MontyBrogan

Guilty Pleasure. Duchovia sú možno príbuzní démonov a sekty konšpirácií, ale dať všetky štyri tieto elementy dokopy mohlo dopadnúť ako miešanie piva s vínom a tmavého alkoholu so svetlým. No na druhý deň mi z toho mixu vôbec nebolo zle. Pár vecí mohlo byť síce menej odfláknutých, stále však sympatický mládežnícky horor.

Strašidelnosť na plný počet hviezdičiek zráža jednak nesympatická atmosféra, čo je čisto môj subjektívny problém, hlavne však premúdrelé dieťa. Ten chlapec vynikal nielen manuálnymi zručnosťami (Sám doma a strašidlo), ale tiež úrovňou empatie, ktorá by zahanbila aj renomovaného psychológa. Keď Samuela vlastná matka naháňala po dome s nožom, povedal jej: "ja viem, že ma teraz nemáš rada, ale ty za to nemôžeš, bráni ti v tom Babadook"...

Nadhodnocujem, lebo fakt stála za to najmä prvá necelá polovica série, pred prijatím hlavných postáv do Commonwealthu. Odkedy tam prišli, miestami dej pripomínal až telenovelu. Ak to ale negatívne zohľadním v hodnotení, tak som pokrytec. Lebo reálne som si naťahovanie príbehu na 24 častí užíval. Nebudem sa teda tváriť, ako mi vadilo, že kvantita ide na úkor kvality, aj keď je to pravda. Moja závislosť k TWD po dlhšej prestávke už proste potrebovala poriadnu nálož. A záver bol zase o niečo intenzívnejší. SPOILER: Keď už nám spomienkové sekvencie pripomenuli Carla, „symbolicky“ bola postrelená aj Judith, čo si vyžadovalo, aby jej Daryl daroval krv, podobne ako Rick synovi v druhej sérii. Čiže predtým než sa ona vôbec narodila. Keď už nám spomienkové sekvencie pripomenuli Glenna, Rosita podobne ako on padla do náručia walkerov, pričom presne ako on prekvapivo nezomrela, aby ju to dostihlo krátko po tom. Síce už nie násilne, ako v prípade Glenna, ale keď chce, človek si tam spojitosti nájde. A kruh sa uzatvára. Ak tomu idete naproti, seriál napriek všetkej oprávnenej kritike končí katarziou.

Boli tu samé sympatické prvky - prvoplánové týranie zvierat, hlavná postava znudenej paničky, ktorá je nevďačná voči starostlivému manželovi, fekálny humor, vykrádanie inej tvorby (nemyslím Matrix a už vôbec nie Vesmírnu odyseu, veľa odkazov bolo samozrejme priznaných, skôr vykrádanie Simpsonovcov, však haluze typu Raccacoonie sú presne ich štýl humoru), opisný názov, ktorý neponúkne nič viac než si pod ním predstavíte (asi ako Hady v lietadle, ale tí poznali svoje limity), atď. Dúfam, že film vyhrá aspoň 20 Oscarov a Nobelovú cenu za mier. Fakt, akože Jamie Lee Curtis je nominovaná za rolu, kde pripomína skôr Lindu Hunt v Policajtovi zo škôlky. A ostatné nominácie už ani nestoja za reč.

Napriek tomu, že Cronenberg robí body horrory odjakživa, stále v nich vie byť originálny. V hlave si asi pitve, transplantuje a znovu zašíva úryvky stále rovnakej témy. Tu sme taký proces mohli vlastne vidieť doslova. Inak je to ale mdlý film, ktorý je imho príliš málo artový, aby si mohol dovoliť byť tak málo priamočiary.

Nech už je spoločenská hierarchia akokoľvek vertikálna, občas sme všetci na jednej lodi. Súdobá satira s dokonalým paradoxom v treťom dejstve - všetci tušia, ale nikto nevie, čo sa vlastne deje za zavretými dverami opusteného ostrova (ehm, opustenej pláže...). A takých momentov sú všetky tri kapitoly plné, len si vybrať.

Jedna hviezda za Noru Klimešovú, ktorej príbeh ma ako jediný zaujímal. Aj keď tiež s výhradami, lebo jej filmoví rodičia to kazili. Fakt ma zaujala iba ona samotná. A druhá hviezda za slová z úst Taťjany Medvecké, že vlastne je to krásne, keď staré končí a nové ešte nepoznáme, lebo sa tým zároveň vyrovnala so svojou osobnou situáciou, nielen so zvláštnou prírodnou katastrofou v pozadí. Čiže jej príbeh na chvíľu tiež dostal zmysel. Tretia "poviedka" by mi mala byť najbližšia, ale nepresvedčila ma vôbec.

Ak jednotka Avatar bola príbehovo Pocahontas, tak dvojka je Kniha džunglí (Spider). Ale morský svet ma ponoril do deja, vlastne skoro pohltil ako tlama Payakana, to uznávam. Až pred koncom prišlo mierne vytriezvenie pri Titanicu 2.

Na začiatku ma sklamalo, keď som zistil, že  Wednesday nebude exot medzi ľuďmi, ale exot medzi nadprirodzenými exotmi. Príbeh bol však uspokojivý. A celkom originálny výber prítomných bytostí. Miesto očakávanej dominancie upírov / vlkolakov, sa tu vyskytuje len jedna nevyvinutá vlkolačka, zvyšok sú sirény a medúzy. Ale je to naozaj pozitívum? Nesnažili sa Burtonovci týmto výberom len odlíšiť od Twilightu? Jasné, úroveň je niekde inde, no cringe by bol na svete. Čiže snaha o originalitu nemusela byť ani tak autorov prirodzený trade mark, ako skôr z núdze cnosť.

Keď som počul, že na Nový rok pôjde Tootsie, musel som ju rewatchnúť aspoň z archívu. A tak vezmem župan, natáčky a púšťam sa do žehlenia. Polovička ocenila môj záujem o domáce práce. Za odmenu mi nechala voľnú ruku pri výbere filmu. Som rád, že sa mi ho podarilo presadiť. Tak ako Dustin Hoffman a jeho Michael Dorsey, aj ja som ako žena mužnejší. Keď si doma zladíme menzes, možno si presadím aj Terminátora. Tie novšie časti som vôbec nevidel.