ktorou vie dynamicky zachytiť akciu. Je to síce hlavne o tej akcii, ale bez výborného vykreslenia charakterov by nešlapala tak dobre. Tu zase ide viac menej len o hlavnú dvojicu postáv. Inteligentného zločinca s mravnými zásadami, tímového hráča, ktorý však nevie, kedy prestať. Je potom jasné, akým smerom sa bude dej uberať. Symbolický odlet lietadla už len podčiarkuje jeho rozpoloženie. Jeho rovnocenný súper, detektív Hanna, tiež nevie, kedy prestať, o čom svedčia jeho rozpadnuté manželstvá. Rád však robí to, čo mu ide, a to je chytanie zločincov. Obsadiť týchto dvoch Robertom De Nirom a Al Pacinom je nielen reklamný, ale aj najrozumnejší ťah, ktorý prináša filmu luxus hereckých výkonov. Posledné výstrely neľútostného súboja by som riešil aj záberom na väčšiu plochu ako z westernov, nech vidíme celý priestor, kde sa osudný stret odohráva, no dráma sa končí krásne bratsky, ľudsky a s veľkým rešpektom. Jazykové okienko: drop of a hat; knock-back; jacket (prisoner meaning); cut and dried. „Give me all you got!“ -"Dont waste my motherfucking time!" -„Charlene’s gonna leave me.“ Why?“ „Not enough steaks in the freezer.“ –„Don‘t ask him where he got it.“ –„What do you want to be when you grow up?“ I don‘t know.“ „Just like me. I don‘t know either.“ –„The bank is worth the risk. I need it brother.“ –„I roll with you, Neil. Whatever.“ -„For me, the action is the juice.“ –„How you doin‘?“ –„Don't let yourself get attached to anything you are not willing to walk out on in 30 seconds flat if you feel the heat around the corner.“ „You know, we are sitting here, you and I, like a couple of regular fellas. You do what you do, and I do what I gotta do. And now that we've been face to face, if I'm there and I gotta put you away, I won't like it. But I tell you, if it's between you and some poor bastard whose wife you're gonna turn into a widow, brother, you are going down.“ –„There is a flip side to that coin. What if you do got me boxed in and I gotta put you down? Cause no matter what, you will not get in my way. We've been face to face, yeah. But I will not hesitate. Not for a second.“ –„When it rains, you get wet.“ –„I'm angry. I'm very angry, Ralph. You know, you can ball my wife if she wants you to. You can lounge around here on her sofa, in her ex-husband's dead-tech, post-modernistic bullshit house if you want to. But you do not get to watch my f***ing television set!“ –„I say what I mean, and I do what I say.“ –„I know life is short. Whatever time you get is luck.“ –„You were good. I‘m going to the hotel. I’m going to take a shower and I’m going to sleep for a month.“ -Home free.“ –„I gotta take care of something.“ –„ I say what I mean, and I do what I say.“ –„Look at me.“

V angličtine klasický názov mafiánskeho filmu a na úvod bojová hudba. Významný hosť prichádza na čiernej limuzíne do honosného sídla, kde ho víta zástup mužov v oblekoch. Za zvuku cikád zase iný hrdina opúšťa väzenie a pozerá s nádejou ku oblohe. Už ho však niekto čaká. Je to Cigarette Smoking Man, ale The X Files tu nemáme. Zahasí a pýta sa ho, či je Jiro Sagae a že nech ide s ním. Vyčíta mu, že zabil jeho brata pri útoku svojho gangu a hneď vytiahne nôž. Od začiatku ideme zostra. Neskôr práve prepusteného hrdinu zjemní jeho pokora a úcta ku hierarchii. Predstaviteľ hlavného hrdinu Akira Kobayashi (spolupráca s Hasebem už pri jeho prvom filme Ore ni sawaru to abunaize) je vybraný výborne vďaka svalnatej postave a farbe hlasu, ktorá vraví, že sa s ním je neradno zahrávať. Ostatní herci tiež dokonale ovládajú svoje party. Mladý Tatsuya Fuji ako falošný hráč Shinjo, Meiko Kaji v hlavnej ženskej roli v pinku scéne. Jirô Okazaki ako verný kamarát Joji. Trojica sa neskôr stretla v režisérovej  sérii Noraneko Rock. Hasebe tu predstavuje jednotlivých hráčov a užíva si zábery rušného veľkomesta aj prerušované idúcimi autami. Artušovská legenda o debate za okrúhlym stolom tu naberá iný význam. Chlapci sa nepoznajú a dôvera sa tu bude ťažko budovať. Hra o moc, kedy málokto je ten, ako sa na prvý pohľad zdá, ponúka perfektný plán plný detailne naštudovaných úloh, ale aj nutnej improvizácie pri nepredvídaných ťahoch súperov. Hasebe tu buduje tradíciu znásilnení, ponúka scénu v idúcom aute, ale veľmi sa v nej nepára. Na okraj, mimo hlavného deja, je scéna zviazanej ženy, ktorá je jediná nadbytočná scéna násilia vo filme. Dobrovoľný sex je vždy využitý na posun deja vpred. V anglických titulkoch sa ozve aj hláška „Let‘s make them an offer they can‘t refuse.“ Dialógy sú presne cielené do scén, postavy si povedia, čo treba, teda všetko dôležité, akoby to boli ich posledné slová. Čo niekedy ozaj sú. V násilí sa režisér nevyžíva, aj keď film je ním prepchatý. Bohatý dej ním len posúva na ďalšiu úroveň a nerobí ho dlhším, akoby prislúchalo dôležitým udalostiam príbehu. Hasebe v párty scénach nepoužil toľko uhlov kamery a svetelných efektov ako v jeho neskorších filmoch série Noraneko Rock. Súboj muža proti mužovi okorenený nožom vyzerá reálne. Len nechápem, prečo si niekto na takú príležitosť obuje tradičné japonské dreváky. Nechápem ani pozvanie rodiny na operáciu, keď ešte operácia nebola hotová. Nočná akcia rozprášenia gangov využíva vypnutia elektriny v celom dome, kedy sa vplyvom nedostatočného svetla akcia stáva napínavou pre svoju čiastočnú neprehľadnosť. Zdanlivá aj skutočná pomsta naberajú použitím krátkych mečov osobný rozmer, kedy nimi všetci mávajú nie kvalitnými seknutiami a bodnutiami, ale idú rovno na zabitie súpera, čím veľmi zanedbávajú obranu. Treba podotknúť, že sa spotrebovalo veľa kečupu. Vo svojich neskorších filmoch niečo podobné Hasebe vedel natočiť lepšie, ale tu z núdze cnosť a ešte bez skúseností, ktoré nabral neskôr, spravil to najlepšie, čo sa dalo a ani nevidieť žiadnu chybu, lebo všetko spolu skoro dokonale funguje. Kvalitne vystavanú žánrovku ocenia všetci fanúšikovia krimi či režiséra. Film ma fascinuje najmä presnosťou použitia jednotlivých postáv v príbehu, lebo taká akurátnosť sa často nevidí. Opäť raz drsný film o správnych hodnotách, kde sa emócie gradujú využitím chladných zbraní. Nože, dlhé nože, občas katana. Poetické cigarety v epilógu už len podtrhujú výbornú atmosféru. Divák sa ani chvíľu nestíha nudiť, či už kvôli množstvu deja, čo by vystačilo aj na seriál alebo skvelej forme podania . Aj dialógová scéna s bitím chlapa na pozadí vyzerá dynamicky vďaka rozpohybovanej kamere. Finálna scéna v kúpeľni je v rámci exploitation trochu lacná, ale celkový dojem rozhodne nekazí.