Arkanoid

Väčšinou sa tu hrá na vážnu nôtu. Zábavná je scéna Blackieho a predavača novín, škoda, že sa spolu neobjavili aj v Twin Peaks. Kamera slušná, prostredie zaujímavé, no vyšetrovanie, ktorému je venovaná väčšina príbehu, je nezaujímavé a monotónne, zachraňuje to len zaujímavý záporný hrdina (jeho povaha rozhodne vynikne a postava ešte viac) v podaní Jacka Palancea a akcia na začiatku a v závere.

Tak už vieme, kde odpisovali bratia Nolanovci. Aj vážny príbeh môže byť vtipný, ak je rozprávaný od konca. Sexy tanec a v pozadí voz ťahaný bučiacimi kravami je nezabudnuteľný. Ako experiment je film výborný.

Otázky, či a ako ženatý právnik podľahne obžalovanej, vyvolávajú v Hitchcockovom filme väčšie napätie ako o rok staršia špionážna dráma Notorious. V právnických súdnych drámach sa toho vždy veľa nedeje, ale ide sa do hĺbky charakterov a tu môže divák pozorovať drobné zmeny v správaní hlavných hrdinov reagujúcich na manipuláciu obžalovanej. Dom, kde sa súdený čin odohral, je mimochodom nádherný starožitný kúsok. Je pravda, že muži aj ženy sa vedia nechať ošialiť opačným pohlavím, ale postava úspešného naivného právnika je dosť nepravdepodobná. Na súde sa dej už dosť vlečie. Vo výsledku ostáva len dojem béčka, aj keď majster vedel aj lepšie.

Adaptácia Ezopovej bájky s názvom Všem nelze vyhovět antočená v Gottwaldove za komunistov neoslavuje priamo individualitu, ale pôsobí len ľahko provokatívne. Bohužiaľ toľko poučuje a zvýrazňuje poučenie, až to kazí divácky zážitok.

Forma má kráľovskú úroveň a predchádza obsah, ktorý nie je zlý, len už sa párkrát omlel inde. Napriek tomu ide o kvalitný kraťas s poučením, ktorý poteší milovníkov bábkovej animácie a výborných rozprávačov.

Hra svetla a tieňov, femem fatale, neurčitosť. Noir ako vyšitý podporený kvalitnými hercami kazí plytšia, predvídateľná zápletka, no hutná je aspoň atmosféra, ktorá je jednoznačne vydarená.

Zásadová workoholička, stará dievka prišla na revíziu a hneď sa nechala zbaliť prefíkaným švihákom, ktorý pred ňou má čo skrývať. Hlavná postava prezradí, že má 36 rokov, no vďaka výzoru vyzerá aj na 50. Dej je predvídateľný, aj keď rozoberanie tém tohto filmu je nestarnúce. Vývoj hlavnej postavy je nevierohodný a tak sabotuje možné napätie.

Film príliš pomalého tempa a plytkých charakterov sa veľmi spolieha na svojich hereckých predstaviteľov a neponúka výraznú katarziu. Všetko je nakoniec vyriešené jednoducho a schody nie sú využité tak hrôzostrašne, ako to len HItchcock dokázal inde. Hybrid romantickej drámy a špionážneho thrilleru tápe v špionáži a thrilleri, kým nemá dostatočne vykreslené svoje postavy na romantickú drámu.

Dej a postavy sú slabota, rovnako ako technická stránka filmu. Tajomnú atmosféru strachu z krátkych záberov tieňa rúk veľmi nespravíš. Nie je tam jediná presvedčivá scéna. Humor nefunguje tak, ako by mohol a nevie zakryť chabú zápletku. Bitky sú smiešne, akoby vôbec nešlo o prežitie, ale len kto vydrží koľko rovnakých úderov. Veľa ľudí sa učí za pochodu. Bol medzi nimi aj slávny Alfred Hitchcock.

Nečudo, že je John Carpenter fanúšikom. Pokrivená optika vraha znepokojuje už na začiatku, na pohľad jeho očami je použitá technika podobná rybiemu oku. Atmosféru robia ja zvrhlé telefonáty. Vraždy sú surové, ako sa na slasher patrí. Na odľahčenie sú tu vtipné momenty uvoľnenej morálky a sexuálneho podtextu. Dilema tehotenstvo vs. potrat je rozobratá veľmi málo, ale dá sa spraviť názor na oboch partnerov aj ich vzťah. Len mi nepasuje kríž na krku ženy, čo chce ísť na potrat, ale možno sa to dá pochopiť aj ako modernejšie poňatie kresťanstva. Niekedy by to chcelo napätie zhustnúť, je tam príliš veľa kladných postáv, ktoré dávajú obetiam očakávanú výhodu šťastného konca. Spraviť viac deja v dome, kde sa všetky mordy odohrávali, by bol výborný ťah, ktorý mohol posunúť film vyššie z pozície béčka.