MontyBrogan

Robin Hood z Bombaja, ktorému policajti skartujú skutočný pas, lebo si myslia, že je falošný, tak si po patrične dobrodružnej ceste bude musieť vybaviť skutočný falošný pas. Dokonalé. Každá trápnosť a naivita sa tu dá ospravedlniť nespoľahlivým rozprávačom a odľahčenou atmosférou.

Atmosféra na mňa fungovala výborne. Keby to nezaznelo v záverečných titulkoch, ani by som nemal pocit, že sledujem inscenáciu. Inak trochu hysterický film, ktorý ma žiaľ znepokojoval na nesprávnych miestach. Keďže som mal podobné dojmy aj zo slávneho diela To Kill a Mockingbird, chyba bude asi na mojej strane. Aby som prezradil, čo tým vlastne myslím, miestami som mal pocit, že hlavný hrdina samozrejme nebude násilník ani vrah, ako ho obviňovali, ale skôr latentný pedofil. Úmysel bol určite dobrý, no prevedenie maliarovho vzťahu s deťmi mi vadilo. Je to škoda, lebo zjavne bol naopak sympatický liberál, ktorých začínajú ovce v rúchu človeka prenasledovať aj dnes. Muž v osidlech sa teda môže pýšiť nadčasovosťou.

Na to, že sa jedná o sebaparodický road trip aj ego trip za sebapoznaním sexy feministiek, kde muži patria do friend zone, musím vyzdvihnúť aj všadeprítomnú Kenergiu. Ryan Gosling nikdy nebude Brad Pitt, aj keď tu mal Fight Clubácky kožuch po pobyte v čistiarni, ale Boy Band mu ide. Čiže Kendom je nový La La Land. A Margot Robbie sa znovu priamo na plátne učila plakať, takže Barbieland je nový Babylon.

Lorda Carltona mi bolo ľúto. Chýbala mi nejaká motivácia, prečo ho musel jeho podriadený, okrem manipulovania, ešte aj ponižovať, ako sa na konci ukázalo. Ovšem normalizácia si takú revoltu proti cenzúre zaslúžila. Podobne aj dnes by som ju prial každému cenzorovi v Kremli. Takže Karvaš / Krejčík zakamuflovali príbeh do Anglicka, vďaka čomu záver pôsobí trochu moc cynicky, v druhom pláne je ale trefný.

Najlepšia neverbálna komunikácia je spoločné umývanie zubov. Kúpeľňové zrkadlo je manželský terapeut a pasta pení ako lavína.

Ja myslím, že sa mu to hľadanie samého seba podarilo. Celý nabudený išiel pátrať po niekom, komu sa nedá veriť, až našiel, v odraze skla, ktoré tak rád čistil... Charakterová štúdia osoby, ktorá dokazuje, že byť ochotný ešte neznamená stať sa lepším človekom. Môžeš byť totiž ochotný aj urobiť poriadnu blbosť. Brzobohatý má však takú charizmu, že sa nezmestí na miesto šoféra a spolujazdca nákladiaku, časť z nej musí ostať aj na korbe. Ostatné postavy sú viac-menej len spúšťače jeho povahových vlastností. Takže posúvajú dej dopredu, ale stále je to one man show.

Vlastne malo všetko dokonalý timing. Otec sa chcel so synom zblížiť, keď ten už bol dosť starý, aby sa jeho lacným trikom dokázal postaviť. Takže namiesto zblíženia sa s ním musel najprv zmieriť. A syn mu za to nevyznal lásku, ani si s ním nedal pivo či futbal, ako by sa patrilo v opačnom garde, keby ho otec nezanedbával. Syn mu za to skúsil zachrániť život. Jack Lemmon skvelý v roli zabávača, usilujúceho o priazeň jediného člena obecenstva svojho života, ktorý sa vôbec nebaví. Film mi bol odporučený s dabingom, ktorý mi vadil iba vo veselšej rovine príbehu. Brabec mal síce priliehavý a charizmatický hlas, ale v situačnej komédii narážal na limity prekladu, kedy sa nedá veľmi brať do úvahy odlišný slovosled medzi obidvomi jazykmi, lebo gestikulácia alebo mimika herca chce zdôrazniť určité slovo, ktoré je v preklade na inom mieste. V dramatických scénach s pokojnejším neverbálnym prejavom naopak dabing z môjho pohľadu fungoval ako hodinky.

Film, ktorý začína ako komédia o dvoch sociálne nekompatibilných dospelých deťoch, sa najprv zmení na prehliadku ich zručností (jeden je intelektuál a druhý kutil), no netrvá dlho, kým tieto vlastnosti zaujmú aj ostatných. Vtedy sa takmer bez prekážok príbeh preklenie do vzťahu nesúrodej štvorice ľudí, ako od Jarmuscha, alebo geograficky skôr od Kaurismäkiho. Všetko fajn, ale keby to v realite išlo takto ľahko, bol by svet plný šťastných bláznov.

Doma boli chlapi pánmi domu, vonku si však prípravu lúpeže predstavovali a plánovali ako malé deti. Groteskne dlhý čas uskutočňovania akcie, kompenzuje rýchly spád udalostí po čine. Len škoda, že nám postavy boli predstavené s takým odstupom, že na konci, v psychologicky vypätej situácii, divák vlastne nevedel, čo od ktorého z nich čakať. Možno to bol úmysel symbolizujúci nepreniknuteľnosť ich malého sveta obidvomi smermi. Čo teda nielen nám bránilo spoznať ich, ale aj im vymaniť sa z vidieka, aby sa dostali na vytúžený západ. No pre mňa osobne môže mať uvedené za následok, že na celý film rýchlo zabudnem.

V komentároch sa zase raz stretol výkvet tolerancie a porozumenia. Tí miernejší píšu, že im vadí príliš rodinné uchopenie seriálu, pripomínajúce až telenovelu. No to inak veľmi nejde, keď ústredná rodina si pozve domov (bývalú) členku sekty. Celá dynamika príbehu pramení z ich vzájomných interakcií. Ostatní komentátori potom riešia svoje predsudky voči orientácii a farbe pleti vedľajších postáv, ktoré nie sú nijak rušivé. Mne sa síce zdali viaceré dôležité dejové línie zúfalo odfláknuté (spoliehať sa, že všetko napraví prípadná druhá séria, však nemienim), takže zatiaľ 2*. No z úplne iných dôvodov, ako nejaká korektnosť. Tým, ktorí ju riešia, odporúčam, aby sa začali dívať, ako vyzerá súčasný svet. Ja napríklad robím vo veľkej firme. Ale konkrétne v mojom tíme je asi iba 15 zamestnancov, z čoho sú 2 Číňanky. Partnerkin najlepší kamarát je gay. Môj život je asi potom tiež multikulti propaganda. Len škoda, že ma za to nikto neplatí. Mohol by som sedieť doma a spievať si We make an offering to end our suffering...