MontyBrogan

Pekný poetický film je zároveň paródiou seba samého. Logické diery nejde ignorovať. Ad 1 negramotné ženy proste nemôžu rozprávať takto erudovane. Ad 2 je SPOILER: na konci sa vypravia do sveta s kolónou vozov plných žien, detí, dobytka a batožín, ktorá by zobudila aj mŕtveho, ale tu si naopak žiadny z chlapov vo vnútri kolónie nič nevšimne.

Tár je vraj čistý chlad. Súhlasím, ale nie je to na škodu. Keby bolo možné namiešať si z tohtoročných nominácií kokteil, Tár by predstavoval osviežujúce kocky ľadu. Stále lepšie ako Everything Everywhere All at Once, ktoré by robilo gýčový dáždniček, zdobiaci nápoj úplne zbytočne, lebo piť sa nedá a pohár vyzerá kvôli nemu prekombinovane. Tár je naopak taká Občianka Kaneová na spôsob Soderbergha. No Todd Field asi žiaľ zabudol na strihača. Film na mňa nepôsobil zdĺhavo, skôr monotónne. Dôležitá minulosť sa ukazuje len v náznakoch, čo bol určite zámer, v súčasnosti však dostávajú všetky postavy s výnimkou hlavnej, či už sú dôležité menej  alebo viac, rovnako veľa priestoru. Výsledok je namiesto rozprávania príbehu akýsi pokus o dokumentarizáciu fikcie. Čo znie ako kritika, je u mňa iba chýbajúci element k dokonalosti. V skutočnosti ide o príjemnú zmenu oproti opulentným životopisom hudobníkov.

Strašný bizár. Stačí vojsť do hociktorého kanála, aby ste sa dostali do prapodivného sveta zla, ktorý unesených novorodencov zatvára do vtáčích klietok. Najprv proti tomu bojuje jedna sexy superhrdinka, potom dve a nakoniec s nimi spojí sily aj tretia, ktorá bola pôvodne zlá. Nadupaná atmosféra miestami vyzerá ako Tiger a drak, keby ho natočil John Woo. Inokedy sa naopak jedná o stupídne béčko, ktoré má efekty ako o dekádu staršie horory.

Plusom sú okrem zrejmých cinefilských momentov chlapcove sestry, ktoré inklinujú k vede po otcovi, aj keď film nám ho ukazuje ako nudného workoholika, zatiaľ čo mamu ako talentovanú umelkyňu. Tiež babkin brat, ktorý príde na návštevu, aby otvoril hlavnému hrdinovi oči v tom, že umenie nie je len cnostné, ale aj sebecké, keď mu dávame prednosť pred rodinou. Oboje spôsobuje, že príbeh nie je čiernobiely, a to dokonca vďaka vedľajším postavám, ktoré sú tým pádom prepracované a neodsunuté na druhú koľaj. Slabšia pasáž je nová stredná škola v Californii, čo však kompenzujú vtipné príhody prvej lásky. Na konci mi toľko ospevované cameo trochu rušilo vyznenie filmu. No to sa stihlo vzápätí obrátiť v prospech veci, keď sa hrátky s perspektívou obrazu zmienené v rozhovore z predošlej scény stali skutočnosťou. Čiže všetko fajn, na plný počet napriek tomu potrebujem, aby film nemusel vynahradzovať rušivé momenty. Potrebujem, aby ich tam vôbec nemal. Najmä u velikána ako je Steven Spielberg.

Guilty Pleasure. Duchovia sú možno príbuzní démonov a sekty konšpirácií, ale dať všetky štyri tieto elementy dokopy mohlo dopadnúť ako miešanie piva s vínom a tmavého alkoholu so svetlým. No na druhý deň mi z toho mixu vôbec nebolo zle. Pár vecí mohlo byť síce menej odfláknutých, stále však sympatický mládežnícky horor.

Strašidelnosť na plný počet hviezdičiek zráža jednak nesympatická atmosféra, čo je čisto môj subjektívny problém, hlavne však premúdrelé dieťa. Ten chlapec vynikal nielen manuálnymi zručnosťami (Sám doma a strašidlo), ale tiež úrovňou empatie, ktorá by zahanbila aj renomovaného psychológa. Keď Samuela vlastná matka naháňala po dome s nožom, povedal jej: "ja viem, že ma teraz nemáš rada, ale ty za to nemôžeš, bráni ti v tom Babadook"...

Nadhodnocujem, lebo fakt stála za to najmä prvá necelá polovica série, pred prijatím hlavných postáv do Commonwealthu. Odkedy tam prišli, miestami dej pripomínal až telenovelu. Ak to ale negatívne zohľadním v hodnotení, tak som pokrytec. Lebo reálne som si naťahovanie príbehu na 24 častí užíval. Nebudem sa teda tváriť, ako mi vadilo, že kvantita ide na úkor kvality, aj keď je to pravda. Moja závislosť k TWD po dlhšej prestávke už proste potrebovala poriadnu nálož. A záver bol zase o niečo intenzívnejší. SPOILER: Keď už nám spomienkové sekvencie pripomenuli Carla, „symbolicky“ bola postrelená aj Judith, čo si vyžadovalo, aby jej Daryl daroval krv, podobne ako Rick synovi v druhej sérii. Čiže predtým než sa ona vôbec narodila. Keď už nám spomienkové sekvencie pripomenuli Glenna, Rosita podobne ako on padla do náručia walkerov, pričom presne ako on prekvapivo nezomrela, aby ju to dostihlo krátko po tom. Síce už nie násilne, ako v prípade Glenna, ale keď chce, človek si tam spojitosti nájde. A kruh sa uzatvára. Ak tomu idete naproti, seriál napriek všetkej oprávnenej kritike končí katarziou.

Boli tu samé sympatické prvky - prvoplánové týranie zvierat, hlavná postava znudenej paničky, ktorá je nevďačná voči starostlivému manželovi, fekálny humor, vykrádanie inej tvorby (nemyslím Matrix a už vôbec nie Vesmírnu odyseu, veľa odkazov bolo samozrejme priznaných, skôr vykrádanie Simpsonovcov, však haluze typu Raccacoonie sú presne ich štýl humoru), opisný názov, ktorý neponúkne nič viac než si pod ním predstavíte (asi ako Hady v lietadle, ale tí poznali svoje limity), atď. Dúfam, že film vyhrá aspoň 20 Oscarov a Nobelovú cenu za mier. Fakt, akože Jamie Lee Curtis je nominovaná za rolu, kde pripomína skôr Lindu Hunt v Policajtovi zo škôlky. A ostatné nominácie už ani nestoja za reč.

Napriek tomu, že Cronenberg robí body horrory odjakživa, stále v nich vie byť originálny. V hlave si asi pitve, transplantuje a znovu zašíva úryvky stále rovnakej témy. Tu sme taký proces mohli vlastne vidieť doslova. Inak je to ale mdlý film, ktorý je imho príliš málo artový, aby si mohol dovoliť byť tak málo priamočiary.

Nech už je spoločenská hierarchia akokoľvek vertikálna, občas sme všetci na jednej lodi. Súdobá satira s dokonalým paradoxom v treťom dejstve - všetci tušia, ale nikto nevie, čo sa vlastne deje za zavretými dverami opusteného ostrova (ehm, opustenej pláže...). A takých momentov sú všetky tri kapitoly plné, len si vybrať.