MontyBrogan

Laura Dern 3*, Michelle Williams 3* Lily Gladstone 4*. Sila prítomného okamihu je, keď na grilovačke nakŕmite všetkých blízkych, tak ostane čas dať si cigu a víno na slnku. Sila prítomného okamihu je, keď šoférujete koňa, lebo tie nemé tváre vás ako jediné nesklamú. Sila prítomného okamihu je, keď donesiete fast food do návštevníckej miestnosti väzenia. Nie všetko je o jedle, ale na určité veci zvieratá nestačia.

Príbeh ako vystrihnutý z reklamy na zoznamovaciu agentúru s názvom "Kríza stredného veku". Dvaja protikladní chlapi sa môžu pred ňou aj na hlavu postaviť, stále bude Barbara Stanwyck hrať lepšie a vyzerať pritom, že sa vôbec nesnaží. Len škoda, že bola jej postava taká temperamentná a ostrieľaná životom, no v citoch celá zmätená.

Ja by som si dovolil výhradu, že niektoré scény sa mali zostrihať, aby film pôsobil svižnejšie. Ale to by mohlo narušiť spánok zelených mravcov, čo nemienim riskovať. Ešte by som dopadol ako pes tej starej panej. Určite ho tam hľadá stále. A lietadlo bez krídla tiež zrejme lieta dodnes. Schrödingerove mravce môžu potvrdiť.

Baví ma predstava, ako sa maskovaní vrahovia nenápadne plazia tunelom plným potkanov, aby do kúpeľne potenciálnych obetí záhadne položili jablko.

Tak dobre sa mi v tom nočnom kupéčku ležalo, až ma skoré premiestnenie deja do džungle veľkomesta sklamalo. Ešte pochôdzky detektívov po bytoch svedkov a podozrivých s komornejšou atmosférou boli fajn, len na klasickú ukecanú detektívku som práve nemal náladu. Takže chyba očakávaní. Obsadenie ovšem famózne. Už chýbal iba meta záver, aby sa ukázalo, že to nakoniec celé spolu sledujú v kine Jean Gabin a Lino Ventura. Ale na také cameo by asi začínajúcemu Kosťovi nepristúpili.

Elixír lásky namiešaný zo sĺz, krvi a slín. Milostný trojuholník bez milosti. Rómeo, Júlia a Travis Bickle. Alebo film plný sexu, ktorého sa nikdy nechcú zúčastniť muž aj žena naraz. Akože vzrušujúca impulzívnosť na pokraji znásilnenia. To mi trochu vadilo. Obdivujem ale, keď si vzťahovka vystačí s tak málo slovami, pričom stále funguje.

Niekedy neostáva nič než opiť sa sám v prázdnom bare, zatiaľ čo jazzová kapela hrá len pre mňa. Potom vyjdem na ulicu, kde už sa objaví svitanie. Zahodím spomienky do kanála, pretože aj tak by mi nikto neveril všetky tie bordely a kabarety, kde sa vydávajú novinári po stopách diplomata. To sa môže stať len v betónovej džungli. V meste svetiel, v ktorom, keď vstanem od milenky, nahradím prázdne miesto v posteli fľašou alkoholu, pretože ju nechcem sklamať, keď bude šmátrať po troche tepla. Bonjour, bonsoir.

Prídu neverná manželka a jej gigolo do baru, na čo sa barmanka spýta: "jednu rundu intríg s ľadom a dvojitú zradu ako vždy?". Odrazu sa ozve parohatý manžel: "hej, ale nebudú konzumovať tu, poprosíme zabaliť do koberca. Ja sa o všetko postarám, stopy zahľadím, len účet si nechám, aby ma neskôr mohol usvedčiť".

Celková nálada filmu pekne ladí s vývojom príbehu. Keď sa na začiatku ústredná dvojica navzájom doberá a flirtuje, je to konverzačná komédia. Neskôr zase romantika. A keď príde prvá vážna kríza, žáner stemnie na drámu tak rýchlo, ako keby ste zatiahli rolety. Keď sme pri tých okenných metaforách, zadarí sa zatiaľ vo vzťahu aspoň vedľajším postavám, ktorých svadbu sprevádza poetický sneh dopadajúci na parapetu. Sentiment sa razom roztopí, aby sme sa na záver ocitli v roztomilej screwball komédii.

Lanthimos sa po Lobsterovi vracia k vtipne doslovnému experimentovaniu s evolúciou emócií. A nemyslím si, že je to len "confluence of consequences", toto mu proste ide. Vizuálna stránka ako Moulin Rouge od Karla Zemana z pohľadu rybieho oka je ďalšou devízou. Len mám príliš čerstvo v pamäti O kuratách a ľuďoch, tak ma niektoré anatomické anomálie nechávali chladným.