MontyBrogan

Ja myslím, že sa mu to hľadanie samého seba podarilo. Celý nabudený išiel pátrať po niekom, komu sa nedá veriť, až našiel, v odraze skla, ktoré tak rád čistil... Charakterová štúdia osoby, ktorá dokazuje, že byť ochotný ešte neznamená stať sa lepším človekom. Môžeš byť totiž ochotný aj urobiť poriadnu blbosť. Brzobohatý má však takú charizmu, že sa nezmestí na miesto šoféra a spolujazdca nákladiaku, časť z nej musí ostať aj na korbe. Ostatné postavy sú viac-menej len spúšťače jeho povahových vlastností. Takže posúvajú dej dopredu, ale stále je to one man show.

Vlastne malo všetko dokonalý timing. Otec sa chcel so synom zblížiť, keď ten už bol dosť starý, aby sa jeho lacným trikom dokázal postaviť. Takže namiesto zblíženia sa s ním musel najprv zmieriť. A syn mu za to nevyznal lásku, ani si s ním nedal pivo či futbal, ako by sa patrilo v opačnom garde, keby ho otec nezanedbával. Syn mu za to skúsil zachrániť život. Jack Lemmon skvelý v roli zabávača, usilujúceho o priazeň jediného člena obecenstva svojho života, ktorý sa vôbec nebaví. Film mi bol odporučený s dabingom, ktorý mi vadil iba vo veselšej rovine príbehu. Brabec mal síce priliehavý a charizmatický hlas, ale v situačnej komédii narážal na limity prekladu, kedy sa nedá veľmi brať do úvahy odlišný slovosled medzi obidvomi jazykmi, lebo gestikulácia alebo mimika herca chce zdôrazniť určité slovo, ktoré je v preklade na inom mieste. V dramatických scénach s pokojnejším neverbálnym prejavom naopak dabing z môjho pohľadu fungoval ako hodinky.

Film, ktorý začína ako komédia o dvoch sociálne nekompatibilných dospelých deťoch, sa najprv zmení na prehliadku ich zručností (jeden je intelektuál a druhý kutil), no netrvá dlho, kým tieto vlastnosti zaujmú aj ostatných. Vtedy sa takmer bez prekážok príbeh preklenie do vzťahu nesúrodej štvorice ľudí, ako od Jarmuscha, alebo geograficky skôr od Kaurismäkiho. Všetko fajn, ale keby to v realite išlo takto ľahko, bol by svet plný šťastných bláznov.

Doma boli chlapi pánmi domu, vonku si však prípravu lúpeže predstavovali a plánovali ako malé deti. Groteskne dlhý čas uskutočňovania akcie, kompenzuje rýchly spád udalostí po čine. Len škoda, že nám postavy boli predstavené s takým odstupom, že na konci, v psychologicky vypätej situácii, divák vlastne nevedel, čo od ktorého z nich čakať. Možno to bol úmysel symbolizujúci nepreniknuteľnosť ich malého sveta obidvomi smermi. Čo teda nielen nám bránilo spoznať ich, ale aj im vymaniť sa z vidieka, aby sa dostali na vytúžený západ. No pre mňa osobne môže mať uvedené za následok, že na celý film rýchlo zabudnem.

V komentároch sa zase raz stretol výkvet tolerancie a porozumenia. Tí miernejší píšu, že im vadí príliš rodinné uchopenie seriálu, pripomínajúce až telenovelu. No to inak veľmi nejde, keď ústredná rodina si pozve domov (bývalú) členku sekty. Celá dynamika príbehu pramení z ich vzájomných interakcií. Ostatní komentátori potom riešia svoje predsudky voči orientácii a farbe pleti vedľajších postáv, ktoré nie sú nijak rušivé. Mne sa síce zdali viaceré dôležité dejové línie zúfalo odfláknuté (spoliehať sa, že všetko napraví prípadná druhá séria, však nemienim), takže zatiaľ 2*. No z úplne iných dôvodov, ako nejaká korektnosť. Tým, ktorí ju riešia, odporúčam, aby sa začali dívať, ako vyzerá súčasný svet. Ja napríklad robím vo veľkej firme. Ale konkrétne v mojom tíme je asi iba 15 zamestnancov, z čoho sú 2 Číňanky. Partnerkin najlepší kamarát je gay. Môj život je asi potom tiež multikulti propaganda. Len škoda, že ma za to nikto neplatí. Mohol by som sedieť doma a spievať si We make an offering to end our suffering...

V podstate nemám čo vytknúť, len ma príbeh s výborným nápadom nevedel ničím nadchnúť alebo prekvapiť. Asi som ho už v minulom živote videl. Aj by som priložil dôkaz, keby sa tak dalo do čsfd komentárov kresliť v noci obrázky.

Budú spoilery. Zaujímavé by bolo vidieť The Pledge bez znalosti predlohy. Chcel by som totiž vedieť, či by film pôsobil viac nejednoznačne. Bol by hlavný hrdina skôr popletený starec a menej oddaný detektív so smolou v poslednom prípade kariéry? Ja sa obávam, že nie. Príbeh predostiera túto dilemu. Ale načo, keď všetky odpovede máme? Temný koniec nabáda myslieť si, že Jerry Black sa nikdy nedozvedel pravdu o horiacom aute. A že kvôli tomu ostal sám, obklopený iba spochybňovaním vlastného úsudku. No ako (bývalý) policajt predsa musel zistiť, že sa udiala nehoda v bezprostrednej blízkosti. Potom by si už len dosadil mŕtveho šoféra do chýbajúcej skladačky. Takže psychologicky vyšperkované, to áno, podľa mňa však samoúčelne.

Vykrádanie Pulp Fiction a Farga kompenzuje bad guy Ralpha Inesona, ktorý má výzor ako Lemmy Kilmister a hlas ako Leonard Cohen. Jeho voice over popri záberoch na nočnú prírodu znie miestami psychedelicky, aj keď obsahovo je to skôr moralizovanie. Napriek vyššie uvedenému je celkom originálne mať za rozprávača záporáka, ktorý ani nehrá jednu z hlavných úloh. Zmienený vizuál slušne buduje afmosféru, no to je ešte nič oproti scéne, kedy po road tripe zrazu začneme byť na tripe. Keby to tam niekde zhruba končilo, hodnotím aj vyššie. Ale korektný záver to zráža. Rozhodne však lepšie než by som čakal od filmu s Ali Larter v hlavnej úlohe. Na režiséra si ešte posvietim (tým jej červeným zapaľovačom).

"Veď ja som ťa zabila! Ako to, že žiješ?" "Veď ja som ťa stvoril! Ako to, že ťa neviem zabiť?" "Ja mám prezývku Doc, tak musím pôsobiť seriózne." "Mne hovoria Razor, tak mám zachrípnutý hlas." Z porovnávania pindíkov zase raz vyšlo, že najväčšieho má Milla Jovovich. Zvyšok filmu obsahuje len dve roviny - prestrelená akcia alebo vysvetľovanie fikčného sveta. Po všetkých tých dieloch by malo prísť k určitému posunu, ale mne to stále pripadá ako materská škola scenáristiky použiteľná na béčko spred 30 rokov.

Do koncentračného tábora je prepašovaný malý chlapec. V kufri. Bez viditeľných otvorov na dýchanie. Ale o technikáliách nechcem písať. Problém je, že namiesto živej bytosti tu dieťa zohráva skôr úlohu pasívneho talizmanu, ktorý si jednotliví trestanci kedy chcú pomojkajú v náručí, aby mali lepšiu náladu. A on drží ako hluchý dvere. Žiadny vzťah si s ním nikto nebuduje. Raz sa zasmeje a dvakrát rozplače. Dajú mu mlieko a trocha najesť. To je všetko. Inak by si divák mohol myslieť, že ide o figurínu. Myšlienka super. Je synom nikoho a zároveň všetkých. Ale prevedenie ma núti pokladať ho za kulisu bez duše. Film postupom času naberá patričné tempo. Je krutý, ako sa na túto tému patrí. Len vtedy už sa dejú veci nezávislé od najmenšieho obyvateľa Buchenwaldu, ktorý by tam v podstate ani nemusel byť.