MontyBrogan

Doteraz som ohodnotil 5* iba zopár kraťasov (určite by som ich vedel spočítať na dvoch rukách) a dnes dva za sebou? Nemôžem si pomôcť, v The Animation Workshop to jednoducho vedia. Z Backwaterského gospelu je cítiť iróniu - myšlienku, atmosféru, žánrovú rôznorodosť (pričom u niektorých krátkometrážnych filmov je problém vôbec hovoriť o žánri) a spracovanie je tiež viac než uspokojivé. A že študentský film? Niekto tu má naozaj talent.

Výborná komédia. Vo Wilderových filmoch je obdivuhodné skôr ako boli napísané dialógy, než samotné jednotlivé vtipy. Bezchybná bola tiež dvojica Lemmon - Curtis, Tonymu to celkom pristalo aj ako žene (a to som ho predtým nepokladal za nejakého veľkého fešáka), ale samozrejme nie tak ako Marilyn. :) Koniec sa vyznačoval okrem toho legendárneho vtipu aj otvorenosťou príbehu. Ale vtedy NAŠŤASTIE ešte nebola taká doba, aby to hneď zúročili v pokračovanie, alebo aby to bolo dokonca robené s tým úmyslom.

BIG FUCKER IS WATCHING YOU!

Tešil som sa na Radnorov debut. Ani nie tak kvôli himym, ale pretože som pozeral jeho (zatiaľ dva) filmy v opačnom poradí a stihol sa mi už vyprofilovať ako autor. A teda vedel som, že točí nezávisláky a má rád Allena a literatúru. Tento film bol veľmi osobný. Vlastne mal niečo aj z Woodyho, ale viac bol cítiť autorov názor, prístup a uchopenie. Som takmer presvedčený o tom, že dej bol do istej miery autobiografický. Ale netreba mi vedieť do akej. Jedná sa o príbeh točiaci sa okolo zopár postáv, ktoré sú napísané, obsadené, aj zahraté veľmi dobre. Zrozumiteľne a prirodzene. Ide hlavne o to, že viac než príbeh s postavami, je to príbeh o postavách. Ako to už vo vzťahovkách býva. Príbeh je len v kontexte s charaktermi, nie naopak. Je to síce len short story, ale to je väčšina filmov. Som rád, že režisér chápal tieto veci vo svojej prvotine a preto som spokojný. O to viac, že ide o mladého začínajúceho režiséra, hrajúceho mladšieho človeka než akým je, ktorý sa ale paradoxne cíti byť starší. Zaujímavé. Vypovedá to z časti o jeho osobnosti. Aj keď to už možno fabulujem. PS: Keďže v jednoduchosti je krása, páčila sa mi tá scéna ako si navzájom hádzali kľúče. Tá metafora.

Možno jedno z mojich nemnoho cynických hodnotení a možno to bolo naozaj patetické a naivné. Pre mňa dôkaz toho, že dve herecké ikony ešte film nerobia. A to som sa tak potešil, keď sa ukázalo, že strávia veľkú časť filmu sami na tej loďke. Bez patričného scenára sa žiaľ veľké divadlo nekoná. Vtedy možno prešiel argument, že v dobrodružnom filme to nie je prvoradé, teraz už asi málokoho nadchnú starnúce hviezdy, na ktoré štáb hádže vodu v štúdiu.

Scorsese opäť dokazuje, že vie uspieť na všetkých frontoch. A tým berie Formanovi monopol na životopisné filmy, ktorý v mojich očiach mal. Tento životopis nezačína v detstve a nemôžete mu to vyčítať, pretože sa takto aspoň vyhýba klišé. A keď už sa zjaví DiCaprio uprostred natáčania megalomanského filmu ako zbohatlícky perfekcionista Howard Hughes, strhne vás ako turbulencia a nepustí do záverečných titulkov. Žasnem nad herectvom hlavného hrdinu a nad všetkým ostatným. Je prinajmenšom obdivuhodné, ako sa dá natočiť tak "veľký" film, tak bezchybne po všetkých stránkach.

Bizarný, omamný a zvodný éterický úkaz s geniálnou hudbou. Asi ako Dead Man. Vidím, že väčšina z vás okolo neho len tak prešla ako keby tam ležal kus papiera. Ale ja stojím v tej hŕstke ľudí, ktorá sa s úžasom pozerá.

"Spomienky sú len spomienky. Ozveny minulosti. Vytrhnuté okamihy, ktoré nerozprávajú celý príbeh." Pre mňa mimoriadne výstižná a vyzretá vzťahovka, ktorú by mali rôzni ľudia vidieť v rôznych obdobiach svojho života. Allen tu už nie je v citoch tvrdohlavý, prijíma, čo ho stretne a necháva to do veľkej miery robiť aj ostatné postavy. Civilné spracovanie, roztrasená kamera (aj keď tá sa časom ustáli, akoby sa snažila stupňujúcou sebaistotou korešpondovať s rozbiehajúcim sa príbehom) a rozhovory kohosi za kamerou s postavami, v podobe dokumentaristicky ladeného interview, môžu divákov, ktorí nie sú skalnými fanúšikmi tohto cholerického Newyorčana, do istej miery odradiť, ale tých ostatných tieto prvky len utvrdia v Allenovom hlbokom vzťahu a prepojení s postavami. Nakoniec môžem ešte skonštatovať, ako dokonale bola ústredná štvorica obsadená. A potom už len zatlieskať postojačky, aj keď si nie som veľmi istý, či to má Woody rád...

Terabithia disponuje mocou vrátiť sa do čias detstva. A umožňuje to takmer každému dospelému divákovi. Jedine, že by ste sa nesnažili. A čo viac, museli by ste sa dívať s aroganciou a predpojatosťou voči rozprávkam. Ale tak hádam ste vedeli do čoho idete. Ja napríklad úplne nie. Čakal som niečo omnoho viac fantastické, ale dostalo sa mi reality. Krásnej, magickej reality, ktorá sa skrýva všade okolo, keď hľadíte detskými očami. Tými očami, ktoré sú schopné všetkého a neboja sa ničoho, idúc v ústrety nekonečnému spektru predstavivosti. A to až kým o to neprídu, buď vďaka okolnostiam, alebo času. Preto som rád, že sa tento čas opäť na chvíľu vrátil a zastavil.

Asi najviac šablónovitý počin z filmov o X-Menoch. Ale zároveň plný nápadov, pulzujúci správnou atmosférou a myslím si, že aj postačujúci pre ne-fanúšikov komiksu, ktorých len zaujíma pozadie a pôvod tohto impulzívneho hrdinu. Ja som v tomto ohľade spokojný, všetky záhady okolo Logana mi boli vysvetlené. A čo sa obsadenia týka, ako jediný fail mi pripadá Will I Am, ktorý pred kamerou aj tak nestrávil veľa času. Naopak potešili ma tu viacerí. A to na čele s Lynn Collins - jééj.